Až do dnešných dní vyvoláva otázka postavenia Božieho zákona v kresťanskom živote množstvo debát a diskusií. Práve to je tá chvíľa, kedy sa môžeme niečo priučiť od našich predchodcov. Kalvínovo klasické pojednanie o zákone v Inšitúciách kresťanského náboženstva je v tomto smere obzvlášť nápomocné. Jeho inštrukcie k nám prichádzajú vo forme trojakého uplatnenia zákona so zohľadnením jeho relevantnosti k Novému zákonu.
Prvé uplatnenie odhaľuje charakter Boha a takýto zákon je hodnotný pre všetkých veriacich v každom čase. Zároveň nastavuje zrkadlo našej nesvätosti voči štandardu dokonalej spravodlivosti. V tomto zmysle nám zákon slúži ako vychovávateľ, ktorý nás vedie ku Kristovi. To je dôvod, prečo boli reformátori a westministerskí teológovia presvedčení, že zákon zostáva pre kresťanov hodnotný, pretože nás privádza k evanjeliu. Takéto uplatnenie zákona silno zdôrazňoval aj Martin Luther.
Po druhé, zákon slúži ako zábrana voči hriechu. Reformátori si veľmi dobre uvedomovali, čo vraví Pavol v liste Rimanom 7. kapitole, že zákon v istom zmysle vzbudzuje v ľuďoch túžbu hrešiť. Čím viac prikázaní neznovuzrodený človek dostáva, tým viac má chuť všetky porušiť. Napriek tejto tendencii môžeme povedať, že je všeobecne prospešné mať tieto hranice. Jeho varovania a výstrahy bránia ľuďom byť takí zlí, ako by len mohli byť, preto je občiansky poriadok zachovávaný.
Po tretie, z Kalvínovho pohľadu to najpodstatnejšie, je to, že zákon nám odhaľuje, čo Boha potešuje. Technicky povedané, kresťania nie sú pod Starou zmluvou a jej ustanoveniami. Zároveň sú však vyzývaní, aby napodobňovali Krista a snažili sa tešiť živého Boha (Ef 5:10, Kol 1:9-12). Hoci teda nie som zmluvne viazaný ani pod prekliatím zákona, predsa volám: “Ó Pane, chcem žiť život, ktorý Ťa teší a ako starozmluvný žalmista dodávam, ´Ó, ako milujem Tvoj zákon!´” Premýšľam nad ním dňom i nocou, pretože mi odhaľuje, čo Boha potešuje.
Dám vám jeden príklad zo života. Pred siedmimi rokmi som kázal v meste Rye, v štáte New York, na konferencii o Božej svätosti. Po skončení istej časti ma sponzori konferencie pozvali do jedného domu kvôli modlitbe a občerstveniu. Keď som dorazil, v obývačke som našiel asi 25 ľudí modliacich sa k ich mŕtvym príbuzným. Bol som šokovaný. Vravím im: “No tak počkať! Čo to má znamenať? Nie je nám dovolené toto robiť. Či neviete, že nám Boh také niečo zákazal a že v Jeho očiach je to ohavnosť?” A viete, aká bola ich reakcia? “To je Stará zmluva!” Na to som odvetil: “Áno, ale čo sa stalo, že túto prax, ktorú Boh považoval za závažnú urážku počas jedného obdobia vykupiteľskej histórie, už zrazu považuje za niečo, čo Ho teší?” Na to už nemali čo povedať, pretože aj z Novej zmluvy je jasné, že Boh bol proti modlárstvu a nič sa na tom až do dnešného dňa nezmenilo.
Samozrejme, keď si čítame Písmo, je zrejmé, že niekoré časti zákona už viac nie sú relevantné pre novozmluvných veriacich, prinajmenšom nie rovnakým spôsobom, ako boli relevantné pre starozákonných. Rozlišujeme medzi morálnymi, občianskymi a obradnými nariadeniami, ako sú nariadenia týkajúce sa stravovania a obriezky. Je užitočné si uvedomiť, že praktizovanie istých častí Starej zmluvy by dnes bolo rúhaním. Napríklad Pavol zdôrazňuje Galatským, že vyžadovanie obriezky by bolo hriechom. Preto je toto rozlíšenie základom pre jeho dodržiavanie v období pred aj po príchode Krista.
Počas obdobia reformovanej scholastiky v 17. a 18. storočí reformovaní teológovia tvrdili, že Božia legislatíva voči Izraelu a novozmluvnej cirkvi bola položená na dvojakom základe: na základe božského prirodzeného zákona a na základe božského zámeru. “Prirodzeným zákonom” označovali zákon, ktorý má svoje korene v Božom charaktere. Porušenie takéhoto zákona znamená priamy útok voči Jeho osobe. Napríklad, ak Boh v Starej zmluve hovorí, že “Nebudeš mať iných bohov okrem mňa” a v Novej zmluve by povedal, “Je v poriadku mať iných bohov okrem mňa,” zaútočil by tým na Svoj svätý charakter. Nariadenia postavené na základe prirodzeného zákona by boli potlačené.
Na strane druhej, zákon postavený na základe božského zámeru vo vykúpení (napríklad prikázania týkajúce sa stravovania), môže Boh po jeho naplnení zrušiť bez útoku na vlastný charakter. Myslím, že je to nápomocné rozlíšenie. Neodpovedá na každú otázku, ale pomôže nám pochopiť, ktorý zákon pokračuje, aby sme vedeli, čo Boha teší a čo nie.
Preložené z: http://www.ligonier.org/learn/articles/which-laws-apply/
