C. Znovuzrodenie predchádza spásnu vieru
S použitím vyššie uvedených veršov sme definovali znovuzrodenie, ako Boží skutok vzbudenia duchovného života, ktorý nás prenáša z duchovnej smrti do duchovného života. S použitím takejto definície je prirodzené porozumieť tomu, že znovuzrodenie predchádza zachraňujúcu spasiteľnú vieru. Je to práve tento skutok, ktorý nás duchovne uschopňuje odpovedať Bohu vierou. Keď však hovoríme, že znovuzrodenie predchádza vieru, je dôležité pamätať aj na to, že sa nám vďaka ich neoddeliteľnosti môže zdať, že sa dejú súčasne. Ak nám Boh doručí evanjelium účinným spôsobom a znovuzrodí nás, my zareagujeme na toto povolanie pokáním a vierou. Z nášho pohľadu je však ťažké hovoriť o časových následnostiach, keďže znovuzrodenie je duchovné dielo, ktoré nedokážeme vnímať našimi očami, ani pochopiť našou mysľou. Preto nevieme svoje znovuzrodenie ani dokonalo presne časovo zaradiť.
Napriek tomu existuje niekoľko pasáží, ktoré nám hovoria, že toto tajomné skryté Božie dielo v našich dušiach predchádza našej reakcii skrze spasiteľnú vieru, aj keď ide mnohokrát len o moment. V rozhovore s Nikodémom hovorí Ježiš: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho“ (Ján 3:5). Do nebeského kráľovstva vstupujeme, keď sa stávame kresťanmi pri obrátení. Avšak Ježiš hovorí, že sa ešte predtým, ako to spravíme, musíme narodiť „z Ducha.“ Naša neschopnosť prísť ku Kristovi z vlastnej sily v našej mŕtvote bez počiatočného Božieho zásahu v našom vnútri, je taktiež zdôraznená, keď Ježiš hovorí: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec“ (Ján 6:44) a „Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec“ (Ján 6:65). Tento vnútorný skutok znovuzrodenia je nádherne popísaný Lukášom, keď hovorí o Lýdii: „Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril“ (Skutky apoštolov 16:14). Najprv jej Pán otvoril srdce, až potom bola schopná pozorne počúvať Pavlovo kázanie a reagovať vierou.
Pavol dopĺňa: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať“ (1. Korintským 2:14). Takžiež potvrdil, že medzi ľuďmi oddelenými od Krista, „nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha“ (Rimanom 3:11).
Riešenie tejto duchovnej mŕtvolnosti a neschopnosti reagovať je v Bohu, ktorý do nás vkladá nový život v momente znovuzrodenia: „Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení!“ (Efezským 2:4-5). Pavol taktiež vraví: „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Kristom“ (Koloským 2:13).
Názor, že znovuzrodenie predchádza vieru, nenachádza vždy v dnešných evanjelikálnych kruhoch pochopenie. Niekedy ľudia zvyknú vravieť takto: „Keď uveríš v Krista ako svojho Spasiteľa, tak sa potom znovuzrodíš.“ Avšak Písmo nič také nehovorí. Naopak, nazerá na nové narodenie sa ako na niečo, čo v nás Boh koná, aby nás uschopnil veriť. Bez toho, aby sme my sami vykonali niečo, čím si znovuzrodenie spôsobíme.
Dôvodom, prečo si evanjelikáli často myslia, že k znovuzrodeniu dochádza až po spásnej viere, sú dôsledky, ktoré vnímajú po tom, čo prídu k viere (napr. láska k Bohu a Jeho slovu, odvrátenie sa od hriechu). Myslia si, že je to viera, ktorá predchádza znovuzrodenie. V tejto záležitosti však musíme rozsúdiť na základe Písma, pretože znovuzrodenie nie je niečo, čo môžeme pozorovať: „Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha“ (Ján 3:8).
Kvôli upnutiu sa kresťanov na dôsledky znovuzrodenia, obsahujú niektoré evanjelikálne vyznania viery výroky o znovuzrodení, ktoré prichádza po spásiteľnej viere. Napríklad vyznanie viery Slobodnej evanjelikálnej cirkvi americkej (angl. Evangelical Free Church of America) znie takto: „Veríme, že pravá cirkev je zložená z osôb, ktoré boli skrze spásnu vieru v Ježiša Krista znovuzrodené Duchom Svätým a spoločne zjednotené v Kristovi ako jej hlave“ (paragraf 8).
V tomto prípade vystupuje slovo „znovuzrodenie“ zjavne vo význame vonkajšieho dôkazu znovuzrodenia prítomného v zmenenom živote. Teda „byť znovuzrodeným“ tu neodkazuje na počiatočné vštepenie nového života, ale na zmenu života, ktorá je dôsledkom tohto vštepenia. Ak je pojem „znovuzrodenie“ pochopený týmto spôsobom, potom je pravda, že znovuzrodenie prichádza po spásnej viere.
Napriek tomu, ak použijeme jazyk bližšie odpovedajúci zapísaným slovám Písma, je vhodnejšie obmedziť slovo „znovuzrodenie“ na okamžitý počiatočný Boží zásah, v ktorom do nás sám Boh vštepuje duchovný život. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že samotné znovuzrodenie nevidíme. Vidíme len jeho dôsledky v našich životoch. Tým prvým je pokánie a viera v Krista pre naše spasenie a ospravedlnenie. Bez tejto viery nikdy neprídeme na to, či sme znovuzrodení. Ona je vonkajším dôkazom skrytého vnútorného Božieho diela. Po tom, ako prídeme k spásnej viere v Krista, zistíme, že sme sa narodili znovu.
Taktiež si musíme uvedomiť, že zhňujúcou správou evanjelia v Písme nie je príkaz: „Naroďte sa znovu a budete spasení,“ ale skôr „uverte v Ježiša Krista a budete spasení.“ Takúto ustálenú podobu má kázanie evanjelia naprieč Skutkami apoštolov aj epištolickými listami.
Preložené z: https://www.monergism.com/thethreshold/articles/onsite/regeneration_grudem.html