V 1. liste Timoteovi 2:11-12 Apoštol Pavel píše: „Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou. Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala.“ Tieto slová sú použité v kontexte zborového vodcovstva, kde Pavel dáva jasné príkazy, ako má vyzerať vedenie zboru, a týmito príkladmi pokračuje ďalej v 3. kapitole. Takže na základe týchto slov a kontextu je celkom zrejmé, že žene nie je dovolené, aby bola kazateľkou, biskupkou, členom staršovstva zboru, biskupkou a podobne. Jedine niektorí muži majú možnosť byť kazateľom.
Tento príkaz nie je obmedzený len na obdobie, v ktorom písal Pavel tento list. Platí to pre všetkých ľudí všade na svete a v ktoromkoľvek období cirkevnej histórie. Odkiaľ to môžeme vedieť? Pretože Pavel sa vo svojom vysvetlení vracia úplne až na prvopočiatok stvorenia a hovorí: „Adam bol totiž stvorený ako prvý, potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku.“ (1. Timoteovi 2:13-14)
Takže prvým dôvodom, prečo má byť rola pastora výhradne mužskou záležitosťou, je, že Adam bol stvorený ako prvý a Eva bola stvorená z Adamovho rebra, aby mu bola pomocou. Rozdiely v pohlaviach a rôzne role, ktoré boli priradené týmto pohlaviam, vôbec nesúvisia s prvým hriechom. Tieto rozdiely boli vytvorené už pri stvorení a preto sa vzťahujú na všetkých ľudí zo všetkých kultúr a v každom čase.
Druhým dôvodom, prečo rola pastora patrí výhradne mužom, je to, že nie Adam bol zvedený hadom, ale žena bola zvedená a prestúpila Boží zákon. Môže sa to zdať ako nefér, pretože je jasné, že aj Adam zhrešil a smrť prišla na všetkých ľudí, pretože zhrešil Adam (Rimanom 5:12, 1. Korintským 15:21). Avšak nie Adam bol zvedený, ale žena. Takže či sa bavíme o dokonalom bezhriešnom svete alebo o padlom a hriešnom svete, v ktorom práve žijeme, tak je jasné, že Božím zámerom bolo to, aby muž viedol Božie stádo.
Na inom mieste Pavel napísal: „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých zboroch svätých, tak aj vo vašich zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí. Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení.“ (1. Korintským 14:33-35)
Tieto slová však neznamenajú to, že žena musí mať v zhromaždí pásku cez ústa a až keď vyjde von, tak si ju môže dať dole. Tento kontext nás vyučuje, ako sa má spravovať autorita Božieho slova v zhromaždení Božieho ľudu. Jasne to poukazuje na to, že úloha vedúceho zboru patrí výhradne mužom.
Toto taktiež neznamená, že spoločenstvo, ktoré dodržiava toto pravidlo, automaticky považuje ženy za menejcenné. To vôbec nie! Žena sediaca v lavici počas zhromaždenia je rovnocenná s ktorýmkoľvek mužom v celom zhromaždení. Skutočná Božia žena nachádza potešenie v tom, keď sa môže v tichosti a pokore učiť pravdy Božieho slova a takýmto spôsobom uctievať Boha a Jeho príkazy.
Ženy sú nesmierne dôležitou súčasťou zboru, kde majú veľmi dôležité role. Keby zbor pozostával len z mužov, tak by to bol nesmierne disfunkčný zbor (pozri Títovi 2:1-8). Dokonca poviem, že ženy zastávajú v zboroch nezastupiteľnú úlohu. Cirkev musí pozostávať z mužov aj žien, z mladých aj starých, ktorí sú si blízki v radostiach aj ťažkostiach, a spolupracujú spolu tak, aby tvorili funkčné telo Kristovo.
Každý však na základe svojej Bohom pridelenej role. Boh stvoril zámerne muža a ženu odlišne už od prvého dňa stvorenia… ospravedlňujem sa, od šiesteho. Mužovi stanovil iné role v živote ako žene. Sme jedným telom Kristovým a každý z nás predstavuje iný úd tohto tela, ktorý každý funguje iným spôsobom. Muž nemá preberať rolu ženy a podobne ani žena nemá preberať rolu muža v živote. Ani jeden sa nepovyšuje nad toho druhého, ale navzájom si máme byť poddaní z úcty ku Kristovi (Efezským 5:21).
Zlé argumenty na obhajobu žien kazateliek
Tento víkend sa jeden môj kamarát dostal do diskusie s jednou feministkou ohľadom tejto témy a tá na neho vychŕlila zoznam biblických ženských mien, ktoré podľa jej názoru boli predurčené zastupovať rolu kazateľky. Tento zoznam bol nasledovný: Debora, Anna, Mária (Mojžišova sestra), Rút, Ester, Jáél, žena z Prísloví 31, Féba, Lýdia, Prisca, Mária, Mária Magdaléna. Je to však naozaj tak?
Toto je veľmi bežná taktika, keď sa jedná o otázku žien kazateliek: vybrať nejaké ženské meno z Biblie. „Boom“ a je to! Avšak keď sa nad tým zamyslíme, tak zakaždým ten dotyčný alebo dotyčná vytrhnú meno z kontextu. V celom Písme nie je ani jeden príklad ženy, ktorá by slúžila ako kazateľka v nejakom zbore. Len tak medzi rečou, medzi Apoštolmi nebola ani jedna jediná žena. Teraz by som mohol povedať „a bodka“ a nechať to tak. Príkaz v 1. Timoteovi 2:11-12 je jasný.
Avšak kvôli zdravému učeniu by som si s vami rád prešiel hore uvedený zoznam mien a vysvetlil vám, prečo sú tieto príklady veľmi zlými príkladmi. Hoci ani jedno z tých mien nemôžeme považovať za príklad ženy kazateľky, napriek tomu sú to veľmi dobré príklady silných zbožných žien.
Debora
Kniha Sudcov zachytáva veľmi temné obdobie histórie Izraela. V tých časoch v Izraeli nebol kráľ a ľudia robili to, čo uznali za správne (Sudcov 17:6, 21:25). Boh im však posielal sudcov, aby im boli vodcami, sprostredkovateľmi Božích príkazov a aby rozhodovali v ich mene.
V knihe Sudcov nájdete jeden vzorec, ktorý sa viackrát opakuje: Ľudia hrešili a uctievali iných bohov, Pán poslal na nich nepriateľa, ktorý ich trestal a utláčal, ľudia následkom toho prosili o milosť, tak Boh posielal sudcov, ktorí v Jeho mene porazili nepriateľov, čo vyvolalo pokánie v ľude. Avšak toto sa nestalo len jedenkrát ale opakovane. Najznámejšími sudcami, ktorých Boh poslal boli Samson, Gideon a žena menom Debora.
Debora bola prorokyňou a ženou, ktorá mala bázeň pred Hospodinom a ktorá viedla Izraelský národ v čase, keď medzi nimi nebol žiadny muž plný bázne pred Hospodinom. Vo 4. kapitole knihy Sudcov konfrontovala Debora Baraka, veliteľa Božej armády, ktorý sa zdráhal splniť to, čo mu Boh povedal: aby zhromaždil vojakov a išiel proti Kanaáncom. Barak jej na to povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem aj ja, ale ak nepôjdeš so mnou, nepôjdem ani ja.“ (Sudcov 4:8). A tak ho teda Debora vzala za ruku a viedla ho k tomu, aby poslúchol Boha.
Ak ste si už pred tým čítali aj predošlé knihy (5. knihu Mojžišovu a knihu Józue) a dostali ste sa až ku knihe Sudcov, tak ste si určite všimli časté zblúdenie Izraela od viery a poslušnosti. V 1. kapitole 5. knihy Mojžišovej sa dočítate, že Izrael mal v tom období múdrych a skúsených mužov vo vedení. V knihe Józuovej 24:1 sa už títo mužovia stretli s Józuom, aby znovuobnovili svoju zmluvu pred Bohom. V časovom rozmedzí jednej generácie začal Izrael uctievať Baálov a zabudol na to, čo pre nich Pán urobil (Sudcov 2:10-12).
Chcem tým poukázať na to, že muži vôbec nerobili to, čo by mali robiť ako vodcovia Izraela. A práve preto Boh postavil nad nich ženu, čo znamenalo, ako keby povedal: „Áno, vyslobodím vás z rúk nepriateľa ale na vašu hanbu, pošlem ženu, aby spravila to, čo by mal urobiť muž.“ Bolo to zahanbenie, že Debora musela byť sudkyňou, a nie ktovie-aká veľká výhra (pozri Sudcom 9:53, kde bolo Abímelechovou hanbou, že ho zabila žena a nie muž). V piesni víťazstva Debora chválila Izraelské kmene, ktoré boli ochotné ísť do boja a karhala kmene, ktoré zostali doma (Sudcov 5:14-18).
V Izaiášovi 3:12 sa píše: „Poháňačmi môjho ľudu sú deti a ženy panujú nad ním.“ Je Božím súdom, keď ženy musia plniť role, ktoré by mali plniť muži. Barak mal byť sudcom, ako nasledovník po Otníelovi, Éhudovi a Šamgarovi. Keďže bol však tak neschopný, tak Boh poslal Deboru, aby vykonala to, čo Barak nedokázal.
Takže používať Deboru ako argument, ktorý by potvrdzoval, že aj ženy môžu byť kazateľkami, nie je veľmi múdre. Takýmto postojom by sme v podstate povedali: „V spoločenstve nemáme žiadnych zbožných mužov, preto musí ich úlohu vykonávať žena.“ Pokiaľ je v zbore žena kazateľkou, tak ten zbor je nezrelý a neposlušný rovnako, ako bol Izraelský národ, keď bola sudkyňou Debora.
Nesmieme však zabudnúť na to, že Boh nám vo svojom slove nedovoľuje, aby sme jeden hriech (pasivita mužov a absencia mužov vodcov) vyriešili iným hriechom (neposlúchnutie zákazu kazateľského úradu žien). Ak zisťujeme, že nemáme služobníkov slova, nemáme právo urobiť kompromis s Božími nariadeniami. V takejto situácii máme robiť to, čo nám prikázal Pán Ježiš: Máme prosiť Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov (Matúš 9:38). Pán Ježiš nás nikdy nevedie k tomu, aby sme jeden hriech vyriešili tým, že zhrešíme inak.
Jáél
Musím sa priznať, že toto je jeden z mojich najobľúbenejších biblických príbehov. Aj tento sa odohráva v knihe Sudcov, vo 4. kapitole, keď Barak uspel v boji proti Kanaánskej armáde a Sísera, veliteľ Kanaáncov, utiekol do Jáélinho stanu, ktorá bola ženou Kenijca Chebera, ktorý bol potomkom Mojžišovho svokra. Sísera sa skryl v tomto stane a povedal Jáél: „Postav sa ku vchodu stanu, a keď niekto príde a opýta sa ťa: ‚Je tu niekto?‘ povedz, že nie.“ (Sudcom 4:20)
Keď však Sísera zaspal od únavy, Jáél vzala stanový kolík a kladivo a prebila týmto kolíkom jeho hlavu. Áno, táto žena v domácnosti vytiahla stanový kolík, prešla k miestu, kde spal nepriateľ, položila hrot kolíka ku jeho spánku a kladivom v druhej ruke mu prebila kolík cez mozog až do špinavej zeme. Toto urobila žena.
Kontext tohto príbehu len stále viac zdôrazňuje nedostatok poslušnosti medzi mužmi Izraela. Pretože Barak zaváhal poslúchnuť Boha, tak mu Pán nedal zvíťaziť nad nepriateľom. Miesto toho však Boh strápnil Baraka tým, že ten víťazný úder dal do rúk Jáél, pokornej manželke, ktorá ani nebola z Izraelského národa. Podobne keď žena stojí za kazateľnicou s tým, že musí viesť biblické vyučovanie nad zborom, tak je to pre všetkých mužov pod jej vedením veľmi strápňujúce.
Anna
Anna bola jednou z Elkánových dvoch žien. Jeho druhá žena, Peninna, mala deti, zatiaľ čo Anna nemala ani jedno a Peninna si robila z nej srandu pre jej neplodnosť. Duchom skleslá Anna sa úpenlivo modlievala pred Pánom a to bolo v čase, keď dokonca ani veľkňaz Éli nehľadal Boha. Prosila Boha, aby jej dal syna, a sľúbila, že keď sa nad ňou zmiluje, tak svojho syna zasvätí službe Jemu.
Boh bol k nej milostivý a nakoniec porodila syna, ktorému dala meno Samuel, čo znamená „Boh počuje“, pretože Boh ju vypočul a splnil jej prosbu. Samuel sa stal jedným za najvýznamnejších Izraelských prorokov. On bol tým, kto pomazal prvého Izraelského kráľa Saula a potom jeho nasledovníka Dávida. Zatiaľ čo Samuel rástol v službe Pánovi, Anna bola požehnaná ešte ďalšími piatimi deťmi.
Toto je príbeh Anny. Je vynikajúcim príkladom trpezlivej poddanosti a vytrvalosti. Posmech iných vrátane samotného veľkňaza ju neodradil dôverovať Bohu. Hľadala Boha celým svojím srdcom. Nebola však nikdy osobou s nejakou ohromnou autoritou a nikdy nezastávala žiadnu vodcovskú rolu. Ak sa nejaká žena chce stať kazateľkou a ako argument k tomu si vyberá príbeh Anny, tak by mala zvážiť slová, ktoré povedala Anna v 1. knihe Samuelovej 2:3: „Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, lebo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky.“
Mária
Mária bola sestrou Mojžiša a Árona a nebola takým dobrým príkladom zbožnej ženy, ako bola Anna. Mária bola spomínaná v knihe Exodus (2. kniha Mojžišova) ako prorokyňa, avšak výhradne v kontexte toho, že viedla iné ženy. Exodus 15:20 hovorí: „Prorokyňa Mária, sestra Áronova, vzala do ruky bubon, za ňou vyšli všetky ženy s bubnami v chorovode.“
Nanešťastie je Mária známa hlavne tým, ako odporovala Mojžišovi, jej bratovi a vodcovi Izraelského národa. V 4. knihe Mojžišovej 12:1-2 je opísaná situácia, kedy sa Mária s Áronom dostali do sporu s Mojžišom kvôli Kúšijke, ktorú si zobral za ženu. Z druhého verša je však jasné, že to nebolo hlavným dôvodom ich sporu. Tým pravým dôvodom bolo to, že Mária aj Áron boli presvedčení o tom, že sú rovnako schopní viesť Izraelský národ ako Mojžiš. V 2. verši povedali: „Hovorí Hospodin len skrze Mojžiša, a nehovorí aj skrze nás?“
Mojžiš však bol pokorný a skromný človek, ktorý sa nesnažil nijako brániť. Namiesto toho sa však ozval sám Boh. Zavolal si všetkých troch súrodencov ku svätostánku a povedal: „Počujte moje slová: Ak budete mať medzi sebou proroka, dám sa mu poznať vo videní, prehovorím vo sne k nemu. Avšak môj služobník Mojžiš nie je taký: je dôverníkom celého môjho domu. Zhováram sa s ním zoči-voči a vo videní, nie v záhadách, môže uzrieť podobu Hospodinovu. Ako to, že ste sa nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi? Hnev Hospodinov vzbĺkol proti nim, a odišiel.“ (4. kniha Mojžišova 12:6-9)
Keď sa od nich Boh vzdialil, tak Mária bola ihneď ranená malomocenstvom. Mojžiš prosil Boha v jej mene, aby ju uzdravil a nakoniec bola po siedmich dňoch uzdravená. Táto skúsenosť ukázala Márii nie len to, že Mojžiš je Božím vyvoleným prorokom, ale aj to, že ju mal Mojžiš rád a prosil za ňu pred Bohom aj napriek tomu, že ho urazila a povyšovala sa nad ním. Bola uzdravená len preto, že sa za ňu Mojžiš prihováral. V 5. knihe Mojžišovej 24:9 Mojžiš hovoril ľudu, aby pamätali na to, čo urobil Boh Márii, aby neurobili podobnú chybu ako ona, tým, že by neposlúchali skutočného Božieho proroka.
Pravdepodobne aj v tomto príbehu už vidíte tú iróniu používať Máriu ako príklad pre ženy kazateľky. Vidíme jasne aj v tomto príbehu Boží postoj k tejto veci: Žena nemá viesť zbor, nech si akokoľvek o sebe myslí, že je vhodná na túto úlohu. Môže byť aj veľmi dobrou kazateľkou, ale pokiaľ si na základe toho nárokuje miesto vodkyne Kristovej cirkvi, je rovnako pyšná, ako bola aj Mária.
Rút a Ester
Len preto, že niektoré knihy v Biblii sú pomenované po ženách, neznamená to, že slová z 1. listu Timoteovi 2:11-12 prestávajú platiť. Znovu je dôležitý kontext. Rút a Ester boli nesmierne zbožnými ženami, ale nikde sa v tých textoch nehovorí o tom, že by boli kazateľkami.
Rút bola vdovou z Moábu a nevesta jednej Judskej vdovy Noemi. Obe boli veľmi chudobné, keď sa vrátili do Noeminho rodiska, do Judska. Ale Boáz, ich príbuzný, videl na základe skutkov, ktoré konala Rút, že je to veľmi zbožná žena (pozri 1. Timoteovi 2:10). Preukázal im milosť tým, že si zobral Rút za ženu. Boh požehnal Boáza a Rút, ktorí sa stali predkami kráľa Dávida a tým pádom aj predkami samotného Ježiša Krista. Je dôležité poznamenať, že hlavnou postavou v tomto príbehu nie je Rút ale Noemi (pozri Rút 4:17). Takže nikde v tomto príbehu nie je ani náznakom spomenuté, že by Rút vládla akoukoľvek autoritou nad niekým.
Ester, napriek tomu, že bola kráľovnou, nemala žiadnu autoritu. Kráľ Ahasvér bol v tom období vládcom. Spomínate si na to, ako sa Ester stala kráľovnou? Stala sa kráľovnou preto, lebo kráľova manželka Vaští odmietla prísť ku kráľovi, keď ju dal predviesť a tak ju v hneve vyhnal a odňal jej kráľovský titul. Miesto nej si kráľ vybral Ester, ktorá mala takú malú moc, že keby sa bola ukázala pred kráľa bez toho, aby ju zavolal, tak by ju mohol kľudne popraviť (Ester 4:11).
Keď bola existencia Židov ohrozená Hámanovým sprisahaním, Ester, ktorá bola tiež zo Židovského národa, riskovala svoj vlastný život, len aby zachránila svoj ľud. Bola veľmi múdra a takisto múdro konala aj pri získavaní si kráľovej priazne, aby následne mohla pomôcť pri záchrane celého národa. Pán ju postavil do tejto pozície „pre takú chvíľu, ako je táto“ (Ester 4:14). Keby nebola robila nič, bola by v bezpečí ako kráľovná. Lenže Ester bola nadovšetko poslušná Bohu a tak pre záchranu jeho ľudu bola ochotná obetovať všetko, aj svoj život.
Navyše, ak by sme v Starej zmluve aj videli príklad zbožnej ženy, ktorá by vládla iným ľuďom, ani to by sa nemohlo stať argumentom v prospech novozmluvných kazateliek. Ak nám v Novej zmluve cirkvi niečo prikáže alebo zakáže, žiadna skutočnosť zo Starej zmluvy (či už vytrhnutá z kontextu alebo nevytrhnutá) nemôže tento novozmluvný príkaz alebo zákaz zrušiť.
Príslovia 8 a 31
Obraz múdrosti zosobnenej do ženskej postavy v 8. kapitole Prísloví je v obrovskom kontraste so skazenou ženou so zvráteným jazykom, ktorá je opísaná v predošlých kapitolách. Ktorú by ste si zvolili za príklad? Cudzoložnú ženu, ktorá sa ženie za hriešnymi túžbami tela, ktoré vedú do smrti, a pritom zabúda na zmluvu svojho Boha (Príslovia 2:16-17), alebo múdru, ktorá je cnostná, ktorá kráča po cestách spravodlivosti vedúcich k hojnému životu a ktorá neustále kráča s Pánom (Príslovia 8:13.21-22)? Tieto protiklady sú veľmi pekne zhrnuté v nasledujúcej 9. kapitole.
Liberálni teológovia veľmi radi používajú k rôznym argumentáciám práve toto zosobnenie múdrosti do ženskej postavy. Heretický autor William Paul Young vo svojej knihe Chatrč (The Shack) urobil múdrosť dokonca štvrtou osobou Trojice. Youngov boh sa skladal z troch ženských osôb a jednej mužskej. Príslovia 8 nehovoria teda doslovne o múdrosti ako o žene podobne, ako ani Jeruzalem nebol doslovne prostitútkou, ako sa o ňom píše v Ezechielovi 16, a rovnako ani naše najlepšie skutky nie sú doslovne pred Bohom šatami znečistenými ženskou menštruáciou (Izaiáš 64:6). Je to jasné?
Ženu opísanú v Prísloviach 31 feministky veľmi často nepoužívajú ako príklad. Aby som bol úprimný, ja som sa ešte ani raz nestretol, že by niekto na obhajobu žien kazateliek argumentoval práve Prísloviami 31. Asi preto, že žena opísaná v tomto texte nie je dostatočne autoritatívna, ale naopak, je to žena, ktorá sa bojí Hospodina: „Sila a dôstojnosť je jej odevom a s úsmevom sa díva na budúci deň. S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie. Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti. Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli: Mnohé ženy sa ukázali byť statočné, ale ty si ich všetky predstihla. Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu.“ (Príslovia 31:25-30)
Táto žena je manželkou a matkou, ktorá miluje svojho muža a deti, stará sa o domácnosť a je podriadená svojmu mužovi tak, „aby slovo Božie nebolo vystavené rúhaniu“ (Títovi 2:5). Ak sa vám toto zdá byť strašné a veľmi obmedzujúce, tak potom nemáte záľubu v Kristovi. Manželkine podriadenie sa svojmu mužovi nemá byť pre ňu niečím obmedzujúcim, ale má to byť potešením jej srdca, dobrovoľná poslušnosť Bohu ako obraz toho, ako má byť cirkev podriadená Kristovi (Efezským 5:22-24).
Podobne má byť aj pre ženu v cirkvi potešením, keď sa môže podriadiť Bohu s tým, že bude rešpektovať role, ktoré Boh určil ženám a ktoré určil mužom. Či už sa jedná o manželku, matku alebo slobodnú ženu, je pre ňu potešením sa v tichosti podriadiť a nebojovať proti nariadeniam, ktoré ustanovil Boh.
Féba, Lýdia, Priscilla, Mária a Mária Magdaléna
Tak a teraz sa pozrieme na zoznam ženských mien z Novej zmluvy, z ktorých ani jedna nie je príkladom ženy kazateľky. Chcem opäť zdôrazniť, že tieto ženy sú naopak skvelými príkladmi zbožných žien. Pokorná žena je silná žena. Keď sa ktokoľvek, či muž alebo žena, snaží postaviť do pozície, ktorú mu Boh neurčil, tak tým nepreukazuje žiadnu silu. Je to sebecké, pýchou motivované a vzbúrené správanie.
Féba, je prvé meno, ktoré spomína Pavel v záverečnej ďakovnej časti svojho listu Rimanom. Je diakonkou v cirkevnom zbore v Kenchreách (susediaci zbor s Korintským zborom – je to zbor, v ktorom sa Pavel zdržiaval, keď písal svoj list do cirkevného zboru v Ríme). Mnohí začnú argumentovať presne tým, ako je aj napísané v Rimanom 16:1, že Féba bola diakonkou. Tento argument však vôbec nerieši otázku toho, či môže byť žena kazateľkou alebo vedúcou zboru, ale rieši to len otázku, či môže byť žena diakonkou alebo nie. Podľa 1. listu Timoteovi 3:2 musí starší zboru alebo kazateľ byť schopný vyučovať, zatiaľ čo diakon nemusí spĺňať túto požiadavku. Z tohto vyplýva teda len toľko, že žena môže byť diakonkou, nijako to však nepotvrdzuje, že by žena mohla byť kazateľkou alebo staršou v zbore.
Hneď po Fébe spomína Pavel ženu menom Priscilla (Rimanom 16:3). Priscilla bola Akvilovou ženou. Boli akýmsi evanjelizačným manželským duom a najznámejšou osobou, ktorá skrze nich prijala evanjelium, bol Apollo. V čase, keď sa zoznámili s Apollom, tak on ešte nepatril do zboru a nepoznal cestu Kristovu (Skutky apoštolov 18:24-28). Z tohto teda vyplýva nasledovné: Ženy môžu a majú evanjelizovať a zvestovať evanjelium ostatným. K tomu sú povolaní všetci kresťania, pretože Pán Ježiš nás všetkých povolal činiť Mu učeníkov v tomto svete. Avšak kázať niekomu evanjelium je niečo úplne iné ako byť vedúcim zboru a kázať v zborovom zhromaždení. Rovnako je povolené sestre povzbudzovať brata v Pánovi. Nemalo by sa to však diať súkromne medzi štyrmi očami. Priscilla bola so svojím manželom, keď vyučovali Apolla.
Lýdia bola vo Filipách pre Pavla prvou osobou, ktorá prijala Krista (Skutky apoštolov 16:14) a je dosť pravdepodobné, že prvý zbor vo Filipách sa zhromažďoval práve v jej dome (40. verš). Hoci sama viedla domácnosť, čo poukazuje na to, že bola vdovou a bola pravdepodobne aj dosť bohatá, keďže bola „obchodníčka so šarlátom“, nič z tohto nenaznačuje, že by bola kazateľkou alebo staršou zboru vo Filipis.
Mária bola Ježišovou matkou, ohromnou Božou ženou. Ale opäť nie kazateľkou. Mária Magdaléna bola prvou zo žien, ktorá bežala povedať učeníkom, že Ježišov hrob je prázdny a že vstal z mŕtvych (Ján 20:1-2). Aká milostivá a úžasná vec, že si Boh použil práve ženu, ktorá mohla zvestovať radostnú správu aj v čase, kedy ženy v spoločnosti nemali právo svedčiť. Toto je opäť dôkaz toho, že aj ženy môžu byť Božím nástrojom pre šírenie evanjelia. Toto však môže robiť bez problémov aj bez toho, aby bola kazateľkou.
Záver
Apoštoli boli mužovia, ktorých si osobne vybral Kristus, kazatelia sú mužovia, ktorí pokračujú vo vyučovaní Kristovho slova tak, ako s tým začali apoštolovia, aby sme mohli spoločne rásť v láske (Efezským 4:11-16). Napriek tomu, že toto nie je rola, ktorú by mala zastávať žena, tak neviem dostatočne dôrazne vyjadriť, aká je zároveň dôležitá úloha a rola ženy v cirkvi. Preto im, muži, musíme pomáhať napĺňať ich úlohu v cirkvi a nie im v tom brániť.
Neviem dostatočne zdôrazniť, aké je dôležité, aby žena rástla v zbožnosti a svätosti, aby počúvala kázanie Božieho slova a žila podľa neho. Vaša sebecká frustrácia čítaním slov ako „v tichosti so všetkou poddanosťou“ môže spôsobiť, že prehliadnete príkaz „žena nech sa učí!“. Silná Božia žena má byť ženou, ktorá sa učí Božím cestám. Presne toto feministky nenávidia. Nechcú, aby boli ženy silné vo viere. Práve naopak: Chcú, aby boli slabé (2. Timoteovi 3:6). Silné ženy sa nedajú tak ľahko zmanipulovať klamstvami, tými istými klamstvami, ktoré zasyčal had Eve do ucha: „Či naozaj riekol Boh…?“ (Genesis 3:1)
Kresťanské ženy nie len môžu, ale doslova majú zvestovať evanjelium. Každý jeden kresťan bez výnimky je povolaný k tomu, aby svedčil o Pánovi Ježišovi. Avšak len niektorí kresťania sú povolaní k tomu, aby zvestovali Božie slovo v cirkvi. Ženy majú nezastupiteľné miesto v každom zbore. Ich múdrosť, zrelosť a oddanosť sú veľmi dôležitou súčasťou učeníctva voči iným ženám a sestrám v Pánovi. Žiaden muž nikdy nenaučí mladšie ženy, ako milovať svojich manželov a deti (Títovi 2:3-5), pretože to je niečo k čomu sú povolané len ženy. Nesmieme zabúdať ani na to, že kazateľom nemôže byť ani každý muž, ale len ten, kto plní všetky podmienky na staršieho (1. Timoteovi 3:1-7, Títovi 1:6-9 a iné). To znamená, že tu v skutočnosti nejde o súboj pohlaví. Základom je rozlíšiť, že každý z nás sme boli povolaní pre inú službu. Všetci máme povinnosť duchovne rásť a slúžiť Pánovi všetkým, čo nám dal. A niektorí z nás sú povolaní k neľahkej a veľmi zodpovednej úlohe viesť Boží ľud. Tí budú aj prísnejšie súdení (Jakub 3:1).
Všetci znovuzrodení muži a rovnako aj všetky znovuzrodené ženy sú spoludedičmi života (1. Petra 3:7). Hoci nás Boh urobil rozdielnych, ako muža a ženu, a pridelil nám rôzne úlohy, napriek tomu máme byť jednotní v Duchu a Kristovi Ježišovi (Galatským 3:28). Konajme si každý svoju úlohu, ktorú nám dal Boh bez hnevu, hádok, horkosti a závisti. Pokorme sa pred Pánom a v pravý čas nás povýši. Myslime na potreby iných a nie na svoje. Slúžime v láske a poddanosti svojmu nebeskému Otcovi na chválu Jeho milosti.
Gabriel Hughes
Preložené z: https://pastorgabehughes.blogspot.com/2018/01/bad-examples-of-women-pastors-but-great.html
