Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy?
Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22). Nezáleží na tom, ako veľmi sme odlišní od kresťana vo vedľajšej lavici, zdieľame jedno telo, jeden domov a jednu svätyňu, pretože zdieľame rovnakého Pána a jedného dňa budeme zdieľať rovnaké nebo (Efezským 4:4-6).
My, ktorí chodíme podľa Ducha, nezarmucujme Ho tým, že budeme boriť to, čo už vybudoval (Efezským 4:29-30), ale radšej sa usilujme o pokoj (Rimanom 14:19). O odpustenie prosíme ako prví, hoci by väčšia dávka chyby ležala na pleciach inej osoby. Zriekame sa neopodstatnených podozrení a radšej predpokladáme to najlepšie. Nenávidíme všetky klebety a aj poza ich chrbty si ctíme svojich bratov a sestry. Keď musíme vstúpiť do sporu, našim cieľom je náprava, aby sme mohli prebývať v pokoji (2. Korinstkým 13:11).
Zhovievavosť: Rastieš v schopnosti prehliadať urážky?
Zhovievavosť ako ovocie Ducha je viac než len schopnosť pokojne sedieť v zápche alebo u doktora v čakárni. Zhovievavosť je vnútorná duchovná sila (Kolosenským 1:11), ktorá nám umožňuje prijať urážku priamo do tváre a triezvo sa na ňu pozrieť. Zhovievaví ľudia reagujú podobne ako Boh, keď sú aj napriek tvrdej a opakovanej provokácii pomalí do hnevu (2. Mojžišova 34:6, Rimanom 2:4, 1. Timoteovi 1:16).
Zhovievavosť (resp. trpezlivosť) je jednou z primárnych zodpovedností cirkvi: učeníctva. Keď Pavel nabádal Timotea, aby zvestoval slovo vhod či nevhod, povedal mu, nech tak robí so všetkou trpezlivosťou (2. Timoteovi 4:2, 3:10-11). Služba v zbore nás umiestni medzi ľudí, ktorí rastú omnoho pomalšie, ako by sme si želali. Nájdeme sa medzi neporiadnymi, malomyseľnými a slabými, ale namiesto zalamovania rukami musíme byť zhovievaví ku všetkým (1. Tesalonickým 5:14). Kráčajme po boku zakopávajúceho svätca a pamätajme, že jedného dňa bude svietiť ako slnko (Matúš 13:43).
Nežnosť: Oplácaš prehliadané urážky láskou?
Jedna vec je prijať urážku a odkráčať. Celkom iná ju prijať, spracovať v továrni svojej duše a vrátiť ako požehnanie. Začína to zhovievavosťou, pokračuje nežnosťou (Rimanom 2:4-5, Títovi 3:4-5, Efezským 4:32). Duchom stvárnená nežnosť umožňuje rodičom vyučovať svoje deti krotkým a nežným hlasom. Manželky a manželia sú zas schopní oplatiť svojmu partnerovi ostré slovo bozkom.
Toto ovocie v nás nedozrelo, kým nie sme schopní preukázať nežnosť nie len tým, ktorí nám za to jedného dňa poďakujú, ale aj nevďačným a zlým (Lukáš 6:35). Nežnosť dokáže darovať požehnanie, prijať za to preklínanie a pokračovať v požehnávaní (Rimanom 12:14).
Dobrotivosť: Snívaš o príležitostiach byť nápomocným?
Tí, ktorí chodia podľa Ducha, nesú so sebou všeobecnú náklonnosť byť užitočnými, štedrými a nápomocnými. Nikto im nemusí hovoriť, aby priložili ruku, keď je potrebné umyť riady alebo vysypať smeti. Sú ochotní a pripravení do služby.
Takíto ľudia nerobia dobré veci, len keď sa naskytne príležitosť. Svoje dobré zámery podporujú predstavivosťou, aby slúžili zatiaľ nevymyslenými dobrými skutkami, ktoré by potešili Pána (Efezským 5:8-10). Nasledujú radu Charlesa Spurgeona: „Buďme obozretní v príležitostiach byť užitočnými. Majme svoje oči a uši otvorené smerom od seba. Využime každú šancu vykonať dobro. Nebuďme spokojní, dokiaľ nie sme užitoční. Nech je to hlavným zámerom a ambíciou našich životov.“ [The Soul-Winner, str. 312]
Scott Hubard
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/how-to-recognize-the-holy-spirit
