Predchádzajúci článok (5. časť)
Náš prístup ku evanjelizácii by nemal byť ovplyvnený tým, aké sú prvotné reakcie ľudí na evanjelium.
Ak je aj evanjelium verne a priamo kázané, tak aj napriek tomu nespočíva prijatie evanjelia na zručnostiach posla alebo od popularity posolstva. Tak ako sme mohli vidieť v tejto sérii článkov, všetko to závisí na vnímavosti ľudského srdca, teda na kvalite pôdy, do ktorej je semeno evanjelia zasiate.
„Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo na kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné padlo na skalu a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu.“ Lukáš 8:5-8
Tá „dobrá pôda“ je dobre obrábaná a prináša vytúženú úrodu. Ježiš hovorí, že táto pôda predstavuje tých, „ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.“ (Lukáš 8:15). Toto nám poukazuje na skutočne pripravené srdce. V Matúšovi 13:23 Ježiš hovorí, že dobrá pôda predstavuje osobu, „ktorá počúva slovo a rozumie mu.“ V Markovi 4:20 hovorí, že táto pôda symbolizuje tých, ktorí „počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok…“.
Ježiš tu opisuje niekoho so srdcom tak dobre pripraveným, že keď táto osoba počuje evanjelium, tak ho prijíma s pravým porozumením a nefalšovanou vierou. Vyjadrenie, ktoré používa Lukáš („sú stáli a prinášajú úžitok“) nám hovorí o tom, že takýto človek sa pevne drží pravdy a je vytrvalý vo viere.
Dlhotrvajúce ovocie je dôležitým znakom nefalšovanej zachraňujúcej viery v Krista. Toto je jednou z kľúčových lekcií tohto podobenstva: znakom autentickej viery je vytrvalosť. Ježiš povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ (Ján 8:31). Dočasná viera nie je skutočná viera.
Ovocie, ktoré bolo spomínané v tomto podobenstve, zahŕňa aj ovocie Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ (Galatským 5:22-23). Zahŕňa to všetko „ovocie spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu.“ (Filipským 1:11). Pravé veriace srdce bude mať prirodzene sklon k uctievaniu: „… ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (List Židom 13:15). A apoštol Pavol hovoril o ľuďoch, ktorých viedol ku Kristovi ako o ovocí jeho služby (Rimanom 1:13). Všetko toto sú príklady ovocia, ktoré mal Ježiš na mysli, keď hovoril o dobrej pôde, ktorá predstavuje ľudí, ktorí prinášajú dlhotrvajúce ovocie.
Predpokladom je aj to, že budú prinášať hojne ovocia. V Matúšovi aj v Markovi sa hovorí: „tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú a stonásobnú úrodu“ (Marek 4:20; Matúš 13:23). Čokoľvek s viac ako desaťnásobnou návratnosťou by znamenalo pre farmára obrovský úspech. Zatiaľ čo Ježiš jasne učí to, čo už vieme z praxe, že nie každý dokáže prinášať rovnako veľa ovocia, tak isto poukazuje aj na to, že hojnosť ovocia je predpokladaným následkom skutočnej viery. Duchovné ovocie by malo byť v našich životoch bohaté a zreteľné, nie nepatrné, ktoré je ťažké nájsť. Koniec koncov sme „stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“ (Efezským 2:10). Ježiš povedal: „Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ (Ján 15:2). Plodnosť a bohatá úroda sú očakávanými výsledkami zachraňujúcej viery.
Toto sa môže udiať iba v čistom srdci, ktoré je dobre pripravené.
Srdce človeka potrebuje byť pripravené na „vštepované slovo, ktoré má moc spasiť duše“ (Jakub 1:21) a následne musí toto semeno živiť, aby mohlo prinášať úrodu. Starý zákon nám hovorí o Rechoboámovi, Šalamúnovom bláznivom synovi a dedičovi trónu, že „páchal zlo, lebo nebol pevne odhodlaný hľadať Hospodina.“ (2. Kronická 12:14). Tak isto dáva Boh príkaz odpadlíkom z kmeňa Júdu a Jeruzalema skrze proroka slovami: „Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!“ (Jeremiáš 4:3). V kontexte so štvrtým veršom nám je jasné, že Boh prikazuje ľuďom, aby si pripravili srdcia na prijatie slova. To je povinnosťou každého človeka.
Ale tu prichádzame k problému, pretože sami od seba nedokážeme zmeniť naše srdcia. My sme už kompletne nečistí. My sme padlí vinní hriešnici s plytkými, zarastenými, rebelskými srdcami. Keby to ostalo len na nás, tak by sme boli ešte viac zatvrdení. Každé vystavenie nášho srdca svetlu by spôsobilo ešte väčšie zatvrdenie, až kým by sa naše srdce nepodobalo na betónový chodník, v ktorom sa dobré semeno nedokáže ujať: „Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.“ (Rimanom 8:7-8).
Jedine Boh samotný dokáže pripraviť ľudské srdce na prijatie svojho Slova. Robí to skrze znovuzrodzujúce a posväcujúce dielo svojho Ducha Svätého, ktorý usvedčuje svet „o hriechu a o spravodlivosti a o súde.“ (Ján 16:8). Tých, ktorí veria, duchovne prebúdza (Rimanom 8:11). Osvetľuje im mysle pre poznanie pravdy (1. Korinťanom 2:10). Očisťuje ich (Ezechiel 36:25). Odstraňuje kamenné srdce a dáva im nové srdce (Ezechiel 36:26). Prebýva vo svojom ľude a vedie ich k spravodlivosti (Ezechiel 36:27). Vrýva Božiu pravdu do ich sŕdc (Jeremiáš 31:33; 2. Korinťanom 3:3). Vlieva Božiu lásku do ich sŕdc (Rimanom 5:5). My, ktorí veríme v Krista, sme úplne závislí od konania Ducha Svätého, ktorý prebýva v našich srdciach aby sme boli neochvejní, vnímaví a plodní.
A musíme zostať verne závislí na Ňom.
Tak ako sa modlil Dávid, „Srdce čisté stvor mi ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“ (Žalm 51:12), musíme prichádzať k Bohu s dôverou a pokorou, s vedomím, že jedine On má moc premieňať srdcia.
Na záver, toto podobenstvo nám má pripomínať, že keď zvestujeme evanjelium alebo vyučujeme Božie slovo našim blízkym, tak výsledok je vždy závislý od toho, ako má pripravené srdce poslucháč. Úspech alebo neúspech nezávisia od našich rozsievačských zručností. Niektoré zo semien, ktoré zasievame, spadne na tvrdú, plytkú alebo tŕnistú pôdu. Ale to neznamená, že bolo niečo zlé so semenom. Ak ostaneme verní svojej úlohe, niektoré semeno spadne do úrodnej pôdy a výsledkom bude hojná úroda.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B170823
