Prežil som 65 adventných období ako veriaci v Ježiša. Polovicu z nich som strávil kázaním. A tak spolu s vianočnými kázňami to je dokopy asi 150 posolstiev počas adventu.
Vôbec si nespomínam na to, že by som si niekedy pomyslel: „Ó, ako poviem niečo nové tento rok?“ Existujú studne, ktoré nevysychajú. Horizonty, ktoré za zväčšujú, keď sa k nim približujete. Príbehy, ktoré siahajú navždy dozadu, idú dopredu do večnosti, dolu do hĺbky tajomstva a hore k výšinám slávy. Advent je jedným z nich. Je nevyčerpateľný.
Kráľ v jasliach
Jediný Lukáš v Biblii použil slovo jasle v Novej zmluve. A ako používa to slovo on – ako ho používa Boh – nám stačí na to, aby nás to napĺňalo radosťou.
Slovo jasle pochádza z latinčiny vo význame žuť a jesť. Znamená žľab, z ktorého žrali kone, osly a dobytok. Lukáš používa toto slovo napríklad v 13:15: „A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?“
A v najslávnejšom vianočnom odseku v Biblii Lukáš zameriava našu pozornosť na jasle trikrát.
- „I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.“ (Lukáš 2:7)
- „A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ (Lukáš 2:12)
- „Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach.“ (Lukáš 2.16)
Posolstvo jaslí
Čo nám chce Lukáš povedať cez jasle?
- Jasle boli špinavé.
Áno, určite si môžeme byť istí, že Jozef a Mária ich vyčistili najlepšie, ako len mohli. Bez pochýb ich vystlali tak, aby z nich spravili pohodlnú postieľku. Ale nemôžeme si ich zromantizovať na nič iné než to, čo to bolo – žľab pre zaslinené zvieratá. Prvá posteľ pre Syna Božieho nebola kráľovská kolíska. Boli to jasle na kukuricu. Na zvyšky jedla.
- Jasle boli naplánované.
Zozačiatku si môžete myslieť, že to bola zhoda náhod. Keďže Lukáš hovorí, že Mária ho „uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.“ (Lukáš 2:7). Ale Lukáš hovorí tento príbeh v štýle, ktorý vylučuje takúto interpretáciu. Boh mal stáročia na to, aby všetko pripravil na tento pôrod. Prorok Micheáš žil sedemsto rokov pred narodením Ježiša a prorokoval, že Mesiáš sa narodí v Betleheme.
„Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ (Micheáš 5:2)
A tak Boh mal sedem storočí (ba dokonca viac!), aby naplánoval všetky detaily vtelenia a pripravil na príchod Svojho Syna to správne miesto v tom správnom čase a tým správnym spôsobom. Napríklad mohol jednoducho zariadiť, aby verná panna a spravodlivý muž – z rodu Dávida – žili v Betleheme – a aj tak by sa proroctvo naplnilo. Ale namiesto toho si vyberie Máriu a Jozefa, ktorý žijú v Nazarete, nie v Betleheme. A Jeho plán zahŕňa Máriu, ktorá otehotnie ďaleko od prorokovaného mesta.
Aby vyriešil tento problém – ktorý sám Boh spôsobil – Boh mohlo zariadiť, aby Jozef a Mária išli do Betlehema kvôli nejakej súkromnej záležitosti, napríklad kvôli príbuznému, ktorý ich náhle potreboval alebo kvôli snu alebo nejakej súkromnej právnej či ekonomickej záležitosti. Ale neurobil to takto.
Namiesto toho Boh sťahuje Jozefa a Máriu z Nazareta do Betlehema skrz sčítanie ľudu v celej ríši. Inými slovami, Boh zariadil, aby najmocnejší vodca na svete nariadil každému v ríši ísť do mesta svojho pôvodu, aby sa dal zaregistrovať. Môžete to nazvať nadmernou prozreteľnosťou. „Myslíš si, že vládneš nad svetom? Nemáš potuchy. Ja dávam veci na miesto presne tak, ako sa mi páči. Vrátane narodenia môjho Syna.“
Keď sa na to pozrieme takto, zdá sa nám šialené, že by Boh, ktorý ovláda ríšu a takto posiela jednu ženu z Nazareta do Betlehema, nemohol zariadiť, aby tam našli voľnú hosťovskú izbu. Naplánovať posteľ pre Jeho Syna bolo určite ľahšie ako naplánovať celoríšske sčítanie ľudu. Ježiš ležal presne na tom mieste, ktoré Boh naplánoval: v žľabe.
- Jasle boli znamením.
Anjel Pána povedal pastierom niečo, čo bolo takmer príliš dobré na to, aby to bola pravda.
„Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Lukáš 2:11)
Aby tomu uverili a priniesli svedectvo, potrebovali znamenie. Anjel im ho dal:
„A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ (Lukáš 2:12)
Plienky? Každé dieťa v Betleheme nosilo plienky. To nie je znamenie. Znamením sú jasle. V skutočnosti to muselo znieť tak bláznivo škandalózne, že si pastier asi mysleli, že anjela nepočuli dobre.
Spasiteľ. Kristus. Pán. Anjel povedal, že sa Tento práve narodil. Spasiteľ: osloboditeľ od všetkých našich nepriateľov – možno viac! Kristus: Mesiáš, ktorý naplní všetky Božie prísľuby. Pán: ako aj „anjel Pánov postavil sa vedľa nich“ a „sláva Pánova ich osvietila.“ (Lukáš 2:9). Tento Spasiteľ, Kristus a Pán leží v čom?
To je znamenie. Nijaký iný kráľ nikde na svete neležal v žľabe. Hľadajte ho a nájdete Kráľa kráľov. A niečo spoznáte. Niečo úplne podstatné o jeho majestátnosti.
- Jasle boli nádherné.
Ani nestihli doznieť anjelove slová – „nájdete nemluvniatko … ležať v jasliach“ – a nebesá vybuchli chválou:
„A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu!“ (Lukáš 2:13-14)
Sláva Bohu! Spasiteľ je v žľabe! Sláva Bohu! Mesiáš je v žľabe! Sláva Bohu! Pán je v žľabe! „Sláva na výsostiach Bohu!“ Z najvyššieho postu do najnižšieho! Aký to Boh! Aký to Spasiteľ!
- Jasle sú spôsobom učeníkovania.
Anjel Pánov prišiel k pastierom, nie farizejom.
„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!“ (Lukáš 2:14, Roháčkov preklad)
V kom má Pán zaľúbenie? Toto slovo „zaľúbenie“ (po grécky eudokia) sa u Lukáša objavuje ešte na jednom mieste:
„Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. Áno, Otče, tak sa Ti ľúbilo (eudokia).“ (Lukáš 10:21)
Nie múdrym. Nie rozumným. Ale deťom. Tým, ktorí sa nebudú pohoršovať nad dieťaťom uloženým v žľabe. Tým, ktorí nebudú očakávať odpočinok nikde inde, len v Spasiteľovi:
„Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Lukáš 9:57-58).
Okrem jaslí. Nasleduj ma.
- Jasle boli prvým krokom na ceste na Kalváriu.
Cesta na Kalváriu ide dolu kopcom. Nie preto, že by to bolo jednoduchšie, ale preto, že ide hlbšie. Spasiteľov život začína nízko a končí ešte nižšie. To je pointou u Filipských 2:6-8:
„ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka [začínajúc svoj život nižšie než služobníci – v žľabe] … ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“
Takto zachraňuje Spasiteľ. Takto napĺňa Mesiáš prisľúbenia. Takto vládne Pán: z nekonečného božstva cez žľab ku posledným mukám na kríži.
Tým, čo majú oči, aby videli, správa anjelov dáva zmysel. Áno, musíme ho nasledovať! „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (Lukáš 14:33). Je to krušná cesta. Ťažká cesta. Ale neexistuje väčšia radosť než byť na tejto ceste s týmto Spasiteľom.
„Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu“ (Lukáš 2:10). To nie je len taká nejaká priemerná radosť. To je Veľká Radosť. „Sláva Bohu na výsostiach“ (Lukáš 2:10-14). Veľká radosť ľuďom. Veľká sláva Bohu.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-meaning-of-the-manger
