“Celkom sa mýliš,” opravil som svojho kamaráta, “verím v očistec. Nazýva sa život kresťana bez partnera.”
Pokiaľ som si myslel, že som to mienil ako žart, môj nervózny smiech, ktorý potom nasledoval, ma prezradil. Myslel som si, že byť bez partnera je určitým druhom očistca. Z mojej skúsenosti väčšina kresťanov nebola bez partnera preto, že by to chcela. Pokiaľ ste boli bez partnera, modlili ste sa, aby sa to rýchlo zmenilo, a kresťan, ktorý si niekoho našiel, vám neustále pripomínal, že je to hlavne pre vaše dobro.
Až do toho momentu bol pre mňa život bez partnera tichým bojom. Každá nenaplnená túžba po manželskej láske musela byť prehltnutá, pretože – ako som často iným pripomínal – Pán Ježiš bol dostatočný.
Ale potajme som sa už cítil byť unavený z toho, že som stále piate kolo na voze. Nebavilo ma tráviť pokojné piatkové večery osamote. Nebavilo ma sledovať, ako jeden priateľ za druhým opúšťajú svoju matku, otca a mňa, aby sa stali jedno so svojimi manželkami. Nebavil ma pocit, akoby som pre nikoho nič neznamenal – dokonca ani v tele Kristovom. A nebavilo ma počúvať dobre mienené (a dokonca správne) nabádania, aby som bol naplnený len Pánom – od tých, ktorí potom idú domov ku svojim manželkám a deťom.
A tak som žil ďalších pár rokov hľadajúc ju – znamenitú vec (Príslovia 18:22), ľaliu medzi bodľačím (Veľpieseň 2:2), moju perlu, ktorej hodnota a krása zahanbí všetky korále sveta (Príslovia 31:10). Žil som pre to, aby som ju našiel. Ona bez tváre bola cenou, pokladom skrytým v poli, alfa a omega môjho srdca.
A ako varoval C.S. Lewis, manželská láska sa stala démonom, pretože som si z nej urobil boha. A pretože mi Boh uprel Evu, ja – na rozdiel od Adama – som prehlásil veci za nedobré. Roky som sedel vo svojom pietnom očistci cítiac sa zmätený, sám a vinný. Prečo som nebol viac spokojný v Kristovi samotnom?
Misia
Ale potom ma v jednu noc Boh nežne konfrontoval.
Naučil ma niečo také jednoduché ale také revolučné: manželstvo nebolo mojou misiou. Ona – vo všetkej svojej nádhere – nebola dôvodom, pre ktorý som dýchal. Môj život som mal žiť pre Neho, nie pre ňu. Bol som poverený väčšou misiou než manželstvom.
- Získavať duše
Smrť vzťahu by nás nemala zničiť viac než smrť strateného. Veľké vyslanie sa nezaoberá osamelými dušami ale stratenými dušami:
„Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ (Matúš 28:18-20)
Máme nádherné vyslanie. Také, kde nás stav „slobodný“ nediskvalifikuje. Temnota obklopuje, nepriatelia pravdy za zhlukujú a duše sa ticho kĺžu do pekla každý deň. Božou misiou je, že národy budú zdieľať meno „dieťaťa vykúpeného krvou“ a to prevyšuje našu misiu zaistiť jednej osobe, aby zdieľala naše priezvisko.
Iróniou je, že ako pracujeme na Jeho misii, Pán Ježiš sľubuje, že sa postará o naše osamelé duše: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“
- Slúžiť Kristovej neveste
Pán Ježiš zomrel, aby urobil svoju nevestu žiarivou (Efezským 5:25-27). My sa snažíme skrášliť cirkev, pretože Kristus zabezpečil jej svätosť Svojou vlastnou krvou. Dosiahnutie tejto zrelosti je skupinovou úlohou (Efezským 4:11-16). Hovoríme pravdu v láske, aby sme ju budovali, používame svoje dary, aby sme ju posilňovali, a preukazujeme nadpozemskú lásku jeden voči druhému.
- Uctievať Boha a tešiť sa z Neho
V skutočnosti nemôžeme pravdivo povedať inému hriešnikovi: „Dopĺňaš ma.“ Nedopĺňa. Nemôže. Nebude.
Ten nepolapiteľný on či ona nie je náš výherný tiket v lotérii, nie je žiadnou našou vydláždenou cestou do krajiny zázrakov. Boh nás stvoril pre väčšiu lásku a radosť než aká existuje na Zemi. Stvoril nás pre Seba. Ľudstvo nakoniec nebolo stvorené pre to, aby sa ženilo a vydávalo medzi sebou, ale aby sa ženilo a vydávalo so svojím Bohom. „Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Žalm 16:11)
Všetko, čo je nádherné na našom manželskom partnerovi, nie je nič viac než ozvena Jeho nádhery. Krása ženy je jemným závanom Jeho krásy, láska a starostlivosť manžela je len hmlou oproti realite, ktorá príde.
Je to ON, kto nás dopĺňa, aby sme boli úplní.
Keď manželstvo nie je misiou
A zistil som, že život funguje lepšie, keď manželstvo nie je mojou misiou. Objavil som nasledujúce benefity.
- Viac spokojnosti v živote osamote
Spokojnosť neprišla jednoducho len tým, že som zovrel päste, zatvoril oči a šepkal Ježiš mi stačí, Ježiš mi stačí.
Namiesto toho, aby som sa len povaľoval a vyrozprával sa z osamelosti, vstal som a šiel som na misiu. Išiel som na obed s neveriacimi, snažil som sa tráviť čas s kresťanskými bratmi, rástol som v poznaní Jeho Slova a viedol som skupinku chalanov na internáte.
Bezcieľnosť kŕmi osamelosť a robí zo života bez partner tortúru. A tak som vyplnil viac svojho času tým, čo ma Boh povolal robiť. Mnoho z toho, čo si my bez partnera zamieňame za túžbu po manželstve, nie je nič iné – v mojom ponímaní – než to, že duša nemôže prijať premárnený život. Pán Ježiš má chlieb pre tvoju hladnú dušu, ktorý možno práve teraz neprijímaš: konať Otcovu vôľu prácou na Jeho žatve (Ján 4:31-38).
- Viac rozlišovania v chodení
Keď si na misii, človek, ktorý je tiež na misii sa stáva viac atraktívnym. Krása a šarm, financie a atletická zdatnosť – to všetko sa stáva viac a viac nepodstatným, keď sa vydávate na misiu. Nebude záležať na tom, či bola tvoja žena kráľovnou maturitného plesu, keď máš zlomené srdce nad jedným zo svojich bratov, ktorý kráča preč od Pána. To, či tvoj manžel vie kopnúť loptu do 55-metrovej diaľky, bude celkom zbytočné a bezvýznamné, keď ho potrebuješ, aby si sadol a s milosťou karhal vaše deti.
Randenie sa stáva vedľajšou koľajou pre misiu, získanie iného jazdca, aby spolu s tebou zaútočilo na brány pekla. Hľadaj niekoho zapáleného pre veci Pánove.
- Viac radosti v živote
Pavel nám pripomína, že žiť je Kristus a umrieť je zisk (Filipským 1:21). Žiť neznamená zosobášiť sa. Žiť nie je vychovávať deti. Žiť nie je nájsť „tú pravú“. Žiť je Ježiš Kristus. V liste Filipským 1:23, Pavlove myšlienky boli ťahané na dve strany: pokračovať žiť v misii (žiť) alebo byť s Kristom (umireť). Misia nebola očistcom, z ktorého je treba uniknúť, ale úžasným dobrodružstvom, ktorého musel byť súčasťou. Odchod z tejto cesty bol ziskom iba preto, že to vedie k pozeraniu sa na Pána Ježiša z tváre do tváre.
Povstaňte, ó, nezadaní tohto sveta!
Nezadaní, Boh vidí vašu bolesť, pozná vašu osamelosť (Židom 4:15). Cítil osamelosť, ktorú si ani nevieš predstaviť (Matúš 27:46, porov. Žalm 22:1). Pozná tvoje potreby ešte pred tým, než by si ho za ne prosil (Matúš 6:8). Pozná aktuálny počet tvojich vlasov na hlave a nežne ti prikazuje priblížiť sa a zložiť všetky tvoje starosti na Jeho Otcovské plecia (Matúš 10:30, 1. Petra 5:6-7). Boh sa stará o tvoju osamelú dušu.
Ale sú tu draci, ktorých treba poraziť. Duše, ktoré treba získať. A temnota, s ktorou treba bojovať, v nás i vo svete. Hoci sa Boh stará o osamelú dušu, my sa snažíme o väčší cieľ. Znovu objaviť krásu a naliehavosť kresťanskej misie, ktorá zasahuje skrze manželstvo a ponad neho.
Čas pre štastný koniec a Rytiera na koni ešte neprišiel. Neopúšťajme toto detinské očakávanie manželstva, pretože – či už v manželstve alebo bez manželstva – nikto z nás ešte nezažil svadbu, ku ktorej smerujú všetky manželstvá. Spievajme s Williamom Merrillom:
Povstaňte, ó, nezadaní Boží,
no tak už zanechajte žiaľov,
Dajte srdce a dušu a myseľ a silu
Do služby Kráľovi kráľov!
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/marriage-is-not-the-mission
