“Priatelia moji, antinominiáni kážu výnimočne dobre – a je nemôžem ináč, len veriť, že tak robia s veľkou úprimnosťou – čo sa týka Kristovho milosrdenstva, odpustenia hriechov a iného obsahu článkov o spáse.
Ale utekajú ako od diabla, keď musia ľuďom hovoriť o treťom článku – o posväcovaní, teda o novom živote v Kristovi.
Pretože si myslia, že nesmieme ľudí vystrašiť, ale musíme im kázať vždy o úteche Kristovej milosti a o odpustení hriechov. Hovoria nám, aby sme sa vyhýbali – kvôli Bohu – výrokom ako sú tieto:
„Počúvaj, chceš byť kresťanom, zatiaľ čo si cudzoložníkom, smilníkom, ožranom, plný pýchy, lakomstva, úžerníckych praktík, závisti, pomsty, zloby, atď. a aj zamýšľaš pokračovať v týchto hriechoch?“ Oni nám naopak hovoria, že vhodný spôsob rozprávania je tento: „Počuj, si cudzoložník, smilník, lakomec alebo závislý od nejakého iného hriechu. No keď len uveríš, si zachránený a nemusíš sa desiť Zákona, pretože ho Kristus celý naplnil.“
Povedzte mi, prosím vás, neústi to do prijatia predpokladu a popretia záveru? Veru, ústi to do toho, že Kristus je vyňatý a bezcenný s tým, že je zároveň aj najviac zvelebovaný. Znamená to odpovedať „áno“ a „nie“ na tú istú otázku. Pre toho, čo príjme odpustenie, no neprestane so svojím hriechom, ani nezačne viesť nový život, Kristus je bezcenný a neexistuje.
Podľa logiky Nestoria a Eutycha, títo ľudia majstrovským spôsobom kážu Krista, ktorý „je“ aj „nie je“ Vykupiteľom. Excelentne kážu o pravde Veľkej noci, ale mizerne kážu o pravde Letníc. Pretože v ich kázaní nie je nič ohľadom posvätenia Duchom Svätým a ohľadom oživenia k novému životu.
Kážu iba o Kristovom vykúpení. Je vhodné vyvyšovať Krista v našom kázaní, ale Kristus je Kristus a získal vykúpenie z hriechov a smrti kvôli tomu, aby Duch Svätý mohol zmeniť starého Adama na nového človeka, aby sme mohli byť mŕtvi hriechu a živí spravodlivosti, ako vyučuje Pvel v Rímskym 6:2 a nasledovných veršoch, a aby sme začali túto zmenu a vzrastali v tomto novom živote tu a dovŕšili ho v budúcom veku.
Pretože Kristus pre nás nezískal len milosť (gratiam), ale aj dar (donum) Ducha Svätého, takže od Neho dostaneme nielen odpustenie hriechov, ale takisto aj opustenie hriechov. Preto ktokoľvek neopúšťa svoj hriech, ale pokračuje vo svojej predchádzajúcej zlej ceste, musel prijať iného Krista – toho od antinominiánov. Skutočný Kristus nie je s nimi, aj keď by spievali jazykmi anjelskými: „Kristus! Kristus!“ Budú musieť ísť do záhuby so svojím novým Kristom.“
Martin Luther, Concerning Councils and Churches St. L. Ed. XVI, str. 2241 a nasl.
Preložené z: https://www.monergism.com/blog/luther-antinomianism
