

Vo všeobecnosti povedané, za reformovanú teológiu sa považuje učenie, ktorého korene siahajú do protestantskej reformácie v 16. storočí. Samozrejme, reformátori 16. storočia zakladali svoje učenie na Písme, ako hovorí aj ich základné krédo „Sola Scriptura,“ čo v preklade znamená „jedine Písmo“. Takže reformovaná teológia nie je nejakým novým učením, ale toto učenie jednoducho len nadväzuje na učenie prvotnej cirkvi a bolo zosystematizované reformátormi.
V skratke to teda znamená, že reformovaná teológia kladie dôraz na autoritu Písma, správnu teológiu (správne učenie o Bohu), evanjelium o pokání z hriechov a viere v Krista, Božiu zvrchovanosť a Božia vôľa, 5 reformačných Solas, spasenie jedine milosťou jedine skrze Ježiša Krista, 5 bodovo reformovanej teológie (kalvinizmus) a dôležitosť evanjelizácie.
Autorita Písma: Reformovaná teológia učí, že Biblia je inšpirované a autoritatívne Božie slovo dostatočné v každej oblasti života, či už v praktickej alebo duchovnej oblasti. Taktiež predkladá, že výkladové kázanie (teda postupné preberanie a hlboký výklad textov) je najlepší a najvernejší spôsob, ako udržať cirkev najpodobnejšiu prvotnej cirkvi. Krédo “cirkev reformovaná a neustále sa reformujúca” prehlasuje, že neustále navracanie sa k pôvodnej a nemennej autorite Božieho slova je koreňom zachovania jej existencie.
Správna teológia: Reformovaná teológia považuje teológiu (učenie o Bohu, poznanie Boha) za základné porozumenie všetkých ostatných oblastí života. Správne porozumenie Božej osoby, Jeho charakteru a Jeho vlastností zásadne ovplyvňuje všetko ostatné chápanie duchovných vecí. Snaží sa v každej jednej veci navracať k nemennej osobe jediného a pravého Boha. Vo svojej podstate je trojičná, teda vyznáva, že Boh je jeden, ale zjavil sa nám v troch osobách, pričom Otec nie je Synom, Syn Otcom, ani Duch Synom, ale Otec je Boh, Syn je Boh aj Duch je Boh.
Evanjelium o pokání z hriechov a viere v Krista: Evanjelium je radostná správa a cieľom reformovanej teológie je neustále pripomínanie si tejto správy. Vyznáva, že nikto nemôže byť spasený bez počutia správy evanjelia a prijatia Jeho posolstva. Poslucháčov pozýva k tomu, aby sa stali učeníkmi Ježiša Krista so všetkými nárokmi nasledovania, ktoré Ježiš vyslovil. Osobitne sa venuje dôležitosti správneho porozumenia ospravedlnenia zo samotnej viery, čím si pripomína základný rozdiel medzi biblickým evanjeliom a falošnými ľudskými náboženstvami.
Božia zvrchovanosť: Reformovaná teológia učí, že Boh zvrchovane vládne nad celým svojím stvorenstvom v každom jednom momente. Predurčil všetky udalosti a preto nikdy nemôže byť zaskočený žiadnymi okolnosťami. Pred stvorením sveta si vyvolil tých, ktorí prídu k Nemu. Táto skutočnosť však nijakým spôsobom neneguje realitu vôle Božieho stvorenstva ani nijakým spôsobom nerobí Boha zodpovedným za vznik hriechu. Skutočne reformovaný teológ pozýva ľudí ku Kristovi, káže smerom k vôli človeka a jeho mŕtvemu srdcu. A pritom všetkom dôveruje, že jedine Boh musí zasiahnuť jeho kázaním, aby ľudia mohli byť spasení. Samotný Kristus, Jeho dielo a Jeho slovo je nádejou každého skutočne reformovaného kazateľa.
Božia vôľa: Reformovaná teológia rozlišuje medzi Božou zjavenou vôľou a Božou skrytou vôľou: Zjavená Božia vôľa zahŕňa všetko to, čo si Boh navonok želá a neželá (starozmluvné prikázania pre Boží ľud, novozmluvné prikázania pre cirkev, pozvanie každého človeka k evanjeliu…). Skrytá Božia vôľa je tá, ktorú nepoznáme a ktorá sa skutočne deje v každý čas (všetky udalosti vrátane katastrôf a nešťastí, spasenie vyvolených, ich vytrvanie vo viere až do konca…). Teda reformovaná teológia učí, že Boh si želá, aby každý človek činil pokánie z hriechov, uveril v Ježiša Krista a prišiel k poznaniu pravdy (Božia zjavená vôľa). Avšak zároveň vyznáva, že Boh je zvrchovaný pri celom svojom stvorení v každej jednej chvíli, teda nič nemôže nikdy zvrátiť Jeho zvrchované plány a Jeho vôľu (Božia skrytá vôľa): teda Boh si touto zvrchovanou vôľou želá, aby uverili len tí, ktorých si vyvolil pred stvorením sveta v Kristovi, aby v Neho uverili a boli zachránení na večnosť.
5 Solas: Reformovaná teológia sa pevne drží a vyznáva 5 reformačných pilierov: jedine Písmo, jedine Kristus, jedine z viery, jedine z milosti a jedine Bohu sláva. Vyznáva, že odchýlenie sa od jednej reformačnej tézy úzko súvisí s odchýlením sa od ostatných Solas. Napríklad nie je možné poprieť, že spasenie máme jedine v Kristovi bez toho, aby sme zároveň nepopreli, že jedine Bohu patrí všetka sláva.
Spasenie z milosti: Reformovaná teológia učí, že Boh sa vo svojej milosti rozhodol zachrániť svoj ľud z hriechu a istej smrti. Reformovaná doktrína spasenia je známa aj pod anglickou skratkou TULIP (známou tiež ako 5 bodov kalvinizmu):
T – Úplná skazenosť (Total depravity): Človek je beznádejne stratený vo svojej hriešnosti a je pod neustálym Božím hnevom bez akejkoľvek možnosti sa z vlastných síl zapáčiť Bohu. Je duchovne mŕtvy a sám zo seba nie je za žiadnych okolností schopný odpovedať na Božie volanie evanjelia. Znamená to tiež, že človek vo svojej prirodzenosti nie je schopný hľadať a poznávať Boha dovtedy, kým mu Boh vo svojej milosti neotvorí oči a nepomôže z tohto beznádejného stavu. Je duchovne mŕtvy až do momentu znovuzrodenia, ktoré je vykonané z Božej iniciatívy nezávislej na konaní a vôli človeka. (Genesis 6:5, Jeremiáš 17:9, Rimanom 3:10-18)
U – Nepodmienené vyvolenie (Unconditional election): Tento bod hovorí o tom, že Boh nikomu z nás nedlhuje záchranu od hriechu, ale napriek tomu sa rozhodol prejaviť milosť mnohým, ktorých si od večnosti vyvolil. Toto rozhodnutie však nebolo podmienené žiadnymi zásluhami alebo charakterom jednotlivcov a z toho dôvodu je založené výlučne na Božej milosti. Nepodmienenosť Božieho vyvolenia je dôvodom na bezmernú chválu, pretože si uvedomujeme, že dôvody nášho spasenia nehľadáme v sebe ale jedine v Kristovi. (Rimanom 8:29-30, Rimanom 9:11, Efezským 1:4-6.11-12, 1. Korintským 1:21-31)
L – Ohraničené zmierenie (Limited atonement): Kristova smrť na kríži bola obeťou za hriechy tých, nad ktorými sa Boh rozhodol zmilovať. Znamená to teda, že Ježiš nezomrel rovnakým spasiteľným spôsobom za celé ľudstvo. Inými slovami, Ježiš nespravil spasenie „možným“ pre každého, ale svojou obeťou skutočne spasil a zomrel za tých, ktorých si vyvolil. Ježiš Kristus zomrel za každého jedného človeka takým spôsobom, že všetkým kúpil určitú všeobecnú milosť. Každý jeden deň, ktorý prežijeme, je veľkou Božou milosťou, ktorá má svoj koreň v dokonalých zásluhách Ježiša Krista. Každý človek prijal mnohé všeobecné požehnania, ktoré boli darované z milosti a získané Ježišom Kristom na kríži. Avšak spasiteľnú milosť dostali len tí, ktorých si pred stvorením sveta vyvolil k spaseniu. Nespasení budú spravodlivo znášať Boží trest za vlastné hriechy. Trest spasených ľudí v plnej miere zniesol na sebe Boží Syn. Ak by Ježiš Kristus zomrel za každého jedného človeka úplne rovnako, všetci by museli byť spasení. A ak by napriek tomu niekto skončil v pekle, Boh by sa ukázal ako nespravodlivý, pretože by jeden hriech trestal dvakrát. (Matúš 1:21, Ján 10:11; Ján 17:9, Skutky apoštolov 20:28, Rimanom 8:32, Efezským 5:25)
I – Neodolateľná milosť (Irresistible grace): Tento bod učí, že vo svojom hriešnom a duchovne padlom stave každý jeden človek odmieta Božiu lásku a ponuku odpustenia, ale Božia milosť pracujúca v srdci niektorých (vyvolených) hriešnikov ich premieňa, aby začali túžiť po tom, čo pred tým nenávideli. Znamená to, že Božia milosť nezlyhá v diele záchrany svojich vyvolených. Tento bod je veľmi vyslobodzujúcim, pretože nám pomáha, aby sme v našej evanjelizácii dôverovali Kristovi a aby sme Jeho evanjelium verne kázali. Boh Otec je Ten, ktorý si svojich vyvolených pritiahne k Synovi. Nie je potrebné, aby sme ľudí manipulovali, pretože Jeho slovo je dostatočné na Božie dielo. Nemusíme do evanjelizácie vnášať marketingové prvky a atraktívne posolstvo, pretože my nedokážeme ľudí pritiahnuť ku Kristovi. (Ján 6:37.44, Ján 10:16)
P – Zachovanie svätých (Perseverance of saints): Boh ochráni všetkých svojich svätých od toho, aby od Neho odpadli. Spasenie je večné, darovaný život v Kristovi je večný. Inými slovami: Každý, kto bol raz spasený a z Božej milosti uveril v Ježiša Krista, vytrvá do konca a nie je možné, aby od Neho odpadol. (Ján 10:27-29, Rimanom 8:29-30, Efezským 1:3-14, 1. Jána 2:19, Rimanom 9)
Dôležitosť evanjelizácie: Reformovaná teológia ďalej učí, že kresťania sú na tomto svete, aby hlásali evanjelium „všetkému stvoreniu“ (Matúš 28:18-20). Poznanie Božieho charakteru a Jeho zvrchovanosti nás nikdy nevedie do fatalizmu ale do nadšenia a verného kázania Božieho slova. Božia zvrchovanosť je dôvodom, prečo naša evanjelizácia má zmysel, ale nikdy nie je dôvodom našej pasivity. Aké nádherné je stať sa nástrojom Božej zvrchovanej ruky v evanjelizácii! (Rimanom 10:15)
Ďalšie charakteristiky reformovanej teológie (medzi ktorými nie je široká zhoda v rámci reformovaného spektra):
Dodržiavanie dvoch sviatostí: krst ako vonkajší neznovuzrodzujúci znak zaštepenia človeka do Božieho ľudu, večera Pánova ako pripomienka vyznávajúcich kresťanov na raz a navždy dokonanú obeť Ježiša Krista. Vyznanie, že zázračné duchovné dary boli dané prvej cirkvi na potvrdenie apoštolskej autority pre obdobie, kedy Božie slovo nebolo rozšírené v uzavretom celku. Nedispenzionalistický pohľad na Písmo. …
Tieto charakteristky sú najbližšie vyznaniu reformovanej vetvy od jej začiatku. Zároveň platí, že aj medzi reformovanými teológmi existuje určitý nesúlad v niektorých sekundárnych oblastiach kresťanskej viery a teológie.
Reformovaná teológia súhlasne a s úctou prijíma spisy hlavných reformátorov, akými boli Ján Kalvín, John Knox, Ulrich Zwingli, Martin Luther a ďalší. Westminsterské vyznanie viery je zhrnutím učenia reformovanej teológie. V dnešnej dobe sa k reformovanému učeniu hlásia presbyteriáni, kongregacionalisti a niektorí baptisti (v každej krajine je pomer reformovaných baptistov iný).
Peter Bruncko (Pravda v láske)