Otázka straty spasenia je otázkou častých sporov v cirkevných zhromaždeniach. Je mnoho kresťanov, ktorí žijú každý deň v obrovskom strachu z toho, že jedného dňa môžu stratiť to, čo našli v Kristovi, kvôli tomu, že Biblia nás varuje pred odpadnutím od viery. Samotný Pavel hovorí, že si musí dávať veľký pozor, aby sa sám nestal odpadlíkom.
Srdcom reformovanej teológie je tvrdenie, že teológia je život.
Odpoveď na túto otázku je „áno,“ ale pred tým, ako vysvetlím, prečo je to tak, by som chcel krátko vysvetliť termíny „znovuzrodenie“ a „obrátenie“. Znovuzrodenie znamená, že niekto sa narodil znovu alebo narodil zhora (Ján 3:3.5.7-8). Nové narodenie je Božím dielom, pretože všetci, ktorí sú narodení znovu, sú „narodení z Ducha“ (Ján 3:8).
„Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: ‚Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.‘ On však odpovedal: ‚Či je hriešny neviem, ale jedno viem, že som bol slepým a teraz vidím.’“ (Ján 9:24-25)
Odpustenie je problémom pre mnohých ľudí, pretože nevedia, čo odpustenie v skutočnosti znamená. Súčasťou tohto problému je tiež neschopnosť rozlíšiť odpustenie od pocitu odpustenia. Niekedy naše pocity nemusia súhlasiť so skutočným odpustením. Prišiel raz za mnou jeden muž, ktorý bol hlboko znepokojený zo svojho pocitu viny.
Ak Božie slovo berieme naozaj vážne, skôr či neskôr sa dostaneme k doktríne predurčenia. Myšlienka predurčenia nebola vynájdená Jánom Kalvínom, Martinom Lutherom ani Augustínom.
Táto otázka je zásadná nie len v súčasnosti, ale bola veľmi dôležitá aj počas protestantskej reformácie, ktorá prebiehala v 16. storočí a výrazným spôsobom prispela k rozdeleniu cirkvi.
Pred viac ako štyridsiatimi rokmi zasiahlo Los Angeles hrozné zemetrasenie, jedno z najhorších v dejinách mesta. Pamätám si na túto udalosť, pretože tesne pred týmto zemetrasením som odviezol jedného môjho priateľa na letisko, aby chytil let do Los Angeles, kde bol pastorom. Toto zemetrasenie zasiahlo aj budovu jeho zboru.
Ako súvisí Božia múdrosť a poznanie s Božou zvrchovanosťou?
Dopad R.C. Sproula na evanjelikálne kresťanstvo je ohromný.
Evanjelium nesmieme nikdy nikdy nikdy nikdy pozmeniť!
Existuje jediná cesta spasenia: dokonalé zásluhy Ježiša Krista pripočítané hriešnikovi spasiteľnou vierou.
Nikto z nás nemá nárok na Božiu milosť. Ak sme ju dostali, nič v nás nebolo toho dôvodom.
Apoštol Pavol venuje veľkú pozornosť učeniu o cirkvi v liste Efezským. Skutočne môžeme povedať, že tento list zodpovedal nasledovnú otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 používa Pavel pre cirkev hlavnú metaforu: budova alebo „Boží dom“.
Rodičovstvo je jednou z najdôležitejších a najvzrušujúcejších skúseností, ktoré má človek privilégium zažívať. Na výchovu detí je často potrebná Šalamúnova múdrosť. Viem, že nasledovná veta môže vyznieť veľmi zle, ale niekedy mi príde myšlienka, že výchova detí je 10% o našich zručnostiach a 90% nezáleží na nás.
Tak rýchlo si na milosť zvykáme, že za nejaký čas si budeme myslieť, že na ňu máme právo.
„Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Ján 1:1 Úvod prológu Jánovho evanjelia sa stal najprísnejšie skúmaným textom Nového zákona behom prvých troch storočí histórie kresťanstva. Spomedzi všetkých teologických predmetov a otázok, ktorým čelila prvotná cirkev, nebolo nič naliehavejšie ako pochopenie osoby Ježiša Krista cirkvou.
Máme rôzne povolania, rôzne zamestnania a úlohy, ktoré nám Boh v tomto živote zveril. Všetci sa však podieľame na rovnakom povolaní: zomrieť. Každý z nás je povolaný zomrieť. Toto povolanie je rovnakým povolaním od Boha ako povolanie ku kazateľskej službe Kristovi. Niekedy toto povolanie zomrieť prichádza náhle a bez varovaní.
