Jedným z reformátorov 16. storočia povedľa Martina Luthera, Heinricha Bullingera a Jána Kalvína bol aj Ulrich Zwingli, jeden z najdôležitejších reformátorov. Patril medzi prvú generáciu reformátorov. Je pokladaný za zakladateľa švajčiarskeho protestantizmu. Do histórie sa zapísal ako prvý reformovaný teológ.
Kritici občas hovoria, že niektoré z úvodných častí Biblie (napr. Ex 20:5-6; 34:6-7; Nu 14:18) predstavujú Boha ako takého, ktorý stíha „vinu otcov na synoch“, zatiaľčo neskoršie časti Písma (Jer 31:29; Ez 18:2; Jób 21:19; 2 Kron 25:4) to odmietajú, a namiesto toho učia, že „synovia nezomrú za hriechy otcov“.
Rodičovstvo je jednou z najdôležitejších a najvzrušujúcejších skúseností, ktoré má človek privilégium zažívať. Na výchovu detí je často potrebná Šalamúnova múdrosť. Viem, že nasledovná veta môže vyznieť veľmi zle, ale niekedy mi príde myšlienka, že výchova detí je 10% o našich zručnostiach a 90% nezáleží na nás.
Predstavte si, že by ste čelili súdnemu dňu každý týždeň. Neďaleko miesta, kde som vyrastal, v dedine South Leigh v Oxfordskom grófstve, je kostol sv. Jakuba Veľkého. Nad chórovým oblúkom je stredoveká nástenná maľba zobrazujúca posledný súd. Naľavo stoja spravodliví, ktorí vstali zo svojich hrobov – sú vítaní do raja.
Martin Luther bol historickým velikánom. Niektorí veria, že bol najvýznamnejšou európskou osobnosťou druhého tisícročia. Bol priekopníkom reformácie, prvý, pomocou ktorého Boh začal transformáciu vtedajšieho kresťanstva a celého západného sveta. Bol nepopierateľne vedúcou osobnosťou nemeckej reformácie. V čase cirkevnej korupcie a odpadlíctva bol statočným šampiónom zapáleným pre pravdu. Jeho silné kázanie a píšuce pero pomohlo obnoviť čisté evanjelium.
Puritánsky teológ William Perkins napísal, že „kázanie obsahuje štyri veľké princípy: prečítať text z kanonických Písiem; vysvetliť tento text a pochopiť ho vo svetle Písma samotného; ukázať na prospešné a užitočné učenia, ktoré vyplývajú priamo z toho textu; a pokiaľ ste obdarovaní, aplikovať učenie toho textu do života ľudí prostým a jednoduchým spôsobom.“
Videl som rýchlo sa pohybujúci, pokrivený a nezvyčajný „široký lievik“ (rodiace sa tornádo) nad centrom Minneapolisu (mesto v Minnesote, USA). Povedal som Kevinovi Dauovi: „To vyzerá vážne!“ A bolo to skutočne vážne, vo viacerých ohľadoch. Priateľ, ktorý sa išiel pozrieť dole, aby uvidel škody, napísal: „V deň, keď nebolo predpovedané, ani očakávané žiadne nepriaznivé počasie, vznikne tornádo.
Ako sa blíži 500. výročie reformácie, budeme postupne uverejňovať články z knihy „Pillars of Grace“ (Piliere milosti) od Dr. Stevena J. Lawsona o významných reformátoroch akými boli napr. Martin Luther, Ulrich Zwingli, William Tyndale, Heinrich Bullinger a John Calvin. V dnešnom článku nám Dr. Lawson priblíži pozadie reformácie a reformátorov.
Je to tu znova. Viac dôkazov z prieskumov o tom, čo Biblia hovorí tak jasne: povrchní, nevyučení a neúprimní kresťania hrešia takmer rovnako ako zvyšok sveta, ale úprimnejší a biblicky zbudovanejší kresťania vedú svoj život morálne odlišne. V roku 2005 to signalizoval Ron Sider vo svojej knihe: „Škandál evanjelikálneho svedomia. Prečo žijú kresťania rovnako ako zvyšok sveta?“
Počas mojej spoločnej služby s mojím manželom, Timothy Kellerom, tým najčastejším pastoračným problémom, s ktorým sme Tim a ja boli konfrontovaní, je asi manželstvo medzi kresťanom a nekresťanom – či už bolo realitou alebo bolo k nemu vykročené.
Najsilnejšou zbraňou proti sexuálnej nečistote je pokora. Hriešne myšlienky a správanie je ovocím, ktoré má hlbší koreň. Ak chceme prestať niesť zlé ovocie, musíme zamerať náš primárny útok na koreň. A koreňom sexuálneho hriechu nie je náš zhon za sexualitou: tým koreňom je pýcha.
„Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Ján 1:1 Úvod prológu Jánovho evanjelia sa stal najprísnejšie skúmaným textom Nového zákona behom prvých troch storočí histórie kresťanstva. Spomedzi všetkých teologických predmetov a otázok, ktorým čelila prvotná cirkev, nebolo nič naliehavejšie ako pochopenie osoby Ježiša Krista cirkvou.
Máme rôzne povolania, rôzne zamestnania a úlohy, ktoré nám Boh v tomto živote zveril. Všetci sa však podieľame na rovnakom povolaní: zomrieť. Každý z nás je povolaný zomrieť. Toto povolanie je rovnakým povolaním od Boha ako povolanie ku kazateľskej službe Kristovi. Niekedy toto povolanie zomrieť prichádza náhle a bez varovaní.
Ľudia chcú byť uctievaní. Chcú zdravie. Chcú bohatstvo. Chcú šťastie. Chcú mať uspokojené všetky svoje potreby a utíšené svoje zranenia. Chcú život bez bolesti. Chcú korunu bez kríža. Chcú všetko a to hneď. Chcú, aby bolo kresťanské posolstvo spásy jednoduché. Tak zmýšľajú ľudia. Ale to nie je Boží pokyn pre nás.
Najdôležitejšou úlohou úspešného predaja je, ponúknuť zákazníkovi presne to, po čom túži. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov sa vkradlo aj do kresťanskej cirkvi.
Vyhlásenie evanjelikálneho presvedčenia V predvečer 500. výročia protestantskej reformácie majú evanjelikálni kresťania na celom svete príležitosť nanovo reflektovať odkaz reformácie pre cirkev Ježiša Krista na celom svete a pre šírenie diela evanjelia.
“Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás a nie my seba…” Žalm 100,3 Preambula Evanjelikálni kresťania žijú na začiatku 21. storočia v čase historickej zmeny. Západná kultúra odišla od kresťanstva a dokonca sa odkláňa aj vo svojom chápaní toho, čo znamená byť ľudskou bytosťou.
„Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ Židom 10:14 Sú tu dve veci, ktoré sú pre nás ako pre nedokonalých zachránených hriešnikov veľkým povzbudením. Po prvé, všimnite si, že Kristus nás už urobil dokonalými: to znamená, že je to už hotové.
„Láska Kristova spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.“ (2. Korinťanom 5:14-15). Čo to znamená byť kresťanom?
Nicejský koncil je často nesprávne prezentovaný sektami a iným náboženskými hnutiami. Skutočným záujmom koncilu pritom bolo jasne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi Otcom a Synom. Je Kristus stvorený alebo je pravým Bohom? Koncil vyslovil, že je pravým Bohom. Napriek tomu sa oponenti Kristovho božstva jednoducho nevzdávali ani po tom, čo koncil vyriekol rozhodnutie.
