Ako pastor často chodievam navštevovať členov zboru do psychiatrickej liečebne. Tentokrát som však išiel do liečebne navštíviť veľmi vzácnu kamarátku Sáru. Nemala nablízku žiadnu rodinu, ale žila iba niekoľko kilometrov od nás. Keď Sáre diagnostikovali pokročilú rakovinu prsníka, tak sa o ňu začala moja manželka starať. Kedykoľvek sme mali čas, tak sme ju navštívili.
Zo všetkých kresťanských doktrín je jedna, ktorá je najčastejšie vyvyšovaná evanjelikálmi, no zároveň aj najviac zanedbávaná v praktickom živote: doktrína Trojice určite nemá súpera. Opýtajte sa akéhokoľvek evanjelikála, či verí v Svätú Trojicu a určite sa dočkáte kladnej odpovede.
Počas našej cesty viery sa jedna z pascí stáva stále viac populárnou: myšlienka, že niekde na našej ceste spravodlivosti natoľko vyrastieme, že už nepotrebujeme zbor. Možno ste stretli niekoho, kto príliš zaneprázdnený na to, aby chodil do zboru. Možno ste povzbudili niekoho, kto si o sebe myslel, že je pre zbor príliš dôležitý.
Spravodlivé srdce je nové srdce. (Ezechiel 36:26) Nie je to srdce, s ktorým sa človek narodí, ale je to iné srdce, ktoré je do neho vložené Duchom Svätým. Je to srdce s úplne novými túžbami, radosťami, starosťami, nádejami aj úzkosťami.
Predstavuje to tak úľavu ako aj bolesť srdca, keď si uvedomíme, že v živote každého skutočného veriaceho zostáva hriech. Apoštol Pavel povedal: „Niežeby som už dosiahol alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil.“ (Filipským 3:12).
Neexistuje lepšia správa, ktorú by sme mohli počuť, ako tá, ktorú nazývame evanjelium. Avšak napriek tomu, aká nesmierne dôležitá táto správa je, často sa veľmi prekrúca alebo príliš zjednodušuje (často až do takej miery, že ide už o úplne iné posolstvo).
Koľko ľudí poznáte, ktorým sa podarilo dostať do siene slávy v oblasti hudby, umenia, literatúry alebo športu vďaka ich láske? Častokrát dávame ľuďom status hrdinu na základe ich obdarovaní, talentov a moci, ale nikdy nie kvôli ich láske. Napriek tomu podľa Božieho štandardu je tou najväčšou cnosťou láska. Ale čo je to vlastne tá láska?
Stále som ohromený z toho, keď vidím na nárazníku auta nálepku s nápisom „Chceme svetový mier!“ Myšlienka celého toho je taká, že ak si dostatok ľudí predstaví obraz svetového mieru, tak sa to stane skutočnosťou. Je pre mňa nepochopiteľné, ako ľudia môžu veriť, že tak hlúpa technika by dokázala uskutočniť tak veľmi želaný cieľ.
Kedže sa v Biblii spomína neodpustiteľný hriech, existuje veľa špekulácií o tom, čo týmto hriechom je. Niektorí ľudia prišli veľmi rýchlo k záveru, že potrat je tým neodpustiteľným hriechom, pretože vražda je vraj tým najhorším hriechom a potrat je v podstate vraždou. Je toto správny záver ohľadom otázky neodpustiteľného hriechu? Nie.
V roku 1854, kedy začal Charles Spurgeon svoju kazateľskú službu v zbore New Park Street Chapel, mal iba niekoľko diakonov, ktorí mu pomáhali a zbor mal 313 členov. Len počas 12 týždňov Spurgeonovho kázania pribudlo toľko členov v zbore, že nemali dostatok miesta pre všetkých, preto začali uvažovať o zväčšení priestorov.
Otázka straty spasenia je otázkou častých sporov v cirkevných zhromaždeniach. Je mnoho kresťanov, ktorí žijú každý deň v obrovskom strachu z toho, že jedného dňa môžu stratiť to, čo našli v Kristovi, kvôli tomu, že Biblia nás varuje pred odpadnutím od viery. Samotný Pavel hovorí, že si musí dávať veľký pozor, aby sa sám nestal odpadlíkom.
Odpoveď na túto otázku je „áno,“ ale pred tým, ako vysvetlím, prečo je to tak, by som chcel krátko vysvetliť termíny „znovuzrodenie“ a „obrátenie“. Znovuzrodenie znamená, že niekto sa narodil znovu alebo narodil zhora (Ján 3:3.5.7-8). Nové narodenie je Božím dielom, pretože všetci, ktorí sú narodení znovu, sú „narodení z Ducha“ (Ján 3:8).
„Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: ‚Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.‘ On však odpovedal: ‚Či je hriešny neviem, ale jedno viem, že som bol slepým a teraz vidím.’“ (Ján 9:24-25)
Odpustenie je problémom pre mnohých ľudí, pretože nevedia, čo odpustenie v skutočnosti znamená. Súčasťou tohto problému je tiež neschopnosť rozlíšiť odpustenie od pocitu odpustenia. Niekedy naše pocity nemusia súhlasiť so skutočným odpustením. Prišiel raz za mnou jeden muž, ktorý bol hlboko znepokojený zo svojho pocitu viny.
Ak Božie slovo berieme naozaj vážne, skôr či neskôr sa dostaneme k doktríne predurčenia. Myšlienka predurčenia nebola vynájdená Jánom Kalvínom, Martinom Lutherom ani Augustínom.
Táto otázka je zásadná nie len v súčasnosti, ale bola veľmi dôležitá aj počas protestantskej reformácie, ktorá prebiehala v 16. storočí a výrazným spôsobom prispela k rozdeleniu cirkvi.
Pred rokmi sa ma opýtali: „Ak by si mohla byť matkou svojich dcér ešte raz, čo by si urobila inak?“ Moju myseľ zaplavili chyby a zlyhania, ale za chvíľu som mala odpoveď. „Priala by som si, aby som dokázala viac dôverovať Bohu.“ Jedným z mojich obľúbených veršov je Žalm 37:3: „Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre.“
Najväčším škandálom ľudskej existencie je pornografia. Mnoho ľudí si myslí, že pornografia sa objavila len nedávno, ale pravda je taká, že tu je už oveľa dlhšie, ako by sme si mysleli. Závislosť na pornografii je jedným z najnávykovejších telesných hriechov, ktorý je obrovskou urážkou Boha. Odkiaľ vlastne pochádza slovo „pornografia“ a čo vlastne znamená?
Predstavte si, že ste sudcom. Vašou úlohou je zastávať zákon, dodržiavať ho, vynucovať poslušnosť a spravodlivo trestať tých, ktorí ho porušujú. Je to jediný štandard, ktorého sa musíte neoblomne držať. Jedného dňa sa pred vás postaví zlý skazený vrah. Dôkazy proti nemu sú neoblomné.
Vo všeobecnosti povedané, za reformovanú teológiu sa považuje učenie, ktorého korene siahajú do protestantskej reformácie v 16. storočí. Samozrejme, reformátori 16. storočia zakladali svoje učenie na Písme, ako hovorí aj ich základné krédo „Sola Scriptura,“ čo v preklade znamená „jedine Písmo“.
