Nevyslovíš krivé svedectvo!
„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ 2. Mojžišova 20:16
„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ 2. Mojžišova 20:16
„Cti si otca i matku, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil a aby sa ti dobre vodilo na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.“ 2. Mojžišova 20:12
“Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!
„Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!“ 2. Mojžišova 20:7
„Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou!
„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ 2. Mojžišova 20:1-3
Jeden obraz, jeden aspekt zmierenia upadol v súčasnosti takmer do zabudnutia. Sme si vedomí súčasných pokusov kázať evanjelium jemnejšie a vľúdnejšie. V našom úsilí komunikovať Kristovo dielo miernejšie sa vyhýbame akejkoľvek zmienke o prekliatí, ktoré Boh uvalil na svojho Syna.
Ježiš riekol Samaritánke: „Kto by pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ Ján 4:14 Čítaním evanjelií zistíme, že mnohí Židia v 1. storočí považovali iné etnické skupiny už zo svojej podstaty za nečisté.
Jedno z najväčších nebezpečí pre snaživých kresťanov je zamilovať si štúdium Boha viac ako Boha samotného. Máme radi knihy. Radi milujeme Boha svojimi mysľami. Tak to má byť. Robil to apoštol Pavol, ktorý požiadal Timotea, aby mu priniesol jeho plášť a knihy (2. Timoteovi 4:13). Boh nám prikazuje, aby sme ho milovali svojimi mysľami (Matúš 22:36-37).
Aký podiel zodpovednosti za moju duchovnú zrelosť nesie Pán a aký podiel nesiem ja sám? Tvrdiť, že za svoj duchovný rast zodpovedám výhradne ja sám, je klam, a tvrdiť, že celá zodpovednosť leží len na Pánovi, je nehanebnosť.
„A zase sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“ Jakub 5:18 Veľké priemyselné koncerny majú medzi svojimi zamestnancami ľudí, ktorých potrebujú len v prípade, že dôjde k poruche a prerušeniu výroby. Keď sa pokazia stroje, títo muži idú do akcie, aby lokalizovali a odstránili problém a výroba mohla opäť pokračovať.
V čase súženia sa Dávid vo svojich úprimných vnútorných rozhovoroch zaoberá tým, ako by mal reagovať vo svetle Božej dobroty: „Čakaj na Hospodina, buď pevný a nech je zmužilé tvoje srdce a čakaj na Hospodina!“ (Žalm 27:14) Čakanie na Boha je o viere a nádeji.
Mohlo by sa zdať, že samozvaní moderní „apoštoli“ Novo-apoštolskej reformácie (NAR) majú najpriamejšie spojenie s Bohom. Avšak ich doterajšie chybné vyhlásenia, dokonca v záležitostiach jednoduchého biblického rozlišovania, nám dávajú dobrý dôvod si myslieť, že v jednom kuse vytáčajú zlé číslo. Pravdepodobne najjasnejším príkladom hrôzostrašného nedostatku rozlišovania NAR bolo ich zaobchádzanie s Toddom Bentleym.
V uplynulých týždňoch bol Bill Johnson v centre mnohých kontroverzií. Spolu s montanistickými apologétmi ako Michael Brown obhajoval svoje chyby a zakrýval svoje herézy. Iní zas padli za obeť jeho zneužitiu. Skutočnosť, či ide vôbec o heretika, sa často spochybňuje. Bill Johnson potrebuje byť seriózne preverený Písmom.
V júli 1959 bol Martyn Lloyd-Jones so svojou manželkou Bethan na dovolenke vo Walese. Navštívili nedeľné ranné modlitebné stretnutie v malej kaplnke a Lloyd-Jones sa prítomných opýtal: „Chceli by ste, aby som sa prihovoril?“ Ľudia sa zdráhali, lebo bol na dovolenke a nechceli ho oberať o jeho energiu. Avšak jeho žena povedala: „Nechajte ho. Kázanie je jeho život.“
Nepovažujem sa za vedca ani matematika. V tomto článku by som sa však chcel tak trochu venovať obom vedeckým disciplínam. Chcel by som sa venovať jednému veršu zo Žalmu, ktorý je o hviezdach, a chcel by som upriamiť našu pozornosť na ohromné implikácie vyplývajúce z tohto textu.
Vo svete, ale nie zo sveta. Od samého začiatku cirkev čelila výzve reagovať na udalosti, trendy, ideológie a spory, ktoré vznikajú vo svete. Hoci kresťania nie sú nikdy iniciátormi týchto vecí, vždy musia na ne nejakým spôsobom reagovať. Dostávame sa do situácií, kedy si často kladieme otázku: „Čo teraz?“