„Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“ (Lukáš 15:10)
Prečo sa obyvatelia nebies radujú nad hriešnikmi, ktorí činia pokánie? Boh sa neraduje z pokánia hriešnikov preto, že by to pridalo niečo k Jeho radosti a sláve, ktorá vyplýva z Jeho podstaty. On už je nekonečne slávny a šťastný, a nič by sa na tom nezmenilo ani vtedy, keby sa aj všetci ľudia na zemi a všetci anjeli v nebesiach šialene rútili do pekla. Prečo sa potom Boh raduje, keď činíme pokánie?
Raduje sa, pretože sú tým napĺňané Jeho večné zámery milosti a Jeho záväzky voči Synovi. Z Písma vieme, že všetci, ktorí činia pokánie, Ním boli vyvolení v Ježišovi Kristovi pred založením sveta a boli Mu daní ako Jeho ľud v zmluve vykúpenia. Ich privedenie k pokániu, ktoré je vypôsobené mocou Ducha Svätého, je Jeho vlastným dielom. Je dôsledkom daru Jeho Synovi. Písmo nás informuje, že sa zo svojich diel teší. Raduje sa z nich právom, pretože všetky sú veľmi dobré.
Ak sa raduje zo svojich ostatných diel, omnoho viac sa môže radovať z tohto diela, keďže je zo všetkých najväčšie, najslávnejšie a najvýznamnejšie. Zotiera sa v ňom obraz satana a obnovuje Boží obraz v nesmrteľnej duši. Dieťa hnevu je v ňom pretvorené na dediča slávy. Dymiaci uhlík je vytiahnutý z večných plameňov a umiestnený medzi hviezdy na nebeskej oblohe, aby tam navždy žiaril stále väčšou intenzitou! Vari to nie je dielo, z ktorého sa má Boh radovať? Boh sa teší z pokánia hriešnikov, pretože Mu to poskytuje príležitosť uplatňovať milosť a ukazovať Jeho lásku ku Kristovi tým, že im kvôli Nemu odpustí. Kristus je Jeho milovaným Synom, v ktorom je On plne potešený. Miluje Ho nekonečnou láskou rovnako, ako miluje samého seba. Je to láska, ktorá je pre nás rovnako nepochopiteľná ako Jeho stvoriteľská moc a večné trvanie.
Boh miluje Krista nielen kvôli vzájomného blízkemu vzťahu a neoddeliteľnému spojeniu ale aj kvôli absolútnej svätosti a dokonalosti charakteru, kvôli nekonečnej dobrotivosti, ktorú prejavil pri uskutočňovaní a dokončení veľkého diela vykúpenia človeka. Keďže je prirodzenosťou lásky prejavovať sa v skutkoch láskavosti voči milovanému objektu, Boh nemôže inak než túžiť prejaviť svoju lásku ku Kristovi a ukázať všetkým inteligentným bytostiam, ako je dokonale potešený svojím charakterom a pozíciou Sprostredkovateľa.
Boh sa teší, keď hriešnici činia pokánie, pretože Ho uspokojuje, keď vidí, ako unikajú tyranii a následkom hriechu. On je svetlom a dokonalou svätosťou. On je láskou, čistou dobrotivosťou. Jeho svätosť aj dobrotivosť Ho pobádajú k tomu, aby sa radoval z hriešnikov, ktorí unikajú hriechu. Hriech je ohavnosťou, ktorú nenávidí. Neznáša ho ako zlo alebo jed, ako trpkú či deštruktívnu vec. Je to zaiste oboje. Je morom, malomocenstvom a smrťou inteligentných stvorení. Infikuje a otravuje všetky ich schopnosti.
Ponára ich do najväčších hlbín viny a úbohosti. Znečisťuje ich špinou, ktorú nemôžu zmyť všetky vody oceánu ani odstrániť všetky ohne pekla. Môže ju odstrániť jedine Kristova krv. Taká je podstata povahy hriechu. Ak by hriech získal prístup do nebeských oblastí, okamžite by zmenil anjelov na diablov a obrátil by nebo na peklo. Hriechu sa už podarilo zmeniť niekoľko anjelov na démonov a pretvoriť svet z raja na väzenie. Priniesol smrť do sveta a zapríčinil všetko naše trápenie.
Aj teraz sa míľovými krokmi šíri v našom podrobenom svete a rozosieva skazu a úbohosť v mnohých podobách. Prináša spory a rozbroje, vojny a krviprelievania, hladomory, epidémie, bolesti a choroby. Aby sme pochopili, ako sú tieto zlá dovŕšené, a spoznali celý rozsah úbohostí, ktorý zvykne hriech priniesť, musíme ho vystopovať do večnosti. Musíme zostúpiť do tých oblastí, ktoré pokoj a nádej nepoznajú. Tam vo svetle zjavenia spozorujte hriech, ako tyranizuje svoje biedne obete nekontrolovateľnou zúrivosťou, ktorá rozdúchava neuhasiteľný oheň.
Pohliadnite na anjelov a archanjelov, kráľovstvá, panstvá, kniežatstvá a mocnosti, ako sú vyzlečené z ich niekdajšej slávy a krásy, spútané večnými okovmi a spaľované hnevom a zlobou voči Tomu, v ktorého prítomnosti sa raz radovali a ktorého chvály kedysi spievali. Pohliadni na zástupy ľudského pokolenia v stave neopísateľných agónií úzkosti a zúfalstva, ktoré preklínajú Dar a Darcu, Predlžovateľa ich existencie. Márne si prajú, aby ich zničenie dalo bodku za ich biedami.
Nasledujte ich do ďalekej večnosti a pozrite sa, ako sa potápajú čoraz hlbšie v bezodnej priepasti skazy. Neustále sa rúhajú Bohu kvôli svojim ranám a za tieto rúhania prijímajú aj náležitý trest, čím narastá ich úbohosť. Takáto je mzda za hriech: nevyhnutná skaza definitívnych nekajúcnikov.
Z týchto hlbín úzkosti a zúfalstva vzhliadnite k príbytkom blahoslavených a uvidíte veľkosť slávy a blaženosti Božej milosti, ktorá dvíha každého kajúceho hriešnika. Zbadáte tých, ktorí našli priazeň v neopísateľných extázach radosti, lásky a chvály. Rozjímajú nad Bohom tvárou v tvár, odrážajú Jeho dokonalý obraz a žiaria nádherou ako ich slávny Vykupiteľ. Pozrite sa na to a povedzte, či je možné, aby sa nekonečná svätosť a dobrotivosť patrične neradovali z každého hriešnika, ktorý skrze pokánie uniká biedam a zaisťuje si blaženosť!
Edward Payson
Preložené z knihy: „God’s Gospel of Grace“: https://www.chapellibrary.org/book/ggog/gods-gospel-of-grace
