Niektoré z najdôležitejších otázok, ktoré vyvstanú v mysli kresťana, budú a majú mať čo dočinenia s duchovnou zrelosťou.
Rastiem? Ako rastiem? Je „zrelosť“ zrejmá v mojom živote? Pripodobňujem sa postupne (aj keď pomaly) viac a viac Ježišovi?
Biblia opakovane učí, že kresťania by mali zrieť mnohými spôsobmi – a všetky z nich nás uschopnia priniesť Bohu slávu a naplniť náš zámer na zemi (Efezským 2:8-10). Inými slovami, kresťanstvo „nastavené tempomatom“ nie je pravé kresťanstvo. Spása nie je iba večnou životnou poistkou. Spása nie je ani riešením, ako sa stať bohatým, uzdraveným a slávnym. Písmo učí, že od momentu, keď sme zachránení, kresťania majú napodobňovať Krista (1. Korintským 11:1), milovať druhých ako Kristus (1. Jánov 4:7), vydávať samých seba ako Kristus (Efezským 5:1-2), zachovávať Kristove prikázania (Ján 14:15), rásť vo svätosti ako Kristus (1. Petrov 1:16) a dokonca trpieť ako Kristus (1. Petrov 2:21).
Natíska sa tu otázka: Vidíš z Božej milosti znaky kresťanskej zrelosti vo svojom živote?
Tu sú štyri znaky, ktoré ti pomôžu urobiť hodnotenie za pomoci modlitby:
- Považuješ súženie za tréning
Súženie nie je žiadna sranda. Ale odkedy je rast bez bolesti? V telocvični si športovci najímajú trénerov, ktorí ich „nútia ísť do bolesti“. Posúvajú im ich hranice, aby naberali na sile. Tak je to aj v kresťanskom živote, keď príde na skúšky. Zrelý kresťan má prirodzené pocity ako každý iný človek, no tieto pocity nasledujú vieru – nie sú jej nadradené.
Považuješ skúšky za kozmické týranie? Hrozíš päsťou Bohu? Žiadaš od Neho, aby robil to, čo ty prikazuješ? Prišiel si si odpočinúť do Jeho zvrchovanosti, aj keď tvoj život nabral nečakaný zvrat do skúšky a utrpenia? Rímskym 5:3-5 nám pripomína, že „sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“
Pre kresťana sa súženie rovná tréningu.
- Modlíš sa v širšej perspektíve
Modlitba môže byť citlivým predmetom rozhovorov pre mnohých kresťanov, pretože sa na ňu pozerajú ako na osobnú a mimo názoru kohokoľvek iného. To je môj modlitebný život.
Avšak musíme vytriezvieť do skutočnosti, že záleží na Božom názore, keď príde na tvoj modlitebný život. Tvoj modlitebný život je takisto dôležitým indikátorom zrelosti. Napríklad naše fyzické a emocionálne potreby sú pre Boha dôležité (Matúš 6:25-34, 2. Korintským 12:7-9, 1. Petrov 5:7), ale v modlitbe má byť obsiahnuté oveľa viac než len jednoducho prosiť Boha, aby urobil všetko, čo chceme.
Nedávno som dokončil štúdiu „41 modlitieb apoštola Pavla“ so zámerom pochopiť štýl modlitebného života, ktorý pestoval. Otvorilo mi to oči v tom, že som pochopil, ako bola väčšina jeho spísaných modlitieb zameraná na spásu duší, oslobodenie od hriechu, otváranie dverí pre evanjelium, pokoj sústredený v Kristovi, radosť v súženiach a vďakyvzdávanie Bohu za všetko, čo robil v srdciach veriacich (2. Korintským 13:7-9, Efezským 1:15-23, 3:14-21, Kolosenským 4:2-4, 1. Tesalonickým 1:2-3, Filemónovi 4-7).
Pripomína tvoj modlitebný život ten Pavlov? Zbožňuješ Boha v modlitbe tak, ako Ho Dávid opakovane velebí v Žalmoch? Aktívne poddávaš svoju vôľu Jeho vôli, ako to robil Pán Ježiš na ceste ku krížu?
Áno, modli sa za fyzické a emocionálne potreby. Ale hľadaj širšiu perspektívu než tvoje vlastné časné potreby.
- Na karhanie odpovedáš chápavo
Keď ľudia začnú ofenzívne hry, máme tendenciu hrať defenzívne. Je to inštinktívne. A môže to byť tiež znakom kresťanskej nezrelosti.
Zrelosť je protiliekom na druh pýchy, ktorý vždy predpokladá, že má pravdu a reaguje na to, keď niekto poukáže na jej hriech. Príslovia ponúkajú presvedčivý náhľad hovoriac: „Ak vidíš človeka, čo si myslí, že je múdry, blázon má väčšiu nádej ako on.“ (Príslovia 26:12)
Niekedy naša nezrelosť škaredo vystrkuje rožky, keď defenzívne (alebo dokonca agresívne) reagujeme na niekoho, kto s láskou poukazuje na našu potrebu činiť pokánie.
Slobodne pripúšťaš, že si veľmi pravdepodobne ty tým problémom v niektorých situáciách? Si otvorený iným, aby vniesli svetlo pravdy na tvoje temné slepé miesta? Kresťanská zrelosť odráža srdce Žalmu 51:19 s druhom zlomenosti a skrúšenej odpovede, že „Pán nepohŕda“.
- Zaužívané hriechy sa vytrácajú
Nikto nebude v tomto živote dokonalý, ale každý kresťan sa o to má snažiť. Pravda jasne znie, že premena znamená odložiť starého seba a byť obnovený Duchom Svätým (Efezským 4:22-24). Aj keď sa niekedy môže zdať, že premena postupuje mučivo pomaly.
Pôsobením Božej milosti sa určité hriechy (ako neviera, závislosť alebo nenávisť) môžu rozbiť hneď pri obrátení, zatiaľ čo obvyklý cyklus iných hriechov sa môže vytrácať postupom času, ako nasycujeme svoju myseľ Božím slovom (Rímskym 12:2, Kolosenským 3:16). Pán môže použiť poradenstvo, vykázateľnosť, kázanie a modlitbu ako prostriedky milosti, ktoré sú namierené na určité dobiedzajúce hriechy. Keď príde na hriech a pokušenie, Boh vždy poskytuje únikovú cestu (1. Korintským 10:13) a kresťan je – bezpochyby – vyzývaný, aby s bázňou a s chvením konal svoje spasenie (Filipským 2:1). Po celú tú dobu zrelý kresťan dôveruje v moc milosti, ktorá je väčšia než všetok hriech, vediac, že „Boh je Ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (Filipským 2:13)
Vyznávate svoje hriechy (1. Jánov 1:9)? Vidíte vzorce svätosti rásť vo vašom živote a ľahkomyseľné, obvyklé praktiky hriechu ubúdať (1. Petrov 1:14-16; 1. Jánov 3:6)?
Keď sa milosťou snažíte rásť vo svojej viere, povzbuďte sa Pavlovými slovami v 1. Korintským 15:10: „Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná…“
Costi W. Hinn
Preložené z: https://www.forthegospel.org/signs-of-christian-maturity/
