Ako tínedžer som túžil byť tým, čím môj otec nebol. Keď mal na sebe košeľu a oblekové nohavice, ja som si zobral tričko a rifle. Keď počúval klasickú hudbu, ja som počúval jam band. Keď si dal čaj, ja som si dal kávu. Keď sa mu páčil impresionizmus, mne sa páčil fauvizmus.
Človek sa len tak sám nepozve do Bieleho domu na noc do Lincolnovej spálne alebo do Buckinghamského paláca na čaj s kráľovnou. Nezáleží na tom, ako vrúcne si to želáš alebo ako asertívne o to žiadaš, nevpustia ťa tam. A pre mnohých ľudí to ani nebude prekvapením.
Všetci kráčame v tomto padlom svete po uliciach nesplnených sľubov. Veriaci či neveriaci, bohatý či chudobný, mladý či starý, sotva sa nájde nejaká výnimka. Pre niektorých to bol otec, ktorý veľa sľuboval, ale málo sa staral. Pre iných to bol dôverný priateľ, ktorý sa nakoniec vzdialil vtedy, keď ho najviac potrebovali.
“Priatelia moji, antinominiáni kážu výnimočne dobre – a je nemôžem ináč, len veriť, že tak robia s veľkou úprimnosťou – čo sa týka Kristovho milosrdenstva, odpustenia hriechov a iného obsahu článkov o spáse. Ale utekajú ako od diabla, keď musia ľuďom hovoriť o treťom článku – o posväcovaní, teda o novom živote v Kristovi.
Anjeli neexistovali vždy. Početné biblické pasáže potvrdzujú, že Boh na počiatku stvoril všetkých anjelov. Jób sa zmieňuje o anjelských chóroch napĺňajúcich nebesia chválou Boha v udalosti stvorenia „vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38:7). Hoci sú to duchovné bytosti, anjeli sa líšia od Trojjediného Boha a nie sú tu od večnosti.
„Duchovné porozumenie primárne pozostáva z toho zmyslu alebo chuti morálnej krásy božských vecí.“ – Jonathan Edwards, Religious Affections Ó, aký by som bol rád, ak by som mohol byť aspoň takým malým služobníkom duší niektorých Božích ľudí tak, ako bol Jonathan Edwards mne. Ani on ani ja nie sme inšpirovanými hovorcami Boha, ako boli Apoštoli.
Žiadne ľudské oči nevideli plný prejav Božej svätosti a slávy. Ale niektorí biblickí autori ich letmo zazreli a žili ďalej, aby mohli rozpovedať tento príbeh. V 6. kapitole Izaiáša nás prorok privádza spolu do tróniacej miestnosti v nebesiach. Hneď prvý verš nás vovádza do kontextu slovami, že sa to stalo „v roku, keď zomrel kráľ Uzijá.“
Kresťanská viera je šťastným manželstvom zdravého učenia a zdravého spôsobu života. To prvé vytvára predpoklad pre to druhé. Gresham Machen to vyjadril dobre: „Kresťanské hnutie bolo od svojho počiatku… o spôsobe života, ktorý bol založený na posolstve. Nebol postavený na nejakom pocite alebo na programe ale na faktoch. Inými slovami, vznikol na základe doktríny.“
Moderátor: Poslucháč nášho podcastu Ask Pastor John, menom Brian, sa pýta: Rozchody vo vzťahu bolia. Bolia, pretože sa cítime byť odmietnutí inými, ale bolia tiež preto, lebo odhaľujú naše osobné chyby. Keď hnev opadne, skúmame sa, aby sme odhalili, čo v nás zlyhalo pri napĺňaní očakávaní nášho bývalého dôverného priateľa alebo bývalého partnera alebo bývalej partnerky.
Jedny z najtemnejších dní osoby, ktorá je single, sú tie po rozchode a rozpade vzťahu. Riskoval si svoje srdce. Zdieľal si svoj život. Kupoval si darčeky, vytváral si si spomienky a sníval si svoje sny spoločne. A oni sa rozbili.
Jedna z mála vecí, ktoré si pamätám z krátkeho obdobia, počas ktorého som navštevoval jeden zbor, je posolstvo napísané na stene, ktoré na mňa ešte stále silno pôsobí: „Priprav sa na stretnutie so svojím Bohom.“ Pokiaľ si niekto tie veľké písmená nevšimol, bol azda slepý.
Myslím si, že Mária Magdaléna je najviac nepochopená a historicky najskreslenejšia nasledovníčka Pána Ježiša zaznamenaná v Novej zmluve. Uvažujte nad tým. Mária je zmienená menom v Novej zmluve spolu dvanásťkrát, vyskytuje sa v každom z evanjelií. Jedenásť z tých dvanástich zmienok sú správy o nej, ako bola svedkom ukrižovania a zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
Máme tendenciu myslieť si, že naše sny boli v detstve príliš veľkolepé a v dospelosti zas príliš malé. Ale možno až také veľké neboli. Keď ste mali šesť rokov, čím ste chceli byť, keď vyrastiete? Dajte si trochu času na rozpamätanie sa.
Je to starobylá otázka Božieho ľudu, ktorý bol neustále pokúšaný strachovať sa neznáma. Boh vie, že s tým bojujeme. A prekonať tento strach je vecou získania správneho pohľadu na Boha a Jeho prozreteľnosť nad každým detailom našich životov.
Moderátor: Poslucháč menom Calvin zo Singapuru nám píše otázku ohľadom 8. kapitoly Matúša: „Pastor John, moja otázka je na Matúša 8:28-34. Prečo démoni žiadali Ježiša o dovolenie vojsť do svíň, keď tieto svine sa hneď nato utopili? Kam inam by inak šli?
Význam biblických čísel je často nejasný po prvom čítaní nejakej pasáže a dokonca aj po mnohých čítaniach. A napriek tomu nám biblické čísla často povedia viac než len holé fakty. Namiesto pripísania abstraktného významu špecifickým číslam bez ohľadu na pasáž, v ktorej sa objavujú, bude zodpovedný čitateľ dávať špeciálnu pozornosť kontextu.
Moderátor: Prečo je v Biblii toľko násilia? Je tam veľmi mnoho násilia – až tak mnoho, že to zaujalo pozornosť poslucháča s menom Scott, ktorý nám píše: „Ahoj, pastor John! Každý deň chodím venčiť psa skoro ráno a popri tom počúvam rôzne audioknihy a túto reláciu.
Bol raz jeden chlapec Narcis zvaný, Svojou vlastnou krásou zhypnotizovaný. A tak hľadel v úžase na svoju tvár v odraze. Ten nerozum je tu dodnes s nami. Dnes je tým najväčším a prvým prikázaním: „Budeš milovať seba samého.“ A štandardné vysvetlenie takmer každého medziľudského problému je naviazať ho späť na niečie nízke sebavedomie.
“Celkom sa mýliš,” opravil som svojho kamaráta, “verím v očistec. Nazýva sa život kresťana bez partnera.” Pokiaľ som si myslel, že som to mienil ako žart, môj nervózny smiech, ktorý potom nasledoval, ma prezradil. Myslel som si, že byť bez partnera je určitým druhom očistca.
Ak by ste mohli svoje manželstvo utvoriť podľa niektorého manželstva z Písma, ktoré by ste si vybrali? Akokoľvek boli prvé fázy požehnané pre Adama a Evu, medové týždne sa im končia (a to strašným spôsobom) pred tým, než sa vôbec môžeme niečo dozvedieť o ich manželskej dynamike.
