Strávil som celý svoj život v snahe byť úspešným. Myslel som si, že to bolo tým, čo by sme mali robiť. Horšie bolo to, že som si myslel, že úspech bol známkou požehnaného kresťana.
Ak vás Boh miluje, požehná vás, hovorí modlitba Jábeza a obľúbený verš Severnej Ameriky, Jeremiáš 29:11: Jeho túžba je, aby sa nám darilo a nie nám poškodiť – dať nám budúcnosť a nádej.
Stačí sa pozrieť na všetky tie „mega zbory“ s ich svätyňami za milióny dolárov. Pozrite sa na všetkých tých najpredávanejších autorov a rečníkov, ktorí milujú Ježiša.
Ale potom je tu 21 Egypťanov alebo 30 Etiópčanov, ktorí boli nedávno umučení kvôli svojej kresťanskej viere. Existujú verní pastori, ktorí nemajú tie „mega zbory,“ ktorí znášajú bolesti a prekážky. A je tu moje vlastné putovanie cez anorexiu, potrat a úzkosť a to som už bola kresťanským autorom. No a existuje nespočetné množstvo ďalších veriacich, ktorí robia správnu vec, ktorí vyslovia správnu modlitbu, ktorí veria, aj napriek tomu, že poznajú úzkosť Jóba.
V určitom bode môjho života sa kresťanstvo stalo kúzelnou paličkou namiesto skromného postoja.
Tú sú niektoré klamstvá o úspechu, ktorým často v zboroch veríme:
- Je lepšie byť „veľkým“.
Nie. V skutočnosti je dobré „byť malým“. „Byť malým“ je jediná cesta, ako vstúpiť do kráľovstva nebeského. Musíme byť ako dieťa. Dieťa je bezbranné a závislé. Dieťa nemá v dnešnom svete „status“. On alebo ona sa o nič neusiluje, ale skôr len prebýva. „Ak nebudeš ako jeden z týchto,“ povedal Ježiš, „nevstúpiš do kráľovstva nebeského“ (Matúš 18:3).
- Božie požehnanie je hmatateľné.
Požehnaní chudobní, požehnaní pokorní, požehnaní sú tí, ktorí smútia, požehnaní sú tí, ktorí sú hladní a smädní, požehnaní sú tí s čistým srdcom. Tieto blahoslavenstvá nemajú nič spoločné s fyzickým a materiálnym požehnaním. Toto všetko súvisí so vstupom do večného života tým, že v plnej miere poznáme Krista.
- Boh pomáha tým, ktorí sa snažia.
Keď nám Boh povedal, že máme byť ako deti, nemyslel tým: „Buď podobný dieťaťu vo svojich emóciách, ale uisti sa, že máš životné poistenie, dôchodok a zásoby v špajze.“ Nie, On tým myslí, aby sme najprv hľadali kráľovstvo nebeské a všetky tieto veci – jedlo, oblečenie, celá budúcnosť – nám budú pridané. Chce sa o nás postarať, zatiaľ čo my svoju pozornosť budeme venovať Jemu. A pravdepodobne to bude znamenať, že sa to bude zdať ostatnému svetu hlúpe.
- Si to, čo zo seba robíš.
Z každej strany je tak veľa nátlaku, ktorý nás povzbzuje, aby si bol výrečný, sebavedomý a aby si skôr robil svoje meno známym, ako by sa malo stratiť v mori pixelov. Ale Ježiš povedal, že poslední budú prví. Napriek tomu, že bol Bohom, neurobil nič, vzal pozíciu sluhu a stal sa poslušným smrti – dokonca aj prekliatej smrti na kríži (Filipským 2:5-11). Dôveroval Bohu, aby Ho oslávil, aj keď sa sláva v Ňom vyprázdnila. Sme povolaní k tomu, aby sme robili to isté.
- Utrpenie je znakom neúspechu
Kedy sa severoamerická kultúra bránila bolesti? Ak sa začneme cítiť nepríjemne, hľadáme hneď pilulku. Ak budeme bojovať s depresiou alebo zastrašením alebo ak sa stretneme s hroznou diagnózou, utekáme na nejakú terapiu alebo k doktorovi namiesto toho, aby sme najprv šli k Otcovi a pýtali sa Ho, čo nás týmto utrpením chce naučiť. Boh používa utrpenie pre naše dobro, aj keď by to malo skončiť smrťou. Nosíme v sebe Kristovu smrť a nikdy nespoznáme silu Kristovho zmŕtvychvstania, ak nevstúpime najprv do utrpenia.
- Ak vnímaš, že niečo je dobré, urob to.
Sme dostatočne „veľkí“ na to, aby sme sa modlili za odpovede, ale nie až tak „veľkí“ na to, aby sme na ne čakali. Usúdime, že ak sme sa za niečo modlili, bolo to vypočuté a požehnané. Ale Boh nás často žiada, aby sme čakali na Jeho načasovanie a toto čakanie bolí. Je tak ťažké byť trpezlivým, keď niečo chcete hneď teraz. Svet a evanjelium prosperity nás tlačia do toho, aby sme využili príležitosti a nasledovali svoje sny. Ale Biblia hovorí: „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce.“ (Žalm 37:4). Staň sa poddaným Pánovi, poddaj sa Jemu a On potom daruje Jeho túžby tvojmu srdcu. Prečo? Pretože Jeho túžby sa majú stať našimi túžbami, nikdy nie naopak.
- Ver v seba samého a všetko je možné.
Pravý opak: Sme ako prach. Bez Ježiša nie sme ničím (Ján 15,5). Skutočne, „Boh si vyvolil to, čo je pre svet bláznivé, aby zahanbil múdrych. A čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných. Boh si vyvolil to, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované. Áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nikto pre Bohom nevystatoval,“ (1. Korintským 1:27-29)
- Ver iba tomu, čo môžeš vidieť.
Naša viera závisí na neviditeľnosti. Skutočná hodnota a skutočný úspech sa nemôžu merať, nebude to svedectvom alebo porozumením, kým sa nedostaneme do neba. Pozrite sa na list Židom 11. Zoberme si do úvahy tých kresťanov z minulosti, ktorí boli za svoju vieru pochválení: žiaden z nich nedostal to, čo bolo zasľúbené, pretože Boh plánoval niečo lepšie pre nás, aby len spoločne s nami boli dokonalí.“ (Žalm 11:39-40).
Nikdy nedostali to, čo im bolo zasľúbené, a napriek tomu verili až do konca, – pretože vedeli, že ich život nie je v konečnom dôsledku o nich. Vedeli, že boli len niťou v krásnom gobelíne viery, ktorý Boh tkal cez svoj ľud. Mnohí z nás stratili tento väčší zmysel pre príbeh života v snahe odlíšiť sa od iných. Ale čo by sa stalo, keby sme položili svoje životy za druhých pre ten „väčší príbeh,“ pre Kristovo evanjelium?
Strávila som celé svoje detstvo tým, že som si myslela, že pointou života je stať sa dospelou. Teraz strácam svoju dospelosť snažením sa byť ako dieťa. Pretože to je to, kde je perla. (Matúš 13:45-46)
Emily T. Wierenga
Preložené z: https://www.thegospelcoalition.org/article/8-lies-christians-believe/
Emily T. Wierenga je ocenená novinárka, publicistka, umelkyňa, autorka, zakladateľka The Lulu Tree a blogerka na www.emilywierenga.com. Je autorkou šiestich kníh, vrátane Making It Home: Finding My Way to Peace, Identity, and Purpose; a pravidelne hovorí o svojej ceste anorexiou. Žije v Alberte v Kanade s jej manželom Trentonom a ich deťmi. Dá sa nájsť na Twitteri alebo Facebooku.
