Keď Lukáš zaznamenal svoju verziu Pánovej modlitby (Lukáš 11:2-4), zahrnul aj Pána Ježiša, ktorý túto modlitbu vysvetľuje cez zvláštne podobenstvo, pri ktorom museli byť pôvodní poslucháči v rozpakoch:
„Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje.“ (Lukáš 11:5-8)
Je zvláštne, že príbeh o sociálne ponižujúcej situácii a váhavom podráždenom dobrodincovi nás má povzbudiť k modlitbe. Čo chce Pán Ježiš, aby sme videli v takomto type potreby a v takomto type poskytovateľa pomoci?
- Očakávať nečakané potreby
Prvou vecou, ktorú môžeme vidieť, je, že hosť hlavnej postavy je nečakaný. Pôvodní poslucháči Pána Ježiša tomu implicitne rozumeli.
V kultúrach Blízkeho východu bolo v 1. storočí veľkou hanbou, keď nebolo hosťovi čo ponúknuť. Všimnite si, že tento muž radšej zobudil celú rodinu svojho spiaceho priateľa uprostred noci, než by mal neponúknuť jedlo svojmu nečakanému hosťovi. Obidve situácie (žiadne jedlo a spiaci priateľ) by boli hlboko zahanbujúce a predišiel by im, pokiaľ by ich aspoň trochu predpokladal.
Lekcia číslo jeden: Pán Ježiš chce, aby sme očakávali nečakané potreby a reagovali na ne.
- Pripraviť sa na nepríjemnosti
Druhú vec, ktorú vidíme, je, že nečakaný hosť hlavnej postavy prichádza o polnoci. Jasné, že to musí byť polnoc.
Väčšina z nás by dnes považovala polnoc za nepríjemný čas uspokojiť nečakanú potrebu. No vtedy to bol skutočne nepríjemný čas. Môžeme predpokladať, že hlavná postava mala tiež rodinu, ktorá tiež musela prerušiť spánok. Nie je ťažké predstaviť si mrzutosť a kultúrne podobné hundrajúce šepoty „Robíš si srandu?“, keď sme náhle nútení prijať nečakaného polnočného hosťa – obzvlášť, keď nemáme žiadne jedlo, ktoré by sme mu ponúkli. Bez obchodov otvorených 24 hodín denne a bez telefónov, aby diskrétne zavolal o pomoc, musí muž utekať k domu svojho priateľa v hlbokej noci a zobudiť celú rodinu kvôli trom malým krajcom chleba.
Lekcia číslo dva: Pán Ježiš chce, aby sme očakávali, že budeme odpovedať na nečakané potreby vo veľmi nepohodlných časoch.
- Pripustiť svoju nedostatočnosť
Treťou vecou, ktorú si môžeme všimnúť, je to, čo hlavná postava hovorí svojmu rozospatému priateľovi: „Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť.“
„Nemám .. čím“ sú mocné slová o neschopnosti. Muž v podobenstve sa zrazu ocitol náhle vyzvaný, aby reagoval na potrebu, ktorú nemohol svojimi zdrojmi naplniť a to ho prinútilo, aby prosil o zásoby potravín od niekoho, kto tie zdroje mal.
Pamätajte si, že je to podobenstvo o modlitbe, nie pohostinnosti. Slovami muža „nemám … čím“ zamýšľal Pán Ježiš ukázať nám našu pozíciu pred Bohom. Nepopisuje to náš častý pocit zúfalstva, keď čelíme potrebe niekoho iného? Je to zažívam denne ako manžel, otec, priateľ, pastor, spisovateľ – ako kresťan. Nemám v sebe usadené zdroje, ktorými uspokojím potreby okolo mňa. Náš nedostatok nás zvádza vyhýbať sa potrebám iných radšej, než odhaliť našu nedostatočnosť.
No Pán Ježiš nielen že vie o našej biednej pozícii, On ju naplánoval. On je vinič, my sme ratolesti. „Bezo mňa nič nemôžete činiť“ (Ján 15:5). On chce, aby sme sa cítili nadšene, že nemáme čo ponúknuť z nášho vlastného, pretože toto zúfalstvo nás poháňa k tomu, aby sme prosili Boha o to, čo potrebujeme. A preto okamžite po tom, čo povedal toto podobenstvo, Pán Ježiš hovorí: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené“ (Lukáš 11:9).
Lekcia číslo tri: Pán Ježiš nás chce skrze našu neschopnosť uspokojiť nečakané nepohodlné potreby pohnúť k tomu, že budeme prosiť Boha, aby nám poskytol zdroje, ktoré potrebujeme pre slúženie ostatným.
- Pamätať, že Boh je dychtivý nám pomôcť
Štvrtá vec, ktorú si môžeme všimnúť, je váhavosť rozospatého priateľa pomôcť svojmu zúfalému priateľovi. To je vlastne to, čo robí toto podobenstvo zvláštnym. Rozospatý priateľ nechce byť obťažovaný. To núti poníženú hlavnú postavu v nepríjemnostiach, aby bola drzá v prosbe o pomoc. Prečo použil Pán Ježiš váhavého priateľa, aby nás povzbudil v modlitbe? Ten dôvod môžeme vidieť v podobnej podstate, ktorú vysvetlit o pár viet ďalej:
„Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“ (Lukáš 11:13)
Pán Ježiš nám chce v tomto slove povedať, že náš nebeský Otec je viac naklonený dať nám dobré dary, než sú naklonení zlí otcovia dať dobré dary svojim deťom. Podobne aj váhavosť priateľa v podobenstve nie je odrazom nášho nebeského Otca. Je protikladom nášho nebeského Otca. Ak sebecký a nepohodliu sa vyhýbajúci priateľ môže byť pohnutý „drzosťou“, aby naplnil potreby svojho priateľa, o čo viac bude náš dychtivý a štedrý nebeský Otec pohnutý našimi vytrvalými modlitbami! Ak Boh odkladá odpovede na naše modlitby, nie je to kvôli Jeho váhavosti.
Lekcia číslo štyri: Pán Ježiš chce, aby sme odpovedali na nečakané a nepohodlné potreby, ktoré nevieme naplniť vytrvalou modlitbou pamätajúc na dychtivosť svojho Otca poskytnúť nám to, čo potrebujeme.
Príjmete pozvanie?
Toto zvláštne podobenstvo o modlitbe je úžasným darom. Pán Ježiš nás ubezpečuje, že nečakané potreby objavujúce sa v najnepohodlnejších časoch, ktorých naplnenie je mimo našich schopností a ktoré nás tlačia do prosieb k Bohu, sú súčasťou normálneho kresťanského života.
V skutočnosti sú Božím plánom. Je len málo vecí, ktoré majú moc spôsobiť, aby sa ľudia cítili viac milovaní, než naša ochota radostne sa obetovať. A málo vecí uctieva Boha viac než naša ochota skutočne Mu dôverovať, že zabezpečí všetky naše potreby. Tieto dve sily sa spájajú, keď čelíme nečakaným nepohodlným ohromujúcim potrebám. Sú to príležitosti milovať obetavo ako Pán Ježiš a súčasne Mu radikálne dôverovať.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/god-plans-for-the-unexpected-and-inconvenient
