Píšem toto na Silvestra. Koniec roka ma privádza do myšlienok na iné konce – napríklad na posledný súd. Zamyslite sa so mnou, ak chcete, aké to bude prejsť posledným veľkým súdom. Je dobré si v mysli ujasniť, aké to bude. Keby sme to dokázali jasne vidieť, urobilo by to z tých, ktorí dôverujú Kristovi, najšťastnejších a najodvážnejších ľudí v roku 2008 (pozn. prekladu: Pôvodný článok bol zverejnený 31.12.2007).
Verím, že všetci budeme čeliť poslednému súdu spolu so zvyškom sveta. „Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu“ (Rímskym 14:10; 2. Korinťanom 5:10). Keď Ježiš hovorí: „Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život. Neprichádza na súd, ale prešiel zo smrti do života,“ chápem tým, že tým myslí, že nebudeme odsúdení na poslednom súde, pretože náš rozsudok už bol vynesený. Nie sme vinní. Prečo teda budeme na poslednom súde?
Tento obraz je uvedený v Zjavení 20:12-15.
Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.
Sú tu „knihy“ (v. 12) a existuje aj „kniha“ (v. 12, 15). „Kniha“ sa nazýva „kniha života“. „Knihy“ sú záznamom skutkov všetkých ľudí. Toto je naznačené, keď Ján hovorí, že mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa toho, čo urobili.“ (v. 13, 14).
Všetci mŕtvi sú súdení podľa toho, čo je napísané v knihách. To zahŕňa veriacich aj neveriacich, vyvolených aj nevyvolených. Toto je súd všetkých ľudí: „Videl som mŕtvych, veľkých i malých“ (v. 12). Mŕtvi boli súdení (v. 12). More, smrť a podsvetie vydalo mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení (v. 13). Veriaci aj neveriaci teda čelia tomu, čo je napísané v knihách. Záleží na tom. Ale ako na tom záleží?
Aby sme na to odpovedali, musíme si uvedomiť, čo znamená mať svoje meno zapísané v „knihe života“ (v. 12,15). V Zjavení 13:8 Ján hovorí: „j jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka.“ Kľúčové sú tu dve veci:
Po prvé, mená sú v knihe života už od stvorenia. Takže toto je odkaz na vyvolených (Zjavenie 3:5), tých, ktorí pravdivo veria v Krista a budú skrze Neho spasení.
Po druhé, byť zapísaný v knihe života zaručuje, že človek nebude uctievať šelmu. To je naznačené v tvrdení, že šelmu budú uctievať všetci okrem tých, ktorých mená sú zapísané v knihe života. To nie je náhoda. Byť v knihe znamená patriť Bohu, ktorý chráni svojich vyvolených pred démonickým uctievaním. Ján hovorí to isté znova v Zjavení 17:8: „Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu.“ Byť v knihe zaručuje, že nebudete žasnúť nad šelmou.
Tak sa vraciame k súdu v Zjavení 20. Vo 15. verši sa píše: „A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.“ To znamená, že byť v knihe života zaručuje, že človek nezahynie. Spása je zabezpečená pre všetkých, ktorí sú zapísaní v knihe života.
Dôvod, prečo zapísanie v knihe života zabezpečuje našu spásu, je ten, že táto kniha sa nazýva „kniha života zabitého Baránka“ (Zjavenie 13:8). Mená v tejto knihe nie sú spasené na základe svojich skutkov. Sú spasené na základe Kristovho zabitia. On „nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov“ (Zjavenie 1:5). Boli sme vykúpení jeho krvou (Zjavenie 5:9).
Ako teda záznam našich životov obsiahnutý v „knihách“ zohráva úlohu v našom súde? Odpoveďou je, že knihy obsahujú dostatok dôkazov o našej príslušnosti ku Kristovi, že slúžia ako verejné potvrdenie našej viery a nášho spojenia s Ním. Zamyslite sa nad Zjavením 21:27: „a nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdu doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.“ Výsledkom zapísania v knihe života nie je len to, že nezahynieme, ale ani to, že nebudeme praktizovať ohavné, hriešne správanie. Inými slovami, rovnako ako v Zjavení 13:8, kde byť v knihe života zaručuje, že človek nebude uctievať šelmu, tak aj v Zjavení 21:27, byť v knihe života zaručuje, že človek nebude konať ohavné skutky.
Naše skutky teda potvrdzujú, že naše mená sú v knihe. To znamená, že potvrdzujú, že dôverujeme Kristovi a sme s Ním zjednotení. Naše skutky sú ovocím našej viery a spojenia s Kristom.
Vezmime si za príklad zločinca na kríži. Ježiš povedal, že vojde do raja (Lukáš 23:43). Ale aký bude pre neho súd, keď sa knihy otvoria? 99,9 % jeho života bude hriech. A iba posledné hodiny budú ovocím viery. Myslím si, že Boh otvorí knihu života a ukáže meno lotra na kríži. Jeho spása bude zabezpečená Kristovou krvou. Otvorí aj knihy a použije záznamy hriechu na oslávenie najvyššej obete svojho Syna, a potom použije poslednú stranu, aby ukázal zmenu, ktorá nastala v postojoch a slovách zločinca. Táto posledná strana, posledné hodiny na kríži, bude verejným potvrdením jeho viery a spojenia s Kristom.
Preto, keď hovorím, že to, čo je napísané v knihách, je verejným potvrdením našej viery a spojenia s Kristom, nemyslím tým, že záznam bude obsahovať viac dobrých skutkov ako zlých. Myslím tým, že tam bude zaznamenaná zmena, ktorá ukazuje realitu viery, realitu znovuzrodenia a spojenia s Kristom. Bude tam dostatok dôkazov milosti, aby Boh mohol verejne ukázať to, čo je v knihách, a aby overil znovuzrodenú realitu tých, ktorí sú zapísaní v knihe života. Nikto nie je spasený na základe svojich skutkov. Ale každý, kto je spasený, koná nové skutky. Nie dokonale, ale s pokornou túžbou po väčšej svätosti. Takto vstupujem do roku 2008, s istotou, že moje odsúdenie pominulo (Rímskym 8:3) a že moje meno je v knihe života. Ten, kto vo mne začal dobré dielo, ho dokončí v deň Kristov. Modlím sa za vás, aby ste boli so mnou.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/what-will-the-final-judgment-mean-for-you
