Spis Martina Luthera De servo arbitrio patrí k najdôležitejším a súčasne aj k najkontroverznejším spisom reformácie. Podáva jasnú odpoveď na otázku o možnostiach ľudskej voľby v duchovných veciach. Človek sa v stave po páde na Boha nepýta, ani Ho nehľadá a ani Ho nepozná. Jeho pravý obraz uvidí, až keď mu Boh darom svojej milosti otvorí oči.
Úryvok z knihy:
Hovorím nutne, no nie z donútenia, lepšie povedané, s nutnosťou nemennosti, nie nátlaku. To znamená: Ak je človek bez Ducha Božieho, nekoná zlo proti svojej vôli pod nátlakom – ako keby ho škrtili a odhodili. Koná z vlastnej vôle a slobodne. S touto slobodou alebo s touto vôľou však nedokáže zaobchádzať vlastnou silou, zotrvať v nej alebo ju meniť, ale chce, a dokonca ňou slúži, aj keď je vonkajším násilím nútená konať niečo iné.
Na druhej strane, keď v nás pôsobí Boh, chce konať a koná vôľa, ktorú zmenil Duch Boží a jemne ju do nás vdýchol. Znovu koná z čistej lásky a náklonnosti a zo svojho slobodného popudu, nie z donútenia. Tak nič, čo stojí proti nej, ju nemôže premeniť na niečo iné. Dokonca ju nemôžu poraziť ani k ničomu donútiť ani brány pekelné. Chce však dobro, chce slúžiť a milovať tak, ako predtým chcela slúžiť zlu a milovať zlo. To opäť dokazuje skúsenosť. Lebo svätí muži sú nezlomní a vytrvalí, ako keď ich násilím nútia k niečomu inému. Áno, to ich bude ešte viac podnecovať k službe tak, ako vietor viac rozdúchava, než hasí oheň. Takže ani tu nie je akási sloboda, či slobodná vôľa, ktorá by sa dokázala prikloniť niekam inam alebo chcieť niečo iné, kým v človeku zotrváva Duch a milosť Božia.
Skrátka, keď sme pod pôsobením boha tohto sveta, bez pôsobenia a Ducha skutočného Boha, bude nás držať v zajatí podľa svojej vôle, ako hovorí Pavol Timotejovi, že môžeme chcieť iba to, čo chce On sám. Lebo On je nadmieru ozbrojený a svoj dom zachováva tak, že mieru sa pridržiavajú všetci, ktorých má, aby proti Nemu nevyvolali nijakú vzburu alebo myšlienku. V opačnom prípade by sa Satanova ríša rozdelila, neobstála by (zatiaľ čo Kristus predsa hovorí, že obstojí). A toto konáme dobrovoľne a radi, podľa prirodzenosti jeho vôle, lebo nijaká vôľa by už nebola vôľou, keby bola k niečomu prinútená. Lebo nátlak je skôr nevôľa.
Ak však príde silnejší ako on, porazí ho a nás ukradne ako svoj lup, tak budeme, naopak, chytení Jeho Duchom a Jeho otrokmi (čo predsa znamená kráľovskú slobodu), takže chceme a robíme radi to, čo chce On.
Tak je ľudská vôľa postavená do prostriedku ako ťažné zviera. Ak sa na ňu posadí Boh, chce a ide, kam chce Boh, ako hovorí Žalm: „…bol som ako zvieratá. Ja som však stále s Tebou.“ Keď sa na ňu posadí Satan, chce a ide, kam chce Satan. A nezáleží od jeho slobodného rozhodnutia, či pobeží k jednému z dvoch jazdcov, alebo ho bude hľadať, lebo jazdci bojujú medzi sebou, aby ho dosiahli a ovládli. Čo ak teraz tvojimi vlastnými slovami, ktorými brániš slobodnú vôľu, dosvedčím, že nijaká slobodná vôľa neexistuje?
Celá kniha na stiahnutie je k dispozícii tu: http://pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2016/12/Luther-O_neslobodnej_voli.pdf
