Predstavte si, že by ste čelili súdnemu dňu každý týždeň.
Neďaleko miesta, kde som vyrastal, v dedine South Leigh v Oxfordskom grófstve, je kostol sv. Jakuba Veľkého. Nad chórovým oblúkom je stredoveká nástenná maľba zobrazujúca posledný súd.
Naľavo stoja spravodliví, ktorí vstali zo svojich hrobov – sú vítaní do raja. Napravo stoja spútaní zatratení, ktorí sú vlečení k tlame obrovského červeného draka. To je to, čo vidia veriaci v South Leigh každú nedeľu. Nenašli by útechu ani vtedy, keby sa pozreli na inú stranu, pretože na stene južnej chodby je ďalšia maľba znázorňujúca sv.Michaela, ktorý váži duše. Vznášajúci sa démoni sú pripravení odniesť tie, ktoré budú označené ako nedostatočné.
Možnosťou pre veriacich zo South Leigh je nebo, ale takou istou je aj peklo. A cirkev nekáže žiadnu istotu spásy. Možno by ste sa mohli stať pre Boha spravodlivými pomocou sviatostí. A možno nie. Nikto si nemôže byť istý. Skutočne: Nárok na akúkoľvek záruku istoty je považovaný za ovocie pýchy. Ako by sa niekto mohol považovať za dostatočne dobrého pre svätého Boha? To najlepšie, v čo by ste mohli dúfať, bolo, že posväcujúce utrpenia očistca vás dostanú do neba.
Úzkostlivý, neradostný mních
Aké to bolo žiť v takomto prostredí? Väčšina ľudí dúfala v to najlepšie a musela si poradiť so svojím životom. Ale jeden človek odmietol logiku stredovekej cirkvi.
V roku 1505, keď bol Luther ešte stále študentom, vracal sa z návštevy svojich rodičov, keď ho v búrke tesne minul blesk. Táto skúsenosť s blízkosťou smrti zmenila jeho život. O desať dní neskôr požiadal o prijatie do augustínianského mníšskeho rádu.
Luther rýchlo získal reputáciu kvôli horlivosti, ktorá sprevádzala jeho nové povolanie. Veril, že by mohol dostať úplné odpustenie hriechov spoveďou, preto sa z neho stal posadnutý návštevník spovednice.Hnal tým svojho nadriadeného do kúta. V jednej chvíli jeho nadriadený údajne vykríkol: „Pozri, brat Martin, ak sa chceš tak veľmi spovedať, prečo neurobíš niečo, čo by stálo za spoveď? Zabi svoju matku alebo otca! Spáchaj cudzoložstvo! Prestaň sem chodiť s nezmyslami a falošnými hriechmi!“Ale všetko toto horlivé úsilie Lutherovi radosť neprinieslo.
Objavovanie Dobrej zvesti evanjelia: Veľká radosť!
V roku 1512, vo veku 26 rokov, bol Luther poslaný prednášať o biblických štúdiách na novú univerzitu vo Wittenbergu. Študoval Augustína a prednášal Žalmy, epištoly Rimanom a Galaťanom, ktoré nakoniec priniesli radosť do Lutherovho srdca. Luther objavil spravodlivosť, ktorá uvoľnila radosť, ktorápreveľmi poslúžila všetkým nasledujúcim generáciám.
V nemčine ako aj v hebrejčine, gréčtine a latinčine, sú slový právo a spravodlivosť zhrnuté jedným slovom. Pre Lutheraznamenala „Božia spravodlivosť“jednu vec: Kritérium, ktorým nás Boh uznáva za vinných. „Nenávidel som tie slová ‚Božia spravodlivosť,‘ ktorým som sa podľa používania a zvyklostí všetkých mojich učiteľov naučil rozumieť filozoficky, ako…tá spravodlivosť, ktorou je Boh spravodlivý a ktorou trestá hriešnikov a nespravodlivých.“ Pavlovmu tvrdeniu v Rimanom 1:17, že spravodlivosť Božia je „evanjelium“ alebo „dobrá zvesť“, sa len vysmieval. „Nemiloval som – nie, skôr som nenávidel spravodlivého Boha, ktorý trestá hriešnikov.“
Ale potom si Luther uvedomil, že Pavol opisuje spravodlivosť ako Bohom daný dar, ktorý prijímame vierou. Slovami verša Rimanom 1:17 Luther hovorí: „Začal som rozumieť, že v tomto verši je Božia spravodlivosť darom od Boha, ktorým osoba žije, to znamená vierou.“ Boh nám pripisuje dokonalú Kristovu spravodlivosť, zatiaľ čo Kristus odtrpel trest, ktorý sme si zaslúžili my svojou nespravodlivosťou. „A súčasne“, pokračuje Luther, „som cítil, že som sa znovu narodil a vstúpil do raja cez otvorenú bránu.“ O niečo neskôr píše: „Vyzdvihoval som tieto najsladšie slová – Božia spravodlivosť – s rovnako veľkou láskou, akou veľkou nenávisťou som ich predtým nenávidel. Táto Pavlova fráza bola pre mňa skutočnou cestou do raja.
Toto bola správa, ktorá mohla priniesť istotu. Prečo? Pretože tu bola istota založená nie na našich ale na Kristových zásluhách. Kristova spravodlivosť pripísaná nám skrze vieru zasľúbila Božím deťom nebo: už nie je potrebný očistec alebo strach z pekla. Evanjelium posunulo Luthera od strachu k viere, od zúfalstva k radosti.
Radostné evanjelium
Jedným z kľúčových mužov zodpovedných za uvedenie Lutherovho znovuobjavenia radosti bol William Tyndale. V roku 1526 Tyndale vydal Nový zákon v angličtine. Podarilo sa to na druhý pokus.
Prvýkrát bol nútený utiecť, keď úrady vykonali raziu v tlačiarni. Žil v exile a nakoniec bol mučený za svoju vášeň sprístupniť anglickú Bibliu pre každého v krajine. Do prvého vydania zahrnul predslov, ktorý neskôr rozšíril v „Pathway into the Holy Scripture“ (Cesta do svätého Písma). V ňom prekrásne opisuje radosť, ktorú prináša moc evanjelia.
Evangelion je grécke slovo znamenajúce dobro, veselosť, potešenie a radostnú zvesť, ktorá potešuje ľudské srdce, núti ho spievať, tancovať a skákať od radosti. Kristus pred svojou smrťou prikázal a ustanovil, že takéto evanjelium alebo radostná zvesť by mala byť hlásaná celému sveta. A teda tým sa dáva jeho spasenie, ktorým prekonal večné zatratenie, všetkým, ktorí veria vo všetku Jeho dobrotu: Jeho život, ktorý pohltil smrť, a Jeho spravodlivosť, ktorou bol odstránený hriech. Môže teraz úbohý človek, ktorý je zamotaný v hriechu a hrozí mu smrť a peklo,počuť niečo radostnejšie ako tú šťastnú a utešujúcu Kristovu zvesť? Nemôže, ale je rád a smeje sa svojím srdcom, ak verí, že zvesť je pravdivá.
Radostné skákanie
Je to správa, ktorú musíme naďalej počúvať. Dokonca aj vtedy, ak veríme Kristovmu oslobodzujúcemu rozsudku posledného dňa, môžeme sa dnes až príliš usilovať o vytvorenie našej vlastnej identity. Aj keď kážeme ospravedlnenie jedine z viery, namiesto toho praktizujeme ospravedlnenie kázaním, kde náš pocit blaha závisí na tom, či sú naše reči prijaté. Myslíme si, že naša pochvala od nebeského Otca závisí na našom správaní. Ak sa obávate Božieho nesúhlasu, potom sa k Nemu nebudete blížiť s radosťou.
Tim Chester
Preložené z : http://www.desiringgod.org/articles/how-the-reformation-rediscovered-happiness
Tim Chester je členom fakulty Crosslands Training, pastor v Grace Church, Boroughbridge vo Veľkej Británii. Je autorom viac ako 30 kníh, vrátane Rediscovering Joy: The Dynamic Power of the Reformation in Galatians (Znovuobjavená radosť: Dynamická sila reformácie v liste Galaťanom).
