„Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní…“ 2. Timoteovi 3:1-2
Všimni si, ako ide nevďačnosť ruka v ruke s pýchou, zneužívaním a neposlušnosťou.
Na inom mieste Pavol hovorí: „ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie – čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie.“(Efezským 5:4). Zdá sa, že vďačnosť je opakom ohavnosti a násilia.
Je to tak preto, že pocit vďačnosti je skromným pocitom, nie pyšným. Vyvyšuje niekoho iného ako seba. Ide z radostného, nie z nahnevaného alebo zatrpknutého srdca. Zatrpknutá vďačnosť je protirečiaci si výraz.
Kľúčom k odomknutiu srdca pre vďačnosť a prekonaniu zatrpknutosti, ohavnosti, neúcty a násilia je mocná viera v Boha, Stvoriteľa, Udržiavateľa, Poskytovateľa a Darcu nádeje. Ak neveríme, že sme Mu hlboko zaviazaní za všetko, čo máme a dúfame, že budeme mať, potom samotný prameň vďačnosti vyschne.
Takže usudzujem, že za nárastom násilia, rúhania, ohavnosti a neposlušnosti v posledných časoch je problém s Bohom. Základným problémom je neschopnosť cítiť vďačnosť na vyšších úrovniach našej závislosti.
Keď prameň vďačnosti Bohu na vrchole hory vysychá, čoskoro začnú vysychať aj všetky jazierka vďačnosti pod horou. A keď odchádza vďačnosť, panstvo samého seba si dopraje čoraz viac skazenosti pre vlastné potešenie.
Modli sa za veľké prebudenie skromnej vďačnosti.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-gravity-of-gratitude
