Najdôležitejšou úlohou úspešného predaja je, ponúknuť zákazníkovi presne to, po čom túži. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov sa vkradlo aj do kresťanskej cirkvi. Je pre teba bohoslužba príliš dlhá? Potom ju skrátime! Príliš nudná? Tak počkaj a uvidíš, čo ti ponúkne naša hudobná skupina! Ak je posolstvo príliš konfrontačné, súdiace, znepokojujúce alebo ťažké, zbory sa všade horlivo usilujú prispôsobiť zvestovanie tvojim prianiam, aby si sa tam cítil naozaj dobre. Táto nová verzia kresťanstva ťa robí partnerom v tíme, dizajnérskym poradcom vo veciach života zboru a odstraňuje staromódnu autoritu, reči o vine, plnenie povinností a pevné morálne meradlá.
V snahe urobiť biblické posolstvo atraktívnejším a obľúbenejším sa evanjelium prekrúca, zľahčuje a chybne vysvetľuje. Ide dole hrdlom ako olej a nie je ťažké na žalúdok. Je podľa všetkého balzamom na dušu a šteklí uši; hodí sa presne k tvojim záľubám. Toto evanjelium „light“ ťa však nikdy nenasýti pravým, zachraňujúcim evanjeliom Ježiša Krista, pretože nebolo vytvorené Bohom ale ľuďmi. Je prázdne a bezcenné. Je dokonca horšie než bezcenné, pretože táto light-verzia sprostredkúva dojem, že človek počúva pravé evanjelium a je zachránený pred večným súdom, v skutočnosti je ním však tragickým spôsobom zvedený.
Človekocentrické evanjelium
Pravé evanjelium nie je výzvou k sebarealizácii ale k sebazapreniu. Preto odporuje dnešnému evanjelikálnemu evanjeliu, ktoré zobrazuje Ježiša ako zázračného poskytovateľa služieb. Niektorí „evanjelikáli“ tvrdia, že Ježiš len jednoducho chce, aby sme sa mali dobre. A ak sa nemáš dobre alebo ak nie si bohatý, tak je to preto, že si o to nepožiadal. Takíto evanjelikáli, ktorí s psychologickou šikovnosťou kladú človeka do stredu, hovoria: Ježiš ti dá pokoj. Ježiš ťa urobí úspešným v povolaní. Ježiš naozaj chce, aby si o sebe zmýšľal lepšie.
Podľa môjho názoru, k rozšíreniu tohto falošného evanjelia najviac dopomohol Robert Schuller so svojou knihou „Sebaúcta: Nová reformácia“. Bol to pokus, nahradiť biblické evanjelium novým evanjeliom. A zafungovalo to. Schuller v tejto knihe napáda protestantskú reformáciu. Požaduje novú reformáciu a píše: „Klasická teológia sa práve na tomto mieste mýlila: pretože trvá na tom, že teológia je centrovaná na Boha a nie na človeka.“ Naša najdôležitejšia úloha podľa Schullera spočíva v tom, že treba ukončiť klasickú teológiu, ktorá do stredu kladie Boha a nahradiť ju teológiou, v ktorej strede stojí človek. Snáď najpodivuhodnejšia výpoveď v Schullerovej knihe je táto: „Keď si raz niekto myslí, že je nehodný hriešnik, je otázne, či môže skutočne úprimne prijať zachraňujúcu milosť, ktorú Boh ponúka v Ježišovi Kristovi.“ Keď teda chceš byť zachránený, nesmieš sa podľa tohto nového evanjelia považovať za nehodného hriešnika. Nie je to úplne prekrútené? Ako veľmi si to predsa protirečí s pravdou!
Základom tohto človekocentrického evanjelia je zdanlivo kresťanský narcizmus, sebaláska, ktorá je priam charakteristická pre falošných učiteľov: 2. Timoteovi 3 varuje, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy; ľudia budú totiž sebeckí“ (2. Timoteovi 3:1-2; doslova „sebamilujúci“). Voľakedy sa hovorilo: „Musíš sa všetkého vzdať“, dnes sa hovorí: „Dostaneš všetko, čo chceš.“ Títo vodcovia nahradili Božiu slávu uspokojením človeka. Učenie o oddanosti života ku cti Krista vymenili za učenie, že Kristus ctí nás. Keďže ľudia pravé evanjelium za normálnych okolností odmietajú, moderní evanjelikáli posolstvo jednoducho zmenili. Ježiš to povedal jasne a bez vykrúcania: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho“ (Matúš 16:24-25). Spása duše je smrťou Seba. Človek žije tým, že zomiera. A to je centrálne posolstvo evanjelia.
Toto miesto Biblie nehovorí ani o vylepšení pocitu sebahodnoty, ani o uspokojení našich potrieb. To je však to, čo sa dnes v mnohých zboroch káže, aby sa oslabila pravda.
Ježišove tvrdé evanjelium
Lukáš v 9. kapitole preniká k jadru otázky, o čo v kresťanstve ide. Ježiš tu hovoril so svojimi učeníkmi bezprostredne po zázračnom nasýtení päťtisícového zástupu, ktorý prišiel, aby ho počul. Zástup nasýtil jediným skromným košom chlebov a rýb. V Lukášovi 9:23-26 čítame: „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i v sláve svätých anjelov.“
Každý, kto chce nasledovať Ježiša do Božieho kráľovstva – teda, každý, kto chce byť kresťanom, – sa musí postaviť voči trom požiadavkám: 1.) zaprieť samého seba, 2.) brať na seba každý deň svoj kríž a 3.) nasledovať Ho. Nie sú „orientované na spotrebiteľa“ a nie sú ani „priateľské návštevníkom“. Sú to princípy, ktoré Pán Ježiš učil a opakoval ich, vždy znova a znova vo všetkých možných situáciách.
Martin Luther vo svojej štvrtej téze z 95 téz, ktoré pribil na dvere zámockého kostola vo Wittembergu vyhlásil, že záchrana vyžaduje sebanenávisť. Pôvodné grécke slovo pre „zaprieť“ znamená „zdráhať sa“. Je za tým myšlienka, ktorá vypovedá o tom, že niekto, kto chce byť Ježišovým učeníkom a prijať odpustenie a večný život, sa musí zdráhať mať niečo dočinenia so samým sebou! Máš dosť svojho hriešneho „Ja“ a nechceš mať so sebou už nič spoločné. A to pravdepodobne zahŕňa nielen teba samotného ale aj tvoju rodinu.
V Matúšovi 10:32 hovorí Ježiš o tom, aby sme ho vyznali ako Pána a Záchrancu: „Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ A ďalej vo veršoch 34-36: „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastný domáci.“
Nie je to priateľské pozvanie ale varovanie: Keď prídeš k Ježišovi, môže to tvoju rodinnú situáciu zhoršiť namiesto toho, aby sa zlepšila. Keď dáš svoj život Ježišovi Kristovi, otvorí to neprekonateľnú priepasť medzi tebou a tými, ktorí mu nedávajú svoj život. 37. verš pridáva: „Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.“ Ak nie sme pripravení platiť cenu stáleho rodinného rozkolu (kým naši milí neprídu ku Kristovi), ak nie sme pripravení platiť cenu traumatických zážitkov, konfliktov a útrap v našej rodine – potom nie sme hodní byť Ježišovými učeníkmi.
Verš 38: „A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ Zastavme sa, prosím: V dobe Ježiša mysleli ľudia pri slove „kríž“ na jedinú vec: kríž bol smrtiaci nástroj. Pán teda povedal: Nie sme ho hodní, ak nie sme pripravení byť so svetom v konflikte v takej miere, že nás to môže stáť život. Verš 39: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.“ To je v podstate echo z Lukáša 9. Máme stratiť svoj život. Nie je to človekocentrická teológia. Je to teológia s Kristom ako centrom, ktorá vypovedá: „Dávam Kristovi všetko, je jedno, za akú cenu, aj keď ma to bude stáť môj život.“
Uspokojiť zákazníka
Teraz prichádzame k bodu, čo sa skrýva za všetkou tou popovou hudbou a sebaoslavou a celou tou „zábavou“, ktorú ponúkajú zbory, ktoré chcú byť „prijateľnými k svojim návštevníkom“: Ľudia sa nechcú stať kresťanmi, ak je to ťažké. Ak to nezodpovedá ich potrebám, nemajú záujem. Potrebujú ľahko stráviteľné kresťanstvo: teda pravdy, ktoré sa prehĺtajú ťažšie, im predsa možno vysvetliť neskôr.
Pravé Ježišove evanjelium prirodzene nikto neprijme, lebo si to žiada sebazaprenie, úplné odovzdanie sa Kristovi, čo znamená, že už nie my budeme vládnuť nad svojimi životmi ale Kristus. A toto nedokážeme v našej sebeckej prirodzenosti urobiť, iba ak Boží Duch bude pôsobiť na naše srdcia. Pokiaľ Svätý Duch neusvedčí z hriechu, neprebudí mŕtve srdce a nespôsobí vieru, nič sa nestane – napriek všetkým ľudským snahám. Iba pravé posolstvo o Ježišovi spojené s prácou Svätého Ducha povedie ku skutočnej záchrane. Potom k hriešnikovi zapierajúcemu samého seba prúdi milosť. To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou a budeme sa pokladať za bezvýznamných, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.
Nemôžeme nanovo vymyslieť evanjelium a prispôsobiť ho sebe, svojmu pohodliu a komfortu. Ale to je presne to, čo sa dnes robí. Keď zmeníme posolstvo, aby sme zatraktívnili kresťanstvo, potom to, čo z toho vyjde, nie je už kresťanstvo.
Kresťania často nevedia, ako majú interpretovať a podávať Ježišove tvrdé výpovede ďalej a preto ich jednoducho preskočia. Ale priniesť iba polovičné posolstvo je takmer ešte horšie ako nepovedať vôbec nič. Všetko, čo chce Ježiš povedať, je dôležité. Nie je to naše rozhodnutie, čo z toho podáme ďalej a čo môžeme nechať padnúť pod stôl.
Vybrané z: knihy Johna MacArthura „Úzkou bránou“
