Mali by sme si dobre všimnúť, čo Pán Ježiš nepovedal pri veľkom vyslaní. Nepovedal: „Choďte a snažte sa obrátiť čo najviac ľudí…“
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Matúš 28:18-20)
Jedným z najvzrušujúcejších období môjho života bolo, keď som čerstvo uveril v Krista. Bol som nadšený pre evanjelizáciu. Keď som však povedal svojim priateľom o tom, že som kresťanom, mysleli si, že som sa zbláznil. Žiaľ, iba sa na tom pobavili a zostali neusvedčení aj napriek tomu, že som im opakovane zvestoval evanjelium. Po opätovných rozhovoroch mi nakoniec povedali: „Prečo nezačneš robiť hodiny a nenaučíš nás veci, ktoré si sa dozvedel o Ježišovi?“ Tvárili sa pritom úplne vážne. Bol som nadšený. Dohodli sme si teda stretnutie, ja som tam prišiel o niečo skôr, ale nikto z nich sa nakoniec neukázal.
Napriek svojej úprimnej túžbe zvestovať evanjelium som v tom zlyhával. Toto som si uvedomil už v začiatkoch svojej služby. Napriek tomu som tiež zistil, že je mnoho ľudí, ktorých si Kristus povolal a obdaril Duchom Svätým k tomu, aby boli obzvlášť efektívni pri evanjelizácii. Do dnešného dňa som nesmierne prekvapený, keď niekto svoje obrátenie spája z časti aj s mojou službou. Z určitého ohľadu som nesmierne rád, že veľké poverenie nie je predovšetkým o evanjelizácii.
Pred tým, ako Pán Ježiš povedal slová veľkého poverenia, povedal: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.“ Až po týchto slovách povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy…“ Keď Pán Ježiš dal svojej cirkvi toto poverenie, hovoril s autoritou. Dal cirkvi mandát nie len evanjelizovať, ale aj činiť učeníkov. Toto nás vedie k dôležitej otázke: Kto je to učeník?
Na základe najjednoduchšej definície je učeníkom niekto, kto sústreďuje svoju myseľ na konkrétne poznanie a správanie. Dalo by sa teda povedať, že učeník je určitým spôsobom žiak. Grécki filozofi, napríklad Sokrates, Platón a Aristoteles, mali tiež svojich učeníkov. Sokrates sám seba opisuje ako Homérovho učeníka, ktorého on považoval za najväčšieho mysliteľa celej gréckej histórie.
Homéra považujeme skôr za básnika ako za filozofa. Sokrates ho však vnímal ako najvyššieho učiteľa starovekého Grécka. Rovnako aj Sokrates mal svojich vlastných študentov, z ktorých hlavným učeníkom bol Platón. Platón mal tak isto svojich učeníkov, z ktorých najvýznamnejším bol Aristoteles. Aristoteles mal svojich učeníkov a najznámejším z nich bol Alexander Veľký. Po pravde, je až nemysliteľné si predstaviť históriu západnej civilizácie bez vplyvu týchto štyroch veľkých mien, z ktorých každý jeden bol učeníkom toho predošlého.
Obzvlášť Aristoteles bol známy ako „peripatetický“ filozof. To znamená, že žil nomádskym spôsobom života a nikdy nevyučoval na nejakom konkrétnom mieste, ale chodil z miesta na miesto. Jeho študenti ho museli sledovať popri tom, ako sa prechádzal ulicami Atén. V určitom zmysle žili jeho učeníci rovnaký život ako on a učili sa od neho poznaniu, počas jeho bežnej dennej rutiny.
Vyššie spomenuté príklady vrhajú svetlo na význam učeníctva. Nezachytávajú však úplnú podstatu biblického učeníctva. Učeníctvo v biblickom ponímaní znamená tiež chodenie s Učiteľom a učenie sa z Jeho slov, avšak je v tom ešte omnoho viac.
Pán Ježiš bol rabín a samozrejme bol tým najdôležitejším učiteľom a činiteľom učeníkov v histórii. Kamkoľvek išiel, Jeho študenti Ho nasledovali. Na začiatku svojej verejnej služby si vybral konkrétnych jednotlivcov za svojich učeníkov. Museli si pamätať všetko, čo učil, popri tom, ako prechádzal z miesta na miesto. Títo ľudia si nevypĺňali žiadne žiadosti, aby mohli vstúpiť do Ježišovej školy. Ježiš si sám vybral svojich učeníkov. Išiel priamo za potenciálnymi učeníkmi, nech už boli kdekoľvek, či už na trhovisku alebo vo svojej práci a dal im jednoduchý príkaz: „Nasleduj ma.“ Tento príkaz bol doslovný, žiadal od nich, aby odložili svoje súčasné povinnosti. Museli opustiť prácu, svoje rodiny a priateľov, aby mohli nasledovať Pána Ježiša.
Ježiš bol viac než len peripratetický učiteľ. Jeho učeníci ho nazývali „Majstre“. Celé ich životy sa zmenili, pretože nasledovali Ježiša nielen ako veľkého učiteľa ale ako Pána pánov. Toto je podstata učeníctva: Plne sa poddať pod Kristovu autoritu, ktorého panstvo presahuje hranice obyčajnej triedy. Ježišove panstvo sa týka celého života. Grécki filozofi sa učili od svojich učiteľov, ale následne sa dostali do bodu, kedy toto učiteľovo učenie nejakým spôsobom zdokonalili. Kristovi učeníci nemajú takýto príkaz. Sme povolaní k tomu, aby sme rozumeli a vyučovali jedine to, čo nám Boh zjavil skrze Krista, vrátane Starej zmluvy, ktorý poukazuje na Krista a Novú zmluvu, v ktorej sú zakotvené samotné Kristove slová a slová tých, ktorých Kristus určil na to, aby hovorili v Jeho mene.
Veľké poverenie je Kristovou výzvou pre učeníkov, aby rozšírili Jeho autoritu do celého sveta. Sme povolaní zdieľať evanjelium s každým, aby stále viac a viac ľudí mohlo Krista nazývať svojim Majstrom. Toto poverenie však nie je len obyčajným volaním evanjelizovať. Nie je to len obyčajné získavanie študentov na semináre a univerzity. Pán Ježiš nás vyzýva skôr k tomu, aby sme činili učeníkov. Učeníci sú ľudia, ktorí sa pevne rozhodli navždy odovzdať svoje srdcia a mysle učeniu a správaniu ich Majstra. Takéto učeníctvo je celoživotnou skúsenosťou.
Pokiaľ sme učeníkmi, tak sa nám nikdy nepodarí v tomto štúdiu získať titul, až kým sa nedostaneme do neba. Učeníctvo je celoživotným učením sa Kristovmu zmýšľaniu, je to celoživotné nasledovanie Jeho vôle a podriadenie sa v plnej poslušnosti Jeho autorite. Preto keď nás Pán Ježiš vysiela do celého sveta, sme povinní niesť Jeho učenie a nie svoje vlastné. Veľké poverenie nás vyzýva k tomu, aby sme napĺňali zem rozumnými a vernými kresťanmi, ktorí uctievajú Boha a so zápalom nasledujú Krista. Naším cieľom má byť takéto biblické učeníctvo. Našou túžbou by malo byť volanie ľudí k pokániu a poslušnosti nasledovať Krista vo svojich každodenných životoch.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/were-called-make-disciples-not-simply-converts/
