Kritici občas hovoria, že niektoré z úvodných častí Biblie (napr. Ex 20:5-6; 34:6-7; Nu 14:18) predstavujú Boha ako takého, ktorý stíha „vinu otcov na synoch“, zatiaľčo neskoršie časti Písma (Jer 31:29; Ez 18:2; Jób 21:19; 2 Kron 25:4) to odmietajú, a namiesto toho učia, že „synovia nezomrú za hriechy otcov“. Ale tieto evolučné predstavy o vývoji biblického učenia neodpovedajú textu. V tomto pohľade sú tri háčiky:
- V niektorých knihách Biblie nachádzame obidva uhly pohľadu. Napríklad Deutronomium 5:9-10 hovorí:
- Stíham vinu otcov na synoch aj do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, ale preukazujem milosrdenstvo tisícom pokoleniam tých, ktorí ma milujú a moje prikázania zachovávajú.
Ale vo verši 24:16 sa píše:
- Nebudú usmrcovaní otcovia za synov a synovia nebudú usmrcovaní za otcov, každý bude usmrtení pre vlastné hriechy.
Obe perspektívy sú obsiahnuté v jednej knihe.
- Okrem toho nachádzame aj časti, ktoré pripočítavajú Boží trest hriechom otcov aj hriechom detí. Napríklad vo veršoch Iz 65:6b-7 Boh hovorí:
- Odplatím im vrchovate za ich neprávosti aj za neprávosti ich otcov, …
(Porovnaj Levitikus 26:39, Jer 16:10-22).
- Aj v tých starších textoch, kde je reč o trestaní hriechov otcov na synoch, sú títo synovia popisovaní ako tí, ktorí sa protivia Bohu a trest si teda zaslúžia, zatiaľčo tí, ktorí naďalej dedia požehnanie, sú popisovaní ako tí, ktorí zmluvy dodŕžajú. Napríklad Ex 20:5-6 hovorí:
- Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivo milujúci. Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, ale preukazujem milosrdenstvo tisícom pokoleniam tým, ktorí ma milujú a moje prikázania zachovávajú.
(Porovnaj Deuteronomium 5:9-10; 7:9) Ž 103:17-18 hovorí:
- Avšak Hospodinove milosrdenstvo je od vekov na veky s tými, ktorí sa ho boja, jeho spravodlivosť je aj so synmi synov, ktorí dodržujú jeho zmluvu, ktorí pamätajú na jeho ustanovenia a plnia ich.
Aké závery urobíme z týchto pozorovaní?
- Trestať viny otcov na synoch neznamená trestať nevinné deti za to, čo spáchali ich otcovia. Vždy je reč o tom, že tieto deti sú samé hriešne a vzdorujúce, vzhľadom k tomu, že vo svojich životoch prevyšujú hriechy svojich otcov. Viď vyššie bod 3.
- Hriechy otcov ovplyvňujú životy ich detí dvomi spôsobmi: prvým je vzbura proti Bohu a druhým pohromy, ktorými Boh deti trestá. O spôsob, ktorým je tento sklon k vzbure predávaný alebo prenášaný z otcov na deti, nám nie je povedané nič. Ako hovorí Jeremiáš 16:10-12, Boh má právo trestať otcov pohromami, ktoré stretnú ich deti, ale je jeho rozhodnutím, aby tieto pohromy boli rovnako spravodlivým trestom za vlastné viny detí:
- Prečo Hospodin prehovoril proti nám všetko toto veľké zlo? … V čom sme hrešili…? V tom, že ma vaši otcovia opustili… Vy však ste činili horšie veci než vaši otcovia…
- Nikto by sa kvôli tomu všetkému nemal cítiť, že je v pasci a že nemá nádej kvôli tomu, že jeho rodičia zhrešili. Ez 33:14-15 hovorí:
- Keď poviem bezbožnému: „Zomrieš!“, ale on sa od svojho hriechu odvráti a bude jednať podľa práva a spravodlivosti, … bude určite žiť a nezomrie.
Ježišova krv pri tých, ktorí veria, je mocnejšia než všetky ich hriechy a súd.
- A nikto, kto má dieťa, ktoré zíde z cesty spravodlivosti a vydá sa cestou neprávosti, by nemal mať pocit, že je to jeho vina. Ezechiel 18:20 hovorí:
- … otec nebude pykať za neprávosť syna …
- To všetko by nás malo viesť k tomu, aby sme sa v cirkvi a v rodine vážne a intenzívne zaoberali výchovou. V stávke je veľké a dlhodobé požehnanie mnohých generácií nielen pre to, čo učíme, ale tiež pre to, čím sme.
Preložené z: http://www.reformace.cz/zod/stiha-buh-vinu-otcu-cislo-70
