„…a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu.“ Židom 11:26
Nevolíme si utrpenie len preto, že je nám to proste povedané, ale preto, že Ten, ktorý nám to povedal, to opisuje ako cestu k večnej radosti.
Nabáda nás k poslušnosti utrpenia nie kvôli tomu, aby sme dokázali silu našej oddanosti k povinnostiam, odhalili ráznosť nášho morálneho odhodlania alebo preukázali koľko bolesti dokážeme zniesť, ale skôr pre to, aby sme skrze detskú vieru prejavili, aké nekonečne vzácne sú Jeho nadovšetko uspokojujúce zasľúbenia – nadovšetko uspokojujúca veľkosť a nádhera Jeho slávy, ktorá ich všetky naplňuje.
Mojžiš si „radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu… Lebo mal pred očami odmenu“ (Židom 11:25-26). Teda jeho poslušnosť oslávila odmenu – všetko, čím je pre neho Boh v Kristovi – nie jeho odhodlanie trpieť.
Toto je podstatou kresťanského hedonizmu. Pri hľadaní radosti počas utrpenia velebím nadovšetko uspokojujúcu hodnotu Zdroja našej radosti. Boh samotný žiari ako svetlo na konci tunela bolesti.
Ak nevyjadrujeme, že On je cieľom a základom našej radosti v utrpení, potom sa stratí samotný zmysel nášho utrpenia. Jeho zmyslom je toto: Boh je ziskom. Boh je ziskom. Boh samotný je ziskom. Toto je zmyslom nášho utrpenia.
Hlavným cieľom človeka je osláviť Boha. V utrpení to platí viac, ako kedykoľvek inde, že Boh je v nás najviac oslávený, keď sme v Ňom najviac uspokojení.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-meaning-of-suffering
