Tento článok je v poradí 2. článok zo série “10 klamstiev”. Predchádzajúci článok: 1. klamstvo: Pravda je relatívna
Sú naše životné okamihy ako radosť, sklamanie, prekážky a rôzne príležitosti len výsledkom akejsi kozmickej náhody? Mnoho ľudí v dnešnej dobe si myslí, že každá životná situácia závisí len na slepej náhode. Jednoducho povedané, ľudia veria, že život je náhodný.
Žijeme vo svete, kde sa ľudia vnímajú ako nešťastné obete náhodných okolností, ktoré im život alebo životný osud stavia do cesty. Niekto si myslí, že ho život ukrátil o nejaké genetické predispozície: nie je dosť múdry, dosť pekný alebo nie je dosť šikovný na to, aby mohol žiť taký život, o akom sníva. Iní sa odvolávajú na to, že sa narodili na zlom mieste, čiže mali kvôli nešťastnej náhode horšiu finančnú situáciu ako ostatní. Inými slovami, krutý život im nedoprial dostatočné genetické, akademické, sociálne alebo materiálne výhody.
Či si to uvedomujeme alebo nie, prijímanie takéhoto názoru je priamym útokom na Stvoriteľa.
Naturalizmus
Viera v náhodné udalosti je súčasťou naturalizmu, bezbožného svetonázoru, ktorý je založený na teórii veľkého tresku a Darvinovej evolúcie. Hoci sa naturalizmus tvári ako vedecky podložený svetonázor, v skutočnosti to nie je nič iné len chabá viera v zvrchovanosť času a náhody.
Profesor na Harvardskej univerzite a držiteľ Nobelovej ceny, George Wald, vyjadril svoju vieru v naturalizmus slovami: „Čas je v skutočnosti tým najväčším hrdinom všetkých dôb. Pretože keď niečomu, nám zdanlivo nemožnému, dáme čas, tak sa to stane možným. Ak tomu dáme ešte viac času, stane sa to pravdepodobným, až sa to nakoniec stane niečím, čo je isté. Jediné, čo musí človek urobiť, je, že musí čakať. Samotný čas vykoná všetky zázraky.“
Zjavne si to vyžaduje dostatočnú dávku viery, aby sa niekto stal naturalistom! Waldovo vyjadrenie stavia naturalizmus viac do pozície náboženstva ako do pozície nejakej vedeckej teórie. Naturalizmus sa snaží silou mocou poprieť Stvoriteľa ako hybnú silu, ktorá stojí za vznikom všetkého. Všetko, čo vedci nedokážu nejakým spôsobom testovať alebo vypočítať, začnú zdôvodňovať a argumentovať časom.
John MacArthur vo svojej knihe „Battle for the Beginning“ (Boj o začiatok) vysvetľuje, že napriek vznešenému vedeckému jazyku je naturalizmus len iracionálnym náboženstvom: „Už len obyčajným triezvym uvažovaním by sme dospeli k tomu, že aj také hodinky musia mať hodinára, ktorý ich poskladal. Každá stavba má svojho staviteľa. Za každou konštrukciou stojí nejaký inžinier. Každé opatrenie má nejaký plán. Každý plán má svojho tvorcu. A každý plán má svoj účel. O to viac vesmír, ktorý je omnoho komplexnejší ako akékoľvek hodinky alebo ľudská stavba, by nás mal viesť k záveru, že ho stvorila bytosť nekonečne mocná a nekonečne inteligentná. Presne ako sa píše v Rimanom 1:20: „Lebo Jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.“
Ako ďalej píše John MacArthur vo svojej knihe: „Naturalizmus verí vo večný ale neustále sa meniaci materiálny vesmír, ktorý vznikol nekonečným reťazcom náhodných udalostí, a vyvrcholil v jednu veľkú nádheru bez akéhokoľvek stvoriteľa a bez akejkoľvek príčiny. Takýto postoj úplne popiera akýkoľvek účel a zmysel čohokoľvek vo vesmíre. A práve preto nemá žiadny racionálny základ.“
Väčšina ľudí, ktorí veria, že život má svoj pôvod v náhode, nikdy hlbšie nepremýšľala o filozofických základoch svojho svetonázoru. Možno mnohí sa úplne nestotožňujú s týmto svetonázorom, ale rozhodne sú ním ovplyvnení. Je to zreteľne vidieť na životoch mnohých ľudí, pre ktorých zmysel života alebo posmrtný život nič neznamenajú. Nie je preto prekvapením, že títo ľudia žijú podľa slov: „Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme!“ (1. Korinťanom 15:32)
Ako píše MacArthur vo svojej knihe, dôvod, prečo sa ľudia prikláňajú k naturalizmu, nespočíva len v tom, že by neverili v život po smrti. Ich pohnútky sú oveľa hriešnejšie: „Prečo by sa niekto rozhodol prijať svetonázor, ktorý odporuje všetkému, čo dáva zmysel? Dôvodom je naša hlboká láska k hriechu. Ľudia sa prirodzene chcú cítiť pohodlne vo svojej hriešnosti a to nie je možné bez toho, aby ste eliminovali Boha. Zbavte sa Boha a jednoducho odstránite všetky obavy z dôsledkov za svoj hriech. Napriek tomu, že v porovnaní s Bohom je všetka naša múdrosť len prázdnou hlúposťou, tak si ľudia zvolili radšej ľudskú hlúposť, aby mohli pokojne žiť vo svojom hriechu. Je to tak jednoduché.“
Boh je zvrchovaný
Klamstvo toho, že život je náhodný, dáva hriešnikom pocit, že sú chránení pred zvrchovaným Bohom: „Ale náš Boh je v nebesiach: Robí všetko, čo sa Mu páči.“ (Žalm 115:3). Je to veľmi jednoduchý ale za to účinný pohľad na Božiu zvrchovanosť. Na viacerých miestach Písmo vyzdvihuje Božie zvrchované riadenie nad každým aspektom Jeho stvorenia. „Všetko, čo sa páči Hospodinovi, činí na nebi aj na zemi, v moriach a všetkých hlbinách.“ (Žalm 135:6). Apoštol Pavel vysvetľuje, že Boh „koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle.“ (Efezským 1:11). A rovnako aj v 1. liste Korintským vyzdvihuje Pavel Boha ako zvrchovaného: „Ale my máme jediného Boha – Otca, z ktorého je všetko, a my sme pre Neho, a jediného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my skrze Neho.“ (1. Korintským 8:6).
Je nepochybne jasné, že Boh všetkému vládne ako zvrchovaný Tvorca a Udržiavateľ vesmíru a „z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko.“ (Rimanom 11:36).
Neexistuje jediná náhodná molekula v celom vesmíre. Všetko bolo stvorené a je dodnes riadené všemocným Bohom. Jasne to vyjadril vo svojom Slove. Všetko stvorenstvo nesie Jeho rukopis (Rimanom 1:18-21). A tento rukopis môžeme vnímať aj na našom vlastnom vnútornom svedomí (Rimanom 2:14-15). Žiadna výhovorka neobstojí.
Dokonca aj zlo, napriek tomu, že nie je Bohom stvorené, je podriadené Jeho zvrchovanej autorite. Dokonca aj najväčšie zlo, ktoré bolo kedy spáchané, bolo Bohom riadené pre našu záchranu. Kristovo ukrižovanie bolo diablom vymyslené, ľuďmi uskutočnené ale Bohom riadené a predurčené: „Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom, aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.“ (Skutky apoštolov 4:27-28).
Neexistuje žiadny náhodný moment v histórii sveta, od jeho stvorenia, cez Kristovu smrť, po súčasnosť až po samotný koniec. Môžeme si byť istí, že ani naša budúcnosť nebude náhodná. Boh sa neustále zvrchovane stará o každý štvorcový centimeter vesmíru, ktorý On sám stvoril. Boh má so všetkým nejaký plán a všetko koná z nejakého dôvodu, ktorý je dobrý a dokonalý. Boh si postráži, aby sa udiala Jeho vôľa, a spôsobí, že Jeho zámery nebudú zmarené. To všetko preto, lebo je Bohom.
Klamstvo o tom, že život je náhodný, je v konečnom dôsledku len neúčinná obrana voči zvrchovanej Božej autorite a voči Jeho budúcemu súdu. Ako Pavel vysvetľuje v liste Rímskym 1:18, zástancovia teórie náhodného života len „nespravodlivosťou prekážajú pravde.“ Boh nás nepovoláva k tomu, aby sme sa hádali o Jeho zvrchovanosti, ale aby sme hriešnikom poukazovali na pravdu, ktorú majú zapísanú vo svojich srdciach, a pomohli im pochopiť ničivé dôsledky odmietania a ignorovania tejto pravdy.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180219
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii
