Je hriech voliť Hillary Clinton alebo Donalda Trumpa? Nevoliť Trumpa? Nevoliť vôbec? Čo má kresťan robiť? Posledná prezidentská kampaň priniesla množstvo problematických a nervóznych argumentov ohľadom kresťanskej povinnosti stáť či nestáť za voličským paravánom. Niektoré boli dogmatické, ale väčšina pragmatická. Tieto praktické argumenty boli v podstate o tomto: o škodách, ktoré chlapík alebo ženská napácha v našom národe a vo svete, ak jeho alebo ju nezastavíme.
Na pozadí týchto argumentov stál bežný predpoklad, že kresťan má povinnosť ísť voliť a nepraktizovanie tejto povinnosti ho robí zodpovedným za následky. Nezúčastniť sa alebo voliť kandidáta tretej strany (s nízkou pravdepodobnosťou úspechu) je morálne totožné s pozitívnym hlasovaním za iný tím.
Tento argument zlyháva v pochopení toho, že morálka kresťanského hlasovania je proti uvažovaniu „Clintonová vs. Trump.“ Hoci Nová zmluva nerieši priamo otázku, ako by mal kresťan voliť, oboznamuje o kresťanskom prístupe k občianskej angažovanosti. Počas volieb by mali kresťania využiť svoju príležitosť a premýšľať nad svojimi jedinečnými povolaniami v tomto svete a hlbšom význame zapojenia sa do volieb.
Tu je pár teologických pohľadov na kresťanskú povinnosť vhodenia hlasovacieho lístka do urny a zdôvodnenia toho, prečo nepotrebujeme voliť menšie zlo.
- Caligula, Klaudius alebo Nero? Boh vládne.
Ak by ste boli rímskym kresťanom, koho by ste si zvolili za svojho vladára? Caligula bol zavraždený 24. januára roku 41. Klaudius zomrel v roku 54 pravdepodobne na otravu hubami. Nero vládol medzi rokmi 54 až 68, pričom uprostred vzbury poprosil svojho osobného sekretára, aby mu vzal život.
Biblia nám hovorí, že Boh si použil vzbury, otrávené huby a kráľovských sekretárov, aby dostal svojich mužov (alebo ženy) do úradu. Apoštol Pavel napísal počas vlády Nera kresťanom žijúcim vo večnom meste, že: „Nieto vrchnosti okrem Boha. A tie, čo sú, sú zriadené Bohom.“ (Rimanom 13:1)
Boh vládne a používa si aj voľby. Možno nám to príde civilizovanejšie, ale na tom nezáleží. „Srdce kráľa je v ruke Hospodinovej ako vodné toky: Vedie ho, kamkoľvek chce.“ (Príslovia 21:1)
- „Podriadiť sa“ je ten najpriamejší biblický príkaz, ktorý sa týka prístupu k občianskej vláde.
13. kapitola epištoly Rimanom je najjasnejším novozmluvným vyučovaním zaoberajúcim sa občianskymi povinnosťami kresťanov. Ak vám záleží na voľbách, prosím, nájdite si čas a prečítajte si ju. Sme v nej povolaní do podriadenia sa morálne skorumpovaným rímskym panovníkom, pretože boli ustanovení Bohom. Toto nie je príkaz o podriadení sa ideálnemu kresťanskému vladárovi.
Existujú výnimky, kedy sa nepodriadiť? Samozrejme. Keď nám je priamo nariadené neuposlúchnuť Boží zákon. Boha treba poslúchať viac ako ľudí (Skutky 5:29), avšak Pavel za takúto výnimku nepovažuje tiché utrpenie pod Nerom.
- Dvojité občianstvo a kresťanská sloboda
Pavel sa chválil, že bol rímskym občanom. Opakovane sa odvolával na svoje občianstvo, aby sa vyhol uväzneniu alebo bitke, aby si nárokoval právo prehovoriť a získať pre evanjelium širší dosah. Zároveň sa chválil, že je nebeským občanom. Kresťania majú totiž dvojité občianstvo.
Ako sa máme teda vysporiadať s touto skutočnosťou vo svetle volieb? Naše nebeské občianstvo je primárne a absolútne. Božie slovo nám dáva hojnosť inštrukcií ohľadom našich povinností ako nebeských občanov, ktoré by sme mohli vyjadriť jedným slovom: láska. Zároveň nás často oslobodzuje od vstupovania do nejasných zápasov týkajúcich sa pozemského občianstva.
Ako pastor často zdôrazňujem „kresťanskú slobodu“ vo veciach, v ktorých je Božie slovo ticho, ako sú napríklad voľby. Kresťania sú oslobodení od zápasov so svojím svedomím v tejto záležitosti. Nemám preto žiadnu autoritu, aby som zväzoval ich svedomie.
- Neexistuje žiadna špecifická povinnosť kresťana, aby vládol alebo volil.
Zatiaľ čo Pavel ako rímsky občan mal právo voliť (ius suffragiorum) a možno aj volil, nikdy neinštruoval cirkvi, ako toto právo využívať. Prečo? Jeden spôsob, ako zrekapitulovať argument z Rimanom 13. kapitoly, je, že novozmluvní veriaci by už ďalej nemali (automaticky) robiť to, čo bolo starozmluvným veriacim explicitne nariadené. Vyplýva to aj z kontextu Rimanom 12. kapitoly. Počas vlády Nera, ktorý upaľoval kresťanov Pavel napísal kresťanom v Ríme: „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé, starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to Božiemu hnevu, lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán“ (Rimanom 12:17-19). Toto je pozoruhodný odklon od povinnosti Božieho ľudu v Starej zmluve, ktorý mal od Mojžiša po Krista mandát vládnuť. Viedol vojny proti svojim pohanským susedom a bolo mu nariadené ukladať tresty za rôzne občianske priestupky. Pokračuje: „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom… Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí.“ (Rimanom 13:1, 4)
Toto nie je zákaz zúčastňovať sa na občianskej politike, ale ani príkaz tak robiť. Takéto nariadenie Nová zmluva neobsahuje a nie je to preto, že by nebolo dostatku príležitostí.
- „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (Ján 18:36a)
Ide o známe Ježišove slová vyrieknuté počas súdneho procesu, ktorými odpovedal Pilátovi na jeho otázku: „Si Ty kráľ židovský?“ (Ján 18:33b). Týmito slovami by sme mohli zľahčene obhajovať duchovnú a vnútornú stránku kresťanského života a viery. To zaiste nie je naším zámerom. Bolo by nesprávne usudzovať, že naša viera v Ježiša nemá dopad na spôsob, akým žijeme v tomto svete.
Ani Ježiš ani Jeho nasledovníci však nemali mandát, aby vládli a panovali počas svojich pozemských životov tu na zemi. „Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili“ (Ján 18:36a). Ježiš nepopiera, že je Kráľ. On ním je. Kresťania vyznávajú, že jedného dňa sa zohne pred Ním každé koleno. Avšak našou úlohou je prijať to vierou, nie sa za to biť.
- „Majte pokoj so všetkými“ môže byť nezlučiteľné s našimi politickými názormi.
Mierumilovné spolunažívanie je skutočne dominantnou témou novozmluvného občianskeho angažovania sa (Matúš 5:39, 1. Korintským 4:12, 1. Tesalonickým 4:11-12, 2. Tesalonickým 3:12). Áno, voľby sú mierumilovným aktom. Dôverujeme hlasovacím lístkom, nie guľkám. Častokrát je ale politická angažovanosť naplnená nenávistnou rétorikou, ktorá vedie k démonizovaniu ostatných kandidátov.
- Nedokážeš milovať skrze vládnutie alebo politiku.
Množstvo kresťanov je rýchlych k poukázaniu na to, že vládne sociálne programy nie sú to isté ako kresťanská dobročinnosť. Zmocnenie sa peňazí prostredníctvom výberu daní a ich prerozdeleniu núdznym nie je morálnym ekvivalentom dobrovoľnej a milosrdnej starostlivosti voči chudobným. Tento argument radi vyťahujú v boji proti zvyšovaniu daní alebo sociálnym programom, ktoré sa im nepáčia.
Avšak zlyhávajú v pochopení toho, že rovnaká logika limituje druh a charakter dobrých vecí, ktoré vie vláda presadiť. Občianska vláda koná z pozície sily a nátlaku. Takže neklamme samých seba: Voliči sa snažia rozmiestniť silu. Ak by sa nám podarilo získať väčšinu, plánovali by sme pretlačiť našich kandidátov a našu politiku menšine.
Avšak kresťanská láska, ktorá je naplnením zákona, nekoná a nemôže byť konaná, z pozície sily. Nedokážeme milovať nášho blížneho utrácaním peňazí iných ľudí.
- Nevolenie Trumpa nedáva hlas Clintonovej.
Žiadna politická strana nevlastní hlasy kresťanov. Ich zadržanie neznamená pridanie sa na stranu súpera.
Skutočným problémom je, či môže kresťan odovzdať svoj hlas občianskemu panovníkovi, ktorý sa snaží získať donucovacie právo, právo pozdvihnúť meč Božieho hnevu, veliť armáde a ukladať dane. Ako kresťania a svedkovia večného víťazstva v Kristovi sme povolaní do slabosti a bláznovstva kríža, do milovania a pokorného slúženia. Áno, dokonca aj do dočasného podriadenia sa zlu. Ešte pred tým, ako vo voľbách odovzdáme svoj hlas komukoľvek, by sme však mali aspoň nakrátko zaváhať. Môžeme voliť, ale rozoznávajme veľmi obmedzený občiansky rozsah tohto skutku.
- A čo také potraty?
Potraty sú esom v rukáve kresťanského politického aktivizmu. Potratová politika dnes vyžaduje, aby sme buď obraňovali nenarodený život alebo ho podrobili mučeniu. Ak už nás takáto vec nedonúti ísť voliť, čo potom?
Kresťania majú samozrejme slobodu voliť podľa svojho svedomia vo veci potratov. Avšak naša kultúra si uvedomí posvätnosť života jedine vtedy, keď sa budú kresťania snažiť predviesť túto svätosť aspoň tak, ako sa snažia voliť. Takto vyjadríme náš nesúhlas s potratmi omnoho cennejším spôsobom.
Citoval som viacero textov z Písma v nádeji, že kresťania ešte pred tým, ako budú hlasovať, strávia nejaký čas v Božom slove. Ak tak urobíme, možno zistíme, že novozmluvný obraz občianskeho angažovania sa je radikálne odlišný od toho, ktorý sme prebrali od kresťanských politických strán.
Snáď voľby prinesú aj niečo dobré. Snáď sa začne lámať cirkevná závislosť na politike. Príď, Pane, rýchlo!
Brian Lee
Preložené z: http://thefederalist.com/2016/11/01/9-reasons-christians-dont-need-vote-lesser-evil/
