„Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.“ (2. Samuelova 7:14-15)
Mojžišova zmluva predstavovala veľký krok vpred v rámci zmluvy milosti, kedže v nej došlo k ustanoveniu zákonov a rituálov, ktoré mali napomôcť Izraelu pestovať nádej v Mesiáša, ktorý by ich vyslobodil z hriechu a preukázal dokonalú poslušnosť, ktorej padlé ľudstvo nie je schopné. Mojžišova zmluva teda ukazuje za seba a demonštruje, že hoci je dôležitou súčasťou Božieho pokračujúceho zjavenia Jeho milosti, nestačí to, aby sa vyriešil problém hriechu. Pre dosiahnutie spasenia bolo potrebné odkryť zmluvu milosti ešte viac.
Mojžišov zákon volá do poslušnosti, ktorá vychádza z obrezaného srdca (Deutoronómium 10:12-22), ale jej dočasná povaha je zjavná cez obete, ktoré museli byť prinášané opakovane a nedokázali zmyť hriech. Boh preto musí poskytnúť niečo viac než zákon. Musí zmeniť srdce Jeho ľudu a dať mu kráľa, ktorý by spravodlivo vládol. Deutoronómium 17:14-20 sa zameriava na takéhoto kráľa a v Dávidovej zmluve môžeme vidieť, ako sa táto nádej začína napĺňať.
Náš Stvoriteľ uzatvára svoju zmluvu s Dávidom po tom, čo kráľ prináša archu zmluvy do Jeruzalema, ktoré bolo posvätným miestom uctievania (2. Samuelova 6). S archou na správnom mieste sa Dávid rozhodol, že pre ňu vybuduje vhodný chrám, v ktorom by mohol Boh prebývať. Avšak Boh odpovedal, že on nebude tým, kto tento dom vybuduje. Namiesto toho oznámil, že On postaví dom jemu (2. Samuelova 7:1-17). Boh inicioval milostivú zmluvu s Dávidom a jeho potomstvom a zmienil sa aj o tom, že jeho rod bude vládnuť Pánovmu ľudu. Aj keď bude nevyhnutné Dávidovu rodinu potrestať, Boh nikdy neodníme od neho a jeho synov svoju milosť (verše 8-16).
Časom sa trest ukázal ako nevyhnutný. Väčšina Dávidových synov podľa tela neboli synmi podľa zasľúbenia a viedli tak Boží ľud do ohavného neľútostného hriechu. Boli preto poslaní do vyhnanstva, ako to bolo predpovedané v Deutoronómiu 28:58-68 (2. Kronická 36:15-21). Vyhnanstvo neznamenalo, že Pán porušil svoj sľub o tom, že Dávidovmu rodu neprestane preukazovať milosť. V Ámosovi 9:11-15 nachádzame známe proroctvo o tom, že kráľ z Dávidovho rodu bude znovu dosadený na trón. Tento Kráľ mal byť poslušný nielen kvôli sebe ale aj kvôli Jeho ľudu. Porazením hriechu bude ustanovený za Kráľa naveky (Rimanom 1:1-4; 3:21-26).
Boží milostivý sľub Dávidovi nám pripomína, že Božia milosť neprichádza na úkor Jeho spravodlivosti. Pán sa zaväzuje trestať Dávidov rod, čo v konečnom dôsledku vyústi do spravodlivosti, ktorú prijal Mesiáš za svoj ľud. Keď nám Boh odpúšťa, je to preto, že Kristus uspokojil Božie spravodlivé požiadavky za nás. Z Jeho milosti nezakúsime Jeho hnev, ale uvidíme Jeho lásku v sláve.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Genezis 49:8-10
Ozeáš 3:1-5
Zachariáš 12:10
Matúš 1:1-17
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/the-davidic-covenant/
