Ľútosť nad hriechom ešte nemusí byť pokáním. Judáš takisto cítil výčitky, keď zradil Pána Ježiša, ale pokánie nečinil (Matúš 27:3). Pokánie nie je len obyčajné rozhodnutie správať sa lepšie. Každý, kto si niekedy dal novoročné predsavzatie, vie, ako veľmi ľahko dokáže zlyhať ľudské odhodlanie. A už vôbec, pokánie nie je nejakým kajúcnym skutkom, činom vykonaným v snahe odčiniť svoj hriech.
Rovnako to nie je ani obyčajná intelektuálna záležitosť. Niet pochýb o tom, že aj Judáš zmenil svoj názor. Neodvrátil sa však od svojho hriechu a nepadol pred Pánom na kolená s prosbou o zľutovanie a milosť. Pokánie nie je len zmenou názoru alebo zmenou mysle. Je to zmena srdca. Znamená to duchovný obrat čelom vzad. Pokánie v kontexte znovuzrodenia predstavuje obrat od hriechu ku Spasiteľovi. Jedná sa o vnútornú reakciu, nie o vonkajší akt, napriek tomu, že sa ovocie pokánia prejaví aj v jednaní skutočného kresťana (Lukáš 3:8).
Často sa hovorí, že pokánie a viera sú dve strany jednej mince, dva prvky obrátenia. Pokáním sa človek odvracia od hriechu ku Kristovi a vierou Ho prijíma ako jedinú cestu ku spaseniu a spravodlivosti. Takto by mohla znieť jednoduchá definícia obrátenia.
Viera a pokánie sú dva odlišné pojmy, ale ani jeden z nich sa nezaobíde bez toho druhého. Skutočné pokánie je vždy rubom viery a skutočná viera ide vždy ruku v ruke s pokáním. „Jedno od druhého nejde oddeliť.“ (Berkhof, Systematic Theology, str. 487).
Izaiáš 55:1-7 je klasickou starozákonnou výzvou k obráteniu. Ukazuje obe strany tejto mince. K viere vyzýva hneď niekoľkými spôsobmi: „Ó, všetci smädní, poďte k vode! … Kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko!“ (1. verš). „Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša!“ (2. verš). „Poslúchajte a budete žiť.“ (3. verš). „Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť. Vzývajte Ho, kým je blízko.“ (6. verš). V tejto istej pasáži však Boh dáva aj príkaz k pokániu: „Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky, a nech sa obráti k Hospodinovi.“ (7. verš).
Ako nám ukazuje posledný uvedený verš, pokánie nie je len otázkou rozumu, ale takisto aj morálky. Pokánie nevyžaduje len obyčajnú „zmenu myslenia“, ale takisto aj zrieknutie sa lásky k hriechu. Aj jeden novozákonný slovník zdôrazňuje, že koncept pokánia nie na prvom mieste otázkou intelektu: „Miesto toho je kladený dôraz na rozhodnutie celého človeka obrátiť sa opačným smerom. Je zrejmé, že sa nejedná len o vonkajší obrat ani obyčajnú intelektuálnu zmenu zmýšľania.“ (The New International Dictionary of New Testament Theology)
Iný významný teologický slovník definuje pokánie takto: „Je to radikálne obrátenie, zmena prirodzenosti, konečný odvrat od zlého, rozhodný obrat k Bohu v úplnej poslušnosti (Matúš 4:17, Matúš 18:3, Marek 1:15)… Toto obrátenie je trvalé. Návrat už nie je možný, dá sa už len poslušne pokračovať vpred po ceste, ktorú si človek práve zvolil. Pokánie ovplyvňuje celého človeka, na prvom mieste zásadne mení jeho srdce, potom postupne jeho jednanie, jeho myšlienky, slová a skutky. (Matúš 12:33-37, 23:26, Marek 7:15-23). Vyznávanie Ježiša… je vyznaním bezpodmienečného obrátenia sa k Bohu a bezpodmienečného odvrátenia sa od všetkého, čo sa stavia proti Bohu, nie len vyslovene zlých vecí, ale všetkého, čo nám za daných okolností znemožňuje obrátiť sa celkom k Bohu… Je určené každému bez rozdielu a je predkladané s neoslabenou prísnosťou, aby ukázalo jedinú cestu ku spaseniu. Pokánie vyzýva k úplnej podriadenosti a záväzku voči Božej vôli… Týka sa celého života nového človeka, na ktorého si Boh vo svojom panstve kladie nárok. Nesie v sebe základ nového osobného vzťahu človeka s Bohom… Prebúdza radostnú poslušnosť k životu podľa Božej vôle.“ (Theological Dictionary of the New Testament, ed. Gerhard Kittel, pod heslom „metanoia“).
Preložené z knihy: Faith Works: The Gospel According to the Apostles
Táto kniha je preložená do češtiny, veľmi odporúčame: Víra, která jedná
