Rímsky guvernér Pilát spáchal hroznú krutosť voči Židom. Počas uctievania očividne niektorých z nich usmrtil (zmiešal ich krv s krvou ich obiet). Ľudia v dave, ktorí nasledovali Ježiša, chceli, aby sa On zaoberal týmto činom vládneho útlaku a nespravodlivosti. História potvrdzuje politické napätie medzi Židmi a Rimanmi a dav chcel počuť, ako bude Ježiš odpovedať na tento masaker.
Lukáš zaznamenáva tento rozhovor v 13:1-3, kde Ježiš poskytuje dvojakú odpoveď. Po prvé, zaoberá sa všeobecnou mylnou predstavou – totiž, že títo ľudia trpeli, pretože boli „väčšími hriešnikmi“ než ostatní žijúci v Galilei. Pán sa pýta otázku, „Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci?“ Pomyselná odpoveď na túto rečnícku otázku je, „Nie, netrpeli, pretože boli väčší hriešnici.“ Zdá sa, že súčasťou tejto otázky je predstava, že títo ľudia zomreli kvôli nejakému hriechu, ktorý spáchali. Touto odpoveďou Ježiš objasňuje, ako je každý hriešny a vinný pred Bohom.
Po druhé, Ježiš hovorí davu, „…ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Výzva k pokániu hriešnikov je znakom služby Ježiša Krista. Matúš 4:17 zaznamenáva, „Odvtedy začal Ježiš kázať a hovoriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ Prečo Ježiš nezodpovedal otázku zástupu o krutosti spáchanej Pilátom? Pretože sa musel zaoberať oveľa vážnejším a naliehavejším problémom – skutočnosťou, že všetci hriešnici sa potrebujú kajať. Ježišova misia/účel sa zaoberá vážnymi duchovnými potrebami ľudstva (Lukáš 19:10), nie dočasnými problémami spojenými s vládnym útlakom. Ježiš takisto zdôrazňuje následky, ktoré čakajú tých, čo sa nekajajú – „všetci podobne zahyniete“. [1] Použitím slova „všetci“, Pán podčiarkuje bezprostredné nebezpečenstvo každého v tom dave (a na svete). Dav sa zameriava na tých, ktorí zahynuli pod Pilátovou rukou. Ježiš sa zameriava na potrebu kajať sa pre všetkých živých.
Čo sa môžeme naučiť z Ježišovej odpovede?
Po prvé, kresťania musia rozpoznať všadeprítomnosť hriechu. Ježišova počiatočná odpoveď zvýrazňuje univerzálnu hriešnosť ľudstva (ako potvrdí množstvo iných biblických odkazov). Pán naznačuje, že dav má rovnako hrozný problém ako tí, ktorých zavraždil Pilát. No zdá sa, že oni to nerozpoznávajú. Zástup viac zaujímalo to zlo, ktoré spáchal Pilát (a čo sa má s tým urobiť) než ich vlastná duchovná pliaga. Ježiš ide do hĺbky problému – kliatba hriechu, ktorá postihuje všetkých ľudí.
Keď ľudia poukazujú na myriadu nespravodlivostí v našom svete, mali by sme im pripomenúť, ako sme všetci vinní pred Bohom kvôli hriechu. Ľudia často poukazujú na hriechy iných bez toho, aby sa zodpovedali za svoju vlastnú vinu pred svätým Bohom. Ako kresťania by sme mali smerovať ľudskú pozornosť na najvážnejšie znepokojenie, ktorému svet čelí – ľudia sú „už odsúdení“ pred Bohom (Ján 3:18). Keď sme svedkami skazených činov, môžeme ich použiť na vysvetlenie univerzálnej a pretrvávajúcej hriešnosti celého ľudstva. Ľudia jasne rozpoznávajú nespravodlivosti a účinky hriechu v našom svete. To nám poskytuje príležitosť nasmerovať ich na Evanjelium.
Po druhé, musíme zdôrazniť pokánie ako odpoveď na skutočnosť hriechu. Ježiš volá hriešnikov k pokániu, kresťania by mali volať hriešnikov k pokániu tiež. Pán nepoveril kresťanov, aby zodpovedali každú otázku o nespravodlivosti v našom svete. Neskôr v evanjeliu Lukáš objasňuje, na čo sa majú zamerať Jeho nasledovníci: „… že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom…“ (Lukáš 24:47). Podobne ako Ježiš, aj kresťania by mali byť viac znepokojení volaním hriešnikov k pokániu než snažiť sa objasniť nepretržitý kolobeh zlých skutkov vo svete.
Pokánie je odpoveďou na Evanjelium Ježiša Krista. Rozprávanie ľuďom o hriechu a pokání dáva kresťanom príležitosť jasne vysvetliť Evanjelium. Môžeme zdieľať dobrú správu, čo Boh urobil tým, že poslal Svojho Syna, aby zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych. Môžeme radostne vysvetľovať, ako všetky ich hriechy môžu byť odpustené kvôli obeti Ježiša Krista. Aby nám mohol byť odpustený hriech a vina, musíme sa kajať a veriť len Kristovi samotnému. Keď sa ľudia pýtajú otázky o tom, ako môže Boh dovoliť krutosť, mali by sme sa ich opýtať – podobne ako Ježiš – či činili pokánie zo svojich hriechov.
Po tretie, musíme jasne vyjadriť vážne následky hriechu: ak sa ľudia nebudú kajať, zahynú. To nám dáva ďalšiu príležitosť vysvetliť Evanjelium. Evanjelium ponúka večný život tým, čo hynú (Ján 3:16). Ak dav zvýrazňuje zlo propagované inými – mali by sme obrátiť ich pozornosť na skutočnosť, že všetci, ktorí sa nebudú kajať, zahynú.
Počas svojej služby sa Ježiš veľmi nezaoberal krutosťami a nespravodlivosťami Rimanov alebo iných vládnych autorít. Zaoberal sa oveľa ťažšími otázkami ako univerzálna hriešnosť a vina ľudstva a naliehavá potreba pokánia. Lukáš 13:1-4 poskytuje jeden z mnohých príkladov Jeho zamerania sa na večné a duchovné potreby ľudstva. Zameriava Svoju prácu v službe na kázanie Božieho Slova, činenie učeníkov a naplnenie toho, čo Písmo sľubuje o prichádzajúcom Kristovi.
Ako majú kresťania odpovedať na zlá a krutosti vykonávané v našej dobe? Navrhujem, aby sme nasledovali model, ktorý nám stanovil Ježiš Kristus: odhaliť univerzálnu skutočnosť hriechu, volať hriešnikov k pokániu a objasniť nebezpečenstvo, ktoré hrozí nekajúcnikom. Kresťania by mali použiť tragédie tohto sveta, aby ukázali trpiacim ľuďom dobrú správu Evanjelia. Kresťania môžu darovať dobrú správu svetu plnému nespravodlivostí.
Chris King
Preložené z: https://www.deliveredbygrace.com/how-jesus-responded-to-an-atrocity/
