Boh je svätý a my sme hriešni. Tieto dve nepopierateľné skutočnosti by mali formovať náš pohľad na všetko okolo nás. Tieto skutočnosti tiež vysvetľujú obrovskú hrôzu pred Bohom, ktorú mali svätí vždy, keď sa nadprirodzeným Božím zásahom mohli s ním osobne stretnúť. Nemalo by byť preto pre nás prekvapením, že aj Apoštol Ján „padol k Ježišovým nohám ako mŕtvy muž,“ keď sa stretol tvárou v tvár s osláveným Kristom (Zjavenie Jána 1:17).
V celom Písme bol tento intenzívny a ohromujúci strach reakciou každého jedného človeka, ktorý mal nejaké zjavenie alebo mal možnosť osobne uzrieť lem Božej svätosti. Keď sa anjel Pánov zjavil, aby ohlásil Samsonovo narodenie: „Mánóach povedal svojej žene: Istotne zomrieme, lebo sme videli Boha“ (Kniha sudcov 13:22). Ohromený zjavením Boha v chráme Izaiáš volal: „Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči“ (Izaiáš 6:5). Po tom, ako sa mu zjavil anjel, Daniel napísal: „Tak som ostal sám, keď som videl veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila“ (Daniel 10:8). Pri pohľade na jasné svetlo z neba po ceste do Damašku, Saul z Tarzu a jeho spolucestujúci ohromení padli na zem (Skutky apoštolov 26:13-14). Ján spolu s Petrom a Jakubom padli na zem, keď počuli ohromný zvuk pri Ježišovom premenení (Matúš 17:6). A rovnako si jedného dňa celý hriešny svet uvedomí hrôzy Božieho súdu a zvolá: „Vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým, lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí?“ (Zjavenie Jána 6:16-17).
Písmo nám jasne hovorí, – na rozdiel od dnešných falošných a pyšných mužov a žien, ktorí tvrdia, že videli Boha – že tí, ktorí skutočne videli Boha, odpovedali veľkou bázňou vo svojom srdci. Hriešnici, dokonca aj zachránení hriešnici, majú právo byť vystrašení v prítomnosti svätého Boha. Pri každom skutočnom Kristovom zjavení prichádza na človeka strach, pretože vidí Kristovu svätosť a zároveň si uvedomuje, že On vidí našu hriešnosť.
Ján sa priam zosypal zo svojho videnia, keď stál v Pánovej prítomnosti a hľadel na Jeho bronzové nohy súdu (Zjavenie Jána 1:15) a na dvojsečný meč Jeho slova (Zjavenie Jána 1:16). V podobnej situácii by sme rovnako bezmocne padli k zemi.
Avšak tento strach a hrôza sa zmenili na útechu a istotu postupne ako Jánovo zjavenie pokračovalo: „On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý. Bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ (Zjavenie Jána 1:17-18)
Tieto jednoduché slová boli pre Jána obrovským posolstvom plným nádeje a povzbudenia a rovnako sú aj dnes povzbudením pre všetkých veriacich, pretože hovoria, že Pán nie je naším popravcom. Hoci Kristus častokrát trestá a karhá svoju cirkev, aby ju vychovával, môžeme mať istotu, že hoci hrešíme, tak za naše hriechy je už dávno zaplatené. On bol „mŕtvy“, ale teraz je „živý naveky vekov“. Táto jednoduchá pravda by mala neustále posilňovať naše srdcia a naplňovať ich vďačnosťou z istoty nášho spasenia. Ján opísal túto ohromnú istotu v úvodných slovách pozdravu: Kristus „ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov“ (Zjavenie Jána 1:5). Jedine samotný Kristus drží „kľúče smrti a podsvetia.“ Vykúpení sa nemajú čoho báť. Pán Ježiš hovorí: „Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Ján 11:25-26). Toto uistenie dal Pán Ježiš Jánovi uprostred jeho strachu: Tvoj dlh bol už dávno splatený. Patríš mne a nič, dokonca ani tvoj hriech, to nezmení.
Ján nezachytil svoje zjavenie nesprávne. Kristus naozaj prichádzal súdiť svoju cirkev. Ten spravodlivý Sudca si však neprišiel po Jána. Mal preňho úlohu, ktorú mal dosiahnuť. Pán Ježiš mu preto hovorí: „Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom“ (Zjavenie Jána 1:19). Jánovo poverenie ešte nebolo ukončené. Mal za úlohu zapísať všetko, čo už videl, a všetko, čo chcel Pán Ježiš ešte povedať zborom na blízkom Východe a všetky prorocké videnia, ktoré sa nesú celou knihou Zjavení Jána. Inými slovami: „Postav sa, stras si prach zo seba a pokračuj v práci.“
Toto rovnaké uistenie a povzbudenie sa vzťahuje na každého veriaceho. Počiatočný strach z toho, že Boh bude súdiť cirkev, sa mení na útechu, keď začneme premýšľať o tom, čo Kristus urobil pre nás. Nemáme sa čoho báť, pretože Kristus pre nás zomrel a vstal z mŕtvych. On nás vykúpil a neustále sa za nás prihovára, drží nás v čistote a posiela verných pastierov, aby strážili Jeho stádo. Je úžasné, že napriek našej nehodnosti je ochotný konať, aby sme dosiahli večný život.
Nie sme povolaní k tomu, aby sme napísali ďalšiu biblickú knihu. Sme však povolaní, aby sme hlásali slávu Jeho evanjelia až do posledných končín zeme. Je čas začať pracovať.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B190213
