Naši predkovia by boli veľmi prekvapení, aké otázky dnes musíme riešiť. Keď sa kresťania spýtajú, či by mali cvičiť jogu, vzbudzujú touto otázkou v časoch jej veľkej popularity údiv. Nebolo tomu tak stále.
Asi nikto nedokázal príbeh jogy vyrozprávať lepšie ako Stefanie Syman v jej knihe The Subtle Body: The Story of Yoga in America (Ľahké telo: Príbeh Jogy v Amerike). Syman, ktorá je pútavou spisovateľkou a oddanou cvičiteľkou jogy už 15 rokov, rozpráva príbeh pravdivo. Dokumentuje prepojenia medzi jogou a skupinami a hnutiami ako transcendentalisti a New Thought, hnutie, ktoré sa otvorene snaží o ponúknutie alternatívy k biblickému kresťanstvu. Predstavuje jogu ako pestré cvičenie, ktoré je nemožné odtrhnúť od duchovných koreňov v hinduizme a budhizme. Vysvetľuje rolu sexuálnej energie vo všetkých formách jogy a rituálneho sexu v niektorých jej formách. Čítanie tejto knihy je oči otvárajúca a zaujímavá skúsenosť.
Je pozoruhodné, ako rastúci záujem o jogu poukazuje na ústup biblického kresťanstva v našej kultúre. Joga začína a končí s pochopením tela, ktoré je prinajmenšom zvláštne v porovnaní s kresťanským chápaním. Kresťania totiž nie sú vyzývaní, aby si vyprázdňovali mysle a považovali svoje telo za prostriedok napojenia sa a poznávania duchovného sveta. Veriaci majú rozjímať nad Božím slovom, nie nad zmyslom nezrozumiteľných slabík. Napriek tomu významný počet amerických kresťanov experimentuje alebo sa stáva prívržencom nejakej formy jogy. Väčšina z nich nie je informovaná, že toto cvičenie je nemožné úplne oddeliť od duchovnej dimenzie. Fyzické je v joge duchovným, cviky a pohyby sa robia za účelom spojenia sa s duchovnom.
Douglas R. Groothuis, profesor filozofie na Denverskom seminári a rešpektovaný špecialista na hnutie New Age, varuje kresťanov, že joga nie je iba o fyzickom cvičení a zdraví: „Všetky formy jogy sú založené na okultnosti vrátene hatha jogy, ktorá je predstavovaná ako čistá fyzická aktivita.“ Napriek tomu, že väčšina stúpencov jogy sa vyhýba neobvyklým formám rituálneho sexu, ktorý je spojený s tantrickou jogou, všetky jej variácie dávajú dôraz na presmerovanie sexuálnej energie cez celé telo za účelom duchovného osvietenia.
Syman taktiež zaznamenáva, ako bola joga transformovaná do americkej kultúry z neobvyklej a pohanskej praktiky na centrálnu súčasť národného kultu zdravia. Indický národ je až šialene synkretistický, neustále mieša všetky svetonázory. Amerika však v poslednej dobe vynašla svoju vlastnú posadnutosť synkretizmom, ktorý prepája prvky svetonázorov bez akejkoľvek obozretnosti. Premenila jogu na rituálne cvičenie, ktoré je prostriedkom predĺženia si života a zlepšenia zdravia.
Kresťania praktizujúci jogu musia buď popierať realitu toho, čo joga reprezentuje, alebo musia zlyhať v pochopení rozporov medzi ňou a kresťanskými záväzkami. Tých rozporov nie je málo a nie sú zanedbateľné. Je nepochybným faktom, že joga je duchovné cvičenie, ktorým praktizujúci trénuje ako použiť svoje telo k dosiahnutiu božského vedomia. Kresťania sú však vyzývaní, aby hľadeli na Krista a poslúchali Ho cez poslušnosť Jeho slovu. Nemajú sa snažiť uniknúť duchu tohto sveta dosiahnutím povzneseného stavu vedomia ale verným nasledovaním Krista.
Akceptovanie jogy je symptómom nášho postmoderného duchovného zmätku a našou hanbou, že tento zmätok prenikol aj do cirkvi. Kresťania praktizujúci jogu sa otvárajú duchovnej praktike, ktorá premieňa ich vlastné duchovné životy na postkresťanskú duchovnú polygamiu. Mal by to nejaký kresťan riskovať?
Preložené z: http://www.albertmohler.com/2010/09/20/the-subtle-body-should-christians-practice-yoga/
