A. W. Pink nám ponúka presvedčivé skúmanie Božieho charakteru zamerané na Ježiša Krista. Premýšľanie o dokonalých vlastnostiach Ježiša Krista otvára týmito slovami: „Je vhodné rozjímať nad znamenitosťami Krista Spasiteľa, lebo na tvári Ježiša Krista vidno svetlo poznania slávy Božej (porov. 2K 4,6). Plnosť zjavenia Boha sa prejavila v osobe Krista.“
Celá kniha na stiahnutie je k dispozícii tu: https://pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2020/04/kristovadokonalost.pdf
Úryvok z knihy:
Je vhodné rozjímať nad znamenitosťami Krista Spasiteľa, lebo „na tvári Ježiša Krista“ vidno „svetlo poznania slávy Božej“ (porov. 2K 4,6). Plnosť zjavenia Boha sa prejavila v osobe Krista. „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otcovom, ten podal vysvetlenie“ (Jn 1,18). Toto poznanie Boha však nie je len vecou rozumového chápania, o ktorom môžeme medzi sebou hovoriť. Je to aj duchovné rozlišovanie, ktoré Boh odovzdáva prostredníctvom Ducha svätého. Aby nám Boh dal toto poznanie, musí v našich srdciach žiariť. Keď materialisticky zameraný Filip povedal: „Pane, ukáž nám Otca“, Pán Ježiš odpovedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca“ (Jn 14,9). Lebo on bol „odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty“ (Hb 1,3). Vo večnom, vtelenom Slove „prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2,9).
Podivuhodnou a slávnou skutočnosťou je fakt, že plnosť Kristovho božstva sa zjavuje práve v dokonalosti Jeho „človečenstva“. Keďže my sme nemohli vystúpiť k Bohu, On zostúpil k nám. Všetko, čo kedy ľudia o Bohu vedeli, sa im predstavilo v osobe Jeho vteleného Syna. Žiť preto, „aby som poznal jeho“ (F 3,10), by preto malo byť neustálou túžbou aj zrelého kresťana. Naším zámerom je vyjadriť časť slávy nášho Pána Ježiša Krista, ktorý sa zjavuje v Písme a ponúka sa nám ako predmet viery, lásky, radosti, obdivu a úcty. Aj po tých najvyšších snahách a najusilovnejších pátraniach však napokon musíme skonštatovať: „Len tichučké slovo“ (Jób 26,14) z neho chápeme. Jeho sláva je nepochopiteľná. Jeho chvály sú nevysloviteľné. Bohom osvietená myseľ dokáže niečo chápať, ale to, čo vieme vyjadriť, je v porovnaní s tým, čím je sláva sama o sebe – menej ako nič. Predsa len pohľad, ktorý dáva Duch Písiem týkajúcich sa Krista a Jeho slávy, by sme mali uprednostňovať pred každým iným poznaním alebo chápaním. Tak to vyhlásil ten, ktorý mal tú výsadu, že Ho spoznal: „A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána…“ (F 3,8)
Uverejnené s povolením Porta libri.
