Nechceme zostať duchovnými deťmi, navždy zaseknutí v detstve. Nechceme byť slabí, zraniteľní a nezrelí. Takisto nechceme byť ľahostajní voči Božej pravde, pretože chceme plne osláviť Boha za všetko, čo urobil. Chceme Ho vnímať v Jeho plnosti, hlboko Ho poznať a milovať. Ak je toto náš cieľ, ako sa k nemu dostaneme? Ako reagovať na Božie slovo spôsobom, ktorý nás tam povedie?
Vidím tri určité kroky v biblickom procese posväcovania. Prvý je poznávanie. Ján 17:17 podáva modlitbu nášho Pána Ježiša Krista: „Posväť ich v pravde. Tvoje slovo je pravda.“ Musíme porozumieť tomu, čo Biblia hovorí a čo to znamená, ak to má spôsobiť v nás rast. Posvätenie začína duchovným obnovením mysle, teda zmenou spôsobu, akým zmýšľame. Potrebujeme „myseľ Kristovu“ (1. Korintským 2:16). Nemá cenu byť nevedomý alebo naivný, čo sa týka posvätenia. Je zásadné, aby sme neustále systematicky vkladali pravdu do svojej mysle.
Ak ešte nie sme duchovne zrelí, mali by sme čítať všetko, čo nám verne a presne vysvetľuje pravdu Božieho slova. Musíme študovať Bibliu a učiť sa ju naspamäť, musíme čítať komentáre verných biblických učiteľov, počúvať kázne verných služobníkov, ktorí vykladajú Písmo, a čítať životopisy Božích svätých, ktorých život preukazuje ten druh zrelosti, ktorý chceme vidieť vo svojom vlastnom živote. Potrebujeme svoju myseľ sýtiť Písmom, aby sme podnecovali posväcujúcu prácu Ducha.
Znie to, akoby bol tento prvý krok úplne samozrejmý, ale práve tento je tým krokom, ktorý mnohí veriaci zanedbávajú. Nechápu, prečo stále upadajú do toho istého pokušenia, prečo ich láska k Pánovi chladne a ich záujem o Jeho cirkev nerastie. Nerozumejú, že nedostatok biblického poznania im znemožňuje duchovne myslieť a brzdí ich duchovný rast.
Nezamieňajme si jednoduchú detskú vieru s detinským myslením. Zákonníctvo nás nepovedie k svätosti a duchovnej zrelosti. A nedovedie nás tam ani mysticizmus a náuka, kladúca dôraz na sviatosti. Pragmatizmus nás pravdepodobne povedie nesprávnym smerom a povedie nás k tomu, aby sme hľadali rýchle riešenia a svetskú múdrosť namiesto toho, aby naším základom bola pravda Božieho slova. Jedinou činnosťou, ktorá priaznivo ovplyvní prebiehajúci proces posväcovania, je prijímanie pravdy Písma. Poznávanie, teda spoznanie a porozumenie pravdy, predstavuje prvý krok v hľadaní duchovného rastu skrze slovo Božie.
Po poznávaní prichádza presvedčenie. Ako sa učíme pravdu Písma, začína sa nám rozvíjať systém toho, čomu veríme, a o čom sme presvedčení. Náš život je kontrolovaný tým, o čom sme presvedčení. Keď našu myseľ začne napĺňať pravda Božieho slova a začne tvarovať naše myšlienky, prijmeme zásady, ktoré nebudeme chcieť porušiť. A o tomto je posvätenie: keď sme vnútorne podnecovaní k poslušnosti.
Apoštol Pavel trpel počas svojej služby mnohými vecami: uväznením, palicovaním, stroskotaním lode a neustálym prúdom neopodstatnených obviňovaní od falošných učiteľov.
Vo štvrtej kapitole druhého listu Korintským opisuje ťažkosti svojho života: „Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení. Sme tiesnení, ale si nezúfame. Sme prenasledovaní, ale nie opustení. Sme zmietaní, ale nehynieme“ (2. Korintským 4:8-9). V 11. verši pokračuje: „My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša…“ Každý deň si uvedomoval, že ktorýkoľvek z plánov namierených proti nemu sa môže stať skutočnosťou. Hocikedy mohol zomrieť. Všade, kam išiel, pohoršoval ľudí. Neustále ho vyhadzovali zo synagóg a väznili. Mal v živote neustálu opozíciu a útlak.
Čo spôsobilo, že napriek všetkým tým ťažkostiam, ktorým čelil, stále išiel ďalej a napredoval? V 13. verši cituje Žalm a hovorí: „Uveril som, preto som hovoril.“ To je presvedčenie. Pavel mohol tiež povedať: „Čo iného by ste chceli, aby som robil? Ja nemám inú voľbu. Toto je moje presvedčenie na základe slova Božieho.“
Toto presvedčenie formovalo Pavlov život a jeho službu. Pred tým, v 2. liste Korintským, svedčí: „Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme sa na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti“ (2. Korintským 1:12). Pavel mal skutočnú Božiu múdrosť a jeho svedomie ho neobviňovalo, bezohľadu na obvinenia proti nemu. V Skutkoch apoštolov 23:1 hovorí: „Mužovia bratia! Až do dnešného dňa obcoval som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom.“ A v Skutkoch apoštolov 24:16: „Preto sa aj ja snažím zachovať si vždy čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi.“ Pavlovo pevné presvedčenie, zakorenené v Písme, mu pomohlo žiť spravodlivý život, takže sa za nič nemusel hanbiť.
John Bunyan, veľký puritánsky kazateľ a autor „Pútnikovej cesty“, zostal dvanásť rokov vo väzení, ale neboli to väzenské mreže, ktoré ho tam držali. Mohol odtiaľ vyjsť slobodný, ak by jednoducho sľúbil, že prestane kázať. Bunyan, vedomý si tejto možnosti, napísal: „Zo svojho svedomia neurobím verejnú zabíjačku, ani si oči nevypichnem, aby som sa stal závislým na tých, čo oči majú. Rozhodol som sa pred všemohúcim Bohom, mojím Hradom a mojím Štítom, napriek utrpeniu, ktoré môže trvať akokoľvek dlho, nedokážem prestúpiť svoju vieru a princípy.“ (pozn. voľný preklad)
To je aj moje presvedčenie. Keď čítame Bibliu, učíme sa Božie slovo, aby sme si vybudovali presvedčenie, ktoré bude riadiť náš život a udržiavať naše svedomie citlivé, aby sa aktivovalo, keď začneme porušovať Božie spravodlivé normy. Biblická pravda vkladá poznanie do našej mysle a vytvára hranice v našom svedomí.
Tretí krok je nadšenie. Láska k Božej pravde je téma, ktorá sa vinie celým Písmom a predovšetkým v Žalmoch. Žalm 119 predstavuje obsiahly záznam láske Žalmistu k pravde a jeho potešenie zo zákona. Už sme sa pozreli do Žalmu 19, kde Dávid hovorí, že Božie slovo je „vzácnejšie ako zlato, ako mnoho rýdzeho zlata, je sladšie ako med, ako med z plástov“ (Žalm 19:11). Alebo sa pozrime do Žalmu 1, ktorý popisuje veľké požehnanie pre tých, ktorí „v zákone Hospodinovom majú záľubu, o Jeho zákone rozjímajú dňom-nocou“ (Žalm 1:2). Keď sa otvoríme Božiemu slovu, začneme rozumieť tomu, čo hovorí. Začne tvarovať naše presvedčenie a potom sa stane našou úprimnou záľubou.
Aká silná má byť táto záľuba? Peter to hovorí takto: „Ako práve narodené nemluvniatka, túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie“ (1. Petrov 2:2). Duchovný rast prichádza, keď poznáme Božie slovo, keď ono formuje naše presvedčenie a keď sa učíme túžiť po výžive, ktorú iba ono jediné môže dať.
Žalm 42:1 hovorí: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó, Bože!“ Žalmista nehovorí o spôsobe, ktorým niektorí ľudia čítajú Bibliu ako niečo kuriózne alebo ako historickú literatúru. Nehovorí o tom, aby sme pozorne študovali Bibliu kvôli intelektuálnemu rozhľadu alebo aby sme mali dostatok vedomostí a vyhrali diskusiu. Hovorí o dychtivom štúdiu Písma s úprimným hladom, túžbou získať z Božieho slova všetku tú výživu, ktorú tak veľmi potrebujeme.
Božie slovo je našou duchovnou výživou. Máme po ňom mať takú istú túžbu, ako má bábätko po mlieku – pretože ním sme pripodobňovaní obrazu Krista, ktorý za nás posvätil sám seba. Božie slovo nám zjavuje Krista a toto slovo nás premieňa na jeho podobu. Pripomína nám, čo náš Spasiteľ povedal trikrát pred svojím ukrižovaním – že nám pošle Ducha Svätého. Vieme, že posvätenie je Božím dielom Ducha pravdy skrze Božie slovo. Potrebujeme naliehavo žiadať Ducha, aby nás skrze pravdu tvaroval a formoval na podobu Krista, z jednej úrovne slávy do ďalšej. Ako vysvetľuje apoštol Pavel: „My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy.“ (2. Korintským 3:18)
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/how-do-we-become-spiritually-mature/
