Apoštol Pavol venuje veľkú pozornosť učeniu o cirkvi v liste Efezským. Skutočne môžeme povedať, že tento list zodpovedal nasledovnú otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 používa Pavel pre cirkev hlavnú metaforu: budova alebo „Boží dom“. Kresťania sú súčasťou jednej domácnosti v tom zmysle, že sú prijatí do Božej rodiny, čo je ďalší obraz, ktorý Písmo používa na opis cirkvi. Ale dôraz nie je kladený ani tak na rodinu ako na domácnosť v tomto dome: „Ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov.“ Efezským 2;19-20a.
Pavol hovorí, že základom budovy, ktorá sa volá cirkev, sú proroci a apoštoli: teda starozmluvní proroci a novozmluvní apoštoli. Prečo? Pretože proroci a apoštoli sú prostredníkmi inšpirovaného zjavenia, cez ktoré Boh prehovára k svojmu ľudu. Oni sú doručovateľmi Božieho slova. Inými slovami povedané, základom cirkvi je Božie slovo.
Preto musíme venovať veľkú pozornosť našej doktríne Písma. Útoky, ktoré boli spustené proti celistvosti, autorite, dostatočnosti a dôveryhodnosti Písma nie sú útokmi proti nejakému výklenku tejto budovy. Ani nerobia dieru do strechy cirkvi. Sú útokmi proti samotnému základu kresťanskej cirkvi. Mať cirkev bez apoštolskej autority, bez Božieho Slova ako jej základu, znamená postaviť cirkev na piesku a nie na skale. Základ tejto budovy z prorokov a apoštolov je nevyhnutný na to, aby celá budova cirkvi stála bezpečne a nezrútila sa.
Pavol pokračuje v metafore na budovu v 2:20b: „Uholným kameňom je samotný Ježiš Kristus.“ Kristus je uholným kameňom, ktorý drží základ budovy pohromade. Vyberte uholný kameň a všetko sa rozpadne. „Na Kristovi každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, a na Ňom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží“ (2:21-22). Cirkev je nový chrám postavený v Kristovi, postavený Kristom a postavený pre Krista. Je zrejmé, že Pavol nehovorí o chráme postavenom z fyzických tehál a malty, ale o tom, že sme kameňmi, živými kameňmi, ako nám hovorí 1. list Petrov 2:5. Každý veriaci je súčasťou chrámu rovnako, ako je každý kameň súčasťou budovy. Cirkev, ten nový chrám, je stále vo výstavbe. Každý deň sú pridávané nové kamene. Tento nový chrám nebude dokončený, kým sa Ježiš nevráti, aby zavŕšil svoje kráľovstvo. Kristus stále buduje svoj chrám, nie pridávaním cementu, ale pridávaním ľudí, ktorí sú kameňmi spoločne držanými v Ňom.
Pavol pokračuje v Efezským 3:14-19: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi, aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku: Aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach a aby ste vy, zakorenení a založení v láske, mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie: aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“
Apoštol Pavol vysvetľuje doktrínu o cirkvi tak, aby sme mohli porozumieť, čo Boh vykonal a aby sme mohli pochopiť, kto sme. Pavel nás nazýva a hovorí, kým sme a na čo sme boli povolaní: hovorí, že my, veriaci v Ježiša Krista, sme tou cirkvou. Sme cirkev, ktorú Boh ustanovil pred založením sveta. Sme Jeho ľud, sme Jeho domácnosť: preto nech je cirkev cirkvou.
Žijeme v čase krízy. Mnohí kresťania odsudzujú úpadok americkej kultúry a sťažujú sa na vládu a jej systém hodnôt. Chápem to, ale ak sa chceme starať o národ a kultúru, našou prioritou musí byť obroda a obnova cirkvi. My sme svetlo tohto sveta.
Vláda iba odráža a opakuje nesprávne zlozvyky prijaté ľuďmi v danej generácii. V skutočnom zmysle je vláda to, čo chceme, aby bola, pretože inak by tam nebola. Zmena kultúry často neprichádza zhora nadol. Často je to naopak zdola nahor. Zmena, na ktorej musíme pracovať, je obroda vrámci cirkvi. Keď sa cirkev stane spoločenstvom občanov nebeského kráľovstva, ktorí dokazujú, čo to znamená byť Kristovou domácnosťou, a keď cirkev chodí podľa sily Ducha Svätého, potom Boží ľud bude svietiť ako svetlo sveta. Keď ľudia uvidia takéto svetlo, budú oslavovať Boha v nebesiach (Matúš 5:16). Takto sa zmení svet. Ale Pavol hovorí, že najprv cirkev musí byť cirkvou. Musíme si pamätať, kto sme, kto je základom, kto je uholným kameňom, kto je hlavou našej budovy, kto je Pánom cirkvi.
Milujeme cirkev? Obávam sa, že bolo mnoho prípadov v našej histórii, kedy bolo toľko hnevu, nepriateľstva, sklamania a zlých predstáv o viditeľnej cirkvi ako dnes. Je ťažké nebyť kritickým k cirkvi, pretože v mnohých ohľadoch cirkev zlyhala. Ale ak zlyhala cirkev, znamená to, že sme zlyhali my. Sme povolaní slúžiť cirkvi v moci Ducha Svätého.
My, cirkev, sme boli stvorení pre túto úlohu prebývajúcou prítomnosťou a mocou Ducha Svätého. Avšak nie sme povolaní povstať ale kľaknúť si. Ak si kľakneme pred naším Pánom, ako hovorí Pavol v Efezským 3:14, cirkev bude cirkvou a naše svetlo prenikne temnotou.
Preložené z: http://www.ligonier.org/learn/articles/what-church/
Dr. R.C. Sproul je spolupastorom v Saint Andrew´s Chapel v meste Sanford na Florida a riaditeľom Reformation Bible College. Je autorom viac ako stovky kníh, vrátane Essential Truths of the Christian Faith (Základné pravdy kresťanskej viery).
