A čo aplikácia tohto podobenstva?
Podobenstvo o robotníkoch na vinici (Matúš 20:1-15) je plné premieňajúcich právd, z ktorých sú mnohé hneď zrejmé a iné hlbšie skryté. Mnoho z nich sa nachádza v jadre evanjelia.
Toto podobenstvo v prvom rade učí to, že nie je možné si spasenie zaslúžiť. Večný život je darom, ktorý Boh dáva čisto na základe svojej zvrchovanej vôle.
Avšak tou najzreteľnejšou pravdou, o ktorej hovorí toto podobenstvo, je, že Boh v rovnako hojnej miere dáva svoju milosť každému, kto nasleduje Krista. Vyberači daní, vrahovia alebo zlodeji, ktorí uveria v Krista budú mať rovnaký podiel na večnom živote ako tí, ktorí celý život verne slúžili Bohu a ktorí zvestovali evanjelium tisícom ľudí alebo boli umučení pre Kristovo meno. Veľká vďaka za to, že Boh nedáva žiadnemu veriacemu to, čo by si skutočne zaslúžil.
Keď sa dostaneme do neba, všetci budeme žiť v Otcovom dome (Ján 14:2). Všetci teda „ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení“ (Rimanom 8:17). Nikto z nás nedostane len nejakú časť neba, ale každý z nás dostane celé nebo!
Pán Ježiš v tomto podobenstve jasne učí o bohatej odmene večného života, ktorá patrí tým, ktorí Ho prijmú ako Pána a Spasiteľa. Nebo samotné nie je odmenou, ktorú by si mohol niekto zaslúžiť nejakou tvrdou prácou. Je to veľkorysý dar daný v plnej hojnosti každému veriacemu rovnako. „Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje“ (Skutky apoštolov 10:34). Rovnako Boh nerobí rozdiel medzi mužom a ženou, bohatým alebo chudobným, Židom alebo pohanom (Galatským 3:28).
Ďalej sú v tomto podobenstve viditeľné aj iné dôležité princípy. Napríklad v obrazoch, ktoré Pán používa, je zrejmé, že Boh je ten, kto iniciuje spasenie. V tomto podobenstve je to hospodár, ktorý išiel, aby našiel pracovníkov na trhovisku a priviedol ich na vinicu. Boh je ten, ktorý hľadá a zachraňuje. Spasenie je jedine Božím dielom a preto my nemáme právo určovať, komu a koľko by mal Boh darovať zo svojej milosti. Je to Božie výsostné právo preukázať milosť tomu, koho si dobrovoľne a slobodne vyvolí.
Ďalej tu vidíme, že hospodár nešiel iba jedenkrát volať robotníkov, ale chodil priebežne. Vidíme to aj počas celej ľudskej histórie, že Boh neustále volá ľudí do svojho kráľovstva. Je to neustále prebiehajúce dielo. Pán Ježiš povedal v Jánovi 9:4: „My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň. Prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať.“ Aj z tohto podobenstva je teda zrejmé, že čas milosti stále trvá až do súdneho dňa. A tento deň sa s istotou blíži.
Boh pozýva hriešnikov, nie samospravodlivých. Na svoju vinicu povoláva tých, ktorí sú si vedomí svojej biedy, a nie tých, ktorí si o sebe myslia: „Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem. A pritom nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý…“ (Zjavenie Jána 3:17). Robotníci, ktorí sa schádzali na trhovisku, hľadajúc prácu, boli zúfalí a uvedomovali si svoju biedu a núdzu. Boli chudobní a pokorní, bez akýchkoľvek prostriedkov, prosiaci o prácu – predstavujú chudobných duchom. Nebolo na nich nič, čo by sme mohli nejakým spôsobom obdivovať. Toto je presne ten typ ľudí, ktorých Kristus hľadá, aby ich mohol zachrániť. Pán Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ (Marek 2:17, pozri tiež 1. Korintským 1:26-31)
Boh je zvrchovaný v načasovaní spasenia. Prečo Boh pri niekom čaká až do poslednej chvíle? Prečo ten hospodár nenajal všetkých robotníkov naraz? Podobenstvo nám na to nedáva odpoveď. Rovnako ani my nevieme pochopiť, prečo Boh zachraňuje ľudí v rôznych etapách života. On je Ten, kto zvrchovane rozhoduje o tom, kedy a koho si povolá. Všetci tí, ktorých si však povolá, sú si vedomí svojej biedy a sú ochotní ísť pracovať. A ich ochota je výsledkom, nie však príčinou, Božej milosti voči nim. „Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (Filipským 2:13)
Boh dodrží svoj sľub. Hospodár sľúbil každému z robotníkov, že im zaplatí denár, a to aj splnil. Rovnako dodržal sľub aj pri tých, ktorých najal neskôr, pretože im povedal, že dostanú, čo si zaslúžia, a dal im omnoho viac, ako si zaslúžili. Podobne aj nám Boh nikdy nedá menej, ako nám sľúbi, ale dáva nám „omnoho viac, ako prosíme alebo rozumieme…“ (Efezským 3:20)
Boh nám dá vždy viac, ako si zaslúžime. „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa“ (Jakub 1:17). A čokoľvek, čo dostaneme miesto večného zatratenia, je omnoho viac, ako si zaslúžime. Takže ako kresťania nemôžeme nijakým spôsobom upodozrievať Boha, že by nás nejakým spôsobom ukrátil o svoju milosť na úkor niekoho iného. Takáto myšlienka je vo svojej podstate rúhaním. Koniec koncov, toto bol postoj staršieho brata v podobenstve o márnotratnom synovi. Cítil hlboký odpor voči otcovej milosti, ktorú preukázal voči jeho bratovi.
Boh je milostivý a preto by sme mali neustále oslavovať Jeho milosť. Toto podobenstvo o robotníkoch na vinici nádherne zobrazuje princíp Božej milosti. Moje srdce je naplnené radosťou z toho, že hoci žijú aj žili ľudia, ktorí pracovali, slúžili a trpeli pre Krista viac ako ja, a rovnako určite žijú a žili ľudia, ktorí pre Krista urobili oveľa menej ako ja, tak napriek tomu Boh udeľuje svoju milosť všetkým zachráneným hriešnikom rovnako (Židom 7:25). Za to Mu patrí sláva a určite je to dôvod na Jeho oslavu a radosť pre všetkých tých, ktorí mohli prijať takúto milosť.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B181207
