Keď hovoríme o doktríne vyvolenia a večného zatratenia, tak najčastejšia námietka, ktorú počujem je, znie: „To nie je spravodlivé!“. Ten, kto predkladá takúto námietku voči tejto doktríne, bude často tvrdiť, že Boh by nebol spravodlivý, ak by prikázal všetkým ľuďom činiť pokánie a uveriť v Krista, no zároveň by si ich pred stvorením sveta nevyvolil. Na základe takéhoto uvažovania prišli mnohí ľudia k záveru, že doktrína vyvolenia a večného zatratenia nie je biblická a teda heretická. Žiaľ, tí, ktorí majú podobné námietky proti tejto doktríne, nezápasia s Jánom Kalvínom, ale zápasia so Božím slovom. Áno, Ján Kalvín smelo hlásal doktríny o milosti (ktoré sa niekedy nazývajú aj kalvinizmus). Avšak smelo ich hlásal aj náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus.
Na začiatku epištoly 1. Petra čítame, že Boh zo svojej veľkej milosti „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych si nás znovuzrodil pre živú nádej, k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu…“ (1. Petra 1:3-4). Peter nám jasnými slovami hovorí, že Boh spôsobil to, že sme znovuzrodení, ale nie je to Peter, ktorý nám hovorí o znovuzrodení ako prvý. Prvý nám o ňom hovorí Ján, keď zaznamenáva rozhovor, ktorý sa odohral v noci medzi Pánom Ježišom a Nikodémom, ktorý bol farizej, teda židovské knieža. Pán Ježiš odpovedal Nikodémovi a riekol mu: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie“ (Ján 3:3). Nikodéma to zmiatlo. Pýtal sa, ako je niečo take možné a Pán Ježiš mu vo svojom vysvetlení odpovedal: „Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť“ (Ján 3:7). Toto prehlásenie nielenže zmiatlo Nikodéma, ale mätie ľudí už skoro dvetisíc rokov. Ako nám Pán Ježiš môže povedať, aby sme sa narodili znovu? Jeho tvrdenie nie je oznámenie ani otázka. Je to rozkaz, je to prikázanie. Jednoducho povedané, Pán Ježiš prikazuje, aby sme sa znovuzrodili. Nie je to iba návrh, prosba či ponuka.
Ale kde sú tí, ktorí spochybňujú vyučovanie Pána Ježiša? Môže niekto namietať, že nie je spravodlivé, aby nám Pán Ježiš prikázal urobiť niečo, čo nie je možné urobiť? Keď sa rodíme fyzicky, nie sme pri svojom narodení nijako aktívni – a každá matka môže túto pravdu potvrdiť. Podobne keď sa duchovne znovuzrodzujeme, nie sme pri tomto procese znovuzrodenia my tí aktívni. Boh, len samotný Boh, je ten aktívny, ktorý robí niečo neživé robí živým. Tak ako dal našim prvým rodičom fyzický dych života (1. Mojžišova 2:1), rovnako vdychuje svoju lásku do nášho srdca skrze Ducha Svätého, ktorý obnovuje našu dušu a mení našu myseľ (Rimanom 5:5). Dôsledkom toho „ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli a hľa, nastali nové.“ (2. Korintským 5:17)
Tam, kde nám Božie slovo nariaďuje, aby sme sa znovuzrodili, nám takisto vysvetľuje, že je to sám Boh, ktorý spôsobuje, aby sme sa znovuzrodili. Ba čo viac, naším znovuzrodením to nekončí. Tým, že náš milostivý Boh nás znovuzrodí, vloží do nás „živú nádej“. A tak na námietky tých, ktorí trvajú na tom, že Boh je nespravodlivý, keď spôsobí, že niektorí sú znovuzrodení, a iných ponechá neznovuzrodených, v ich hriešnom stave, odpovedám jednoducho: Ak by bol Boh k nám spravodlivý, tým najhorším možným spôsobom by sme trpeli vo večnosti ako tí, na ktorých by vylial svoj hnev. Ale preto, že nás veľmi miluje, ušetril nás svojho hnevu. A nielen to, prebudil nás z nášej vzbúrenej driemoty k živej nádeji skrze vzkriesenie Krista, ktorý je nádejou, ktorá nesklame. A skutočne, nádej, ktorú máme, nie je prchavým túžobným prianím tohto sveta. Naopak. Naša nádej je istá a zaručená, pretože je založená na zasľúbeniach Boha celého stvorenia, ktorý si nás adoptoval za svoje vlastné deti a pripravil nám dedičstvo, ktoré je nehynúce, nevädnúce a čisté.
Tí, ktorí sa smelo postavili proti pravde, že Boh v nás koná svoje dielo, ktorým spôsobuje naše znovuzrodenie, to robia len pre svoje vlastné nešťastie. A musia nevyhnutne pripustiť, že byť znovuzrodený závisí úplne od nich samotných. Ale Pavel nám v liste Rimanom pripomína, že je to Božia láska, ktorá nás vedie k pokániu (Rimanom 2:4) a dokonca tú vieru, ktorú máme, nevytvorilo naše vlastné prirodzene zlé srdce, ale dal nám ju samotný Boh (Rimanom 12:3). Celé spasenie, od nášho vyvolenia v Kristovi pred založením tohto sveta až po naše oslávenie v nebesiach, učinil len a jedine samotný Boh. Pri nadobúdaní svojho spasenia nie sme my tí aktívni a to na základe skutočnosti, že mŕtvi ľudia sa nedokážu sami spasiť. Skutočnosťou zostáva, že keby v našom srdci a v našej mysli nenastalo znovuzrodzujúce dielo Ducha Svätého, nedokázali by sme si ani uvedomiť, že potrebujeme byť znovuzrodení. Sláva patrí Bohu, ktorý nás vo svojej láske predurčil k synovstvu skrze Pána Ježiša Krista, na základe večného zámeru svojej vôle (Efezským 1:5). Preto keď sa modlíme ku všemohúcemu Pánu Bohu, modlíme sa nielen k tomu, ktorý svojím slovom priviedol tento svet k bytiu, ale k Nemu, nášmu nebeskému Otcovi, ktorý je skutočným Otcom nášho večného života v Ňom.
Burk Parsons
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/articles/born-again/
Zdieľané s povolením Ligonier Ministries (https://www.ligonier.org/), 2021. Used by permission.
