Toto vyznanie bolo písané najprv desiatkami zbožných kresťanov v Anglicku, ktorí sa pravidelne stretávali cca od roku 1640 za tým cieľom (známe ako Westminsterské vyznanie viery). O niečo neskôr ho v roku 1689 baptisticky zmýšľajúci kresťania mierne pozmenili v niekoľkých článkoch do podoby, v ktorej je dnes. Je to kolektívne dielo skúsených a osvedčených pastorov, teológov, zbožných modlitebníkov. Je tu výsledok 1600 rokov zápasov, kontroverzií s diablom a svetom o biblickú pravdu, ktorá vždy bola napádaná, obraňovaná, formulovaná vo výrokoch, ktoré by ju systematicky zhŕňali a boli tak cirkvi nápomocné (v poddanosti pod Písmom).
Celá kniha na stiahnutie je k dispozícii tu: http://d.websupport.sk/pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2019/11/2_Londynske_Baptisticke_vyznanie_viery_1689.pdf
Úryvok z knihy:
Vyznanie je predovšetkým ortodoxné. Nemyslí sa na ortodoxnú cirkev, ale myslí sa, pravovernosť, tzn. že drží verne základné biblické pravdy, ktoré všetci skutoční kresťania z rôznych teologických táborov históriou držali. Má vysoký pohľad na Písmo ako neomylné a dostatočné Božie Slovo, na Boha a Jeho atribúty, na Krista a Jeho osobu a dielo, na stvorenie a prozreteľnosť, na evanjelium (spasenie jedine z milosti, vierou, jedine v Kristovi), na svätosť kresťanského života, na osobný druhý príchod Pána Ježiša, vzkriesenie a večnosť v nebi, alebo v zatratení.
Vyznanie je ďalej Kalvínistické – Reformované. Vyzdvihuje milosť v celej práci Božieho spasenia. Vyznáva, že sme úplne skazení a nemôžeme si, ani nevieme, ani nechceme si pomôcť; vyznáva vyvolenie pred založením sveta, úplne zvrchované, nezávislé od nás, z čírej lásky podľa Božieho potešenia. Vyznáva, že Kristova smrť nielen umožnila spasenie, ale tiež dosiahla spasenie vyvoleným potrestaním ich hriechu na Golgote; vyznáva, že len Boh otvára duchovné oči, keď prináša evanjelium a nadprirodzene znovuzrodzuje vyvolených a hovorí o milosti, čo iste zachová vyvolených a rovnako im daruje vytrvať vo viere a v pokání až do dokonca.
Vyznanie je kovenantné. Znamená to, že v pozadí Božieho konania s cirkvou stojí zmluva milosti. Boh vstupuje do tejto zmluvy milosti cez Prostredníka a prísahou a zmluvnou bezpečnosťou koná dobro pre svojich. Tiež historicky a biblicky drží, že ako novozmluvné zákony, tak starozmluvné (morálne) zákony, ktoré neboli zrušené, platia dnes naďalej pre cirkev záväzne ako vyjadrenie Božej vôle. Hoci žiadnymi týmito prikázaniami nie sme spasení, či už novozmluvnými alebo starozmluvnými, ak sme však spasení, našu lásku dokážeme dodržiavaním celého Písma – ako starozmluvných, tak novozmluvných prikázaní – z lásky a vďačnosti.
Vyznanie drží puritánsky pohľad na život. Dnes sa slovo puritán žiaľ zvykne používať ako karikatúra, ale historicky puritáni brali vážne Božie Slovo a usilovali sa ho dôsledne uplatňovať na svedomia ľudí v osobnom živote a v cirkvi, lebo verili, že Božie Slovo je dostatočné pre ich celý život. Vyznanie apeluje na kresťanskú slobodu ako slobodu od otroctva hriechu, diabla a odsúdenia, slobodu žiť podľa Božích prikázaní a na slobodu svedomia, ktorého Pánom je Boh. Preto nie sme pod záväzkom človeka, keď ide proti Božiemu Slovu. Vyznanie verí, že hoci nie sme zo sveta, žijeme stále na svete a prináša vysoký pohľad na poriadok, prácu, rodinu, spoločnosť a autority od Boha. Rovnako verí na skúsenostné kresťanstvo, ku ktorému patrí pravé obrátenie, oddanie sa Pánovi, nesenie ovocia a evanjelikálna poslušnosť.
Uverejnené s povolením Soli Deo Gloria.
