(Luther) Ako apoštol učí kresťanskú etiku, jeho najväčšou starosťou do konca listu je vykorenenie vlastnej múdrosti a tvrdohlavosti. Z tohto dôvodu začína týmto duchovným morom a jeho rozdrvením dobrými skutkami, pretože ten ničí duchovný zrod pod príťažlivým prevlekom požehnania. A tak vraví: „prosím vás pre milosrdenstvo Božie“, ktoré ste prijali. Dajte pozor, lebo ste neprijali milosť Božiu nadarmo, ale radšej vydávajte svoje telá v živú obeť.
(MacArthur) Pavel v záverečných piatich kapitolách vysvetľuje ako majú veriaci v praktickom živote aplikovať obšírne teologické vyučovanie zaznamenané v kapitolách 1-11. Boh toho dal veriacim vo svojej milosti toľko, že ich Pavel vyzýva, aby na túto skutočnosť reagovali vďačnou poslušnosťou.
Rim 12:1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.
(Luther) Pravá obeta, ktorá náleží Bohu nie je mimo nás ani to nie je niečo vonkajšie čo patrí nám; nie je to ani nič dočasné alebo časovo obmedzené, ale my sami sme tou obeťou, ako čítame v Prísloviach 23:26: „Syn môj, daj mi svoje srdce, nech si tvoje oči obľúbia moje cesty!“ Je to „žitie“, ktoré je v kontraste k obetám zvierat, ktoré boli prednášané mŕtve.
Joz 3:5: „Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami.“
Rim 12:2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je voľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
(Luther) Týmto spôsobom apoštol pospisuje kresťanský pokrok; veď to adresuje tým, ktorí sú kresťania. Kresťanský život neznamená stále stáť, ale hýbať sa od toho čo je dobré, k tomu čo je lepšie.
(Spurgeon) Nežite ako ľudia sveta. Neriaďte sa zvykmi, spôsobmi a princípmi sveta. Nestačí byť neprispôsobivými, buďme premenení, celkom zmenení do inej podoby.
Kol 3:9-10
Rim 12:3 Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery.
(Spurgeon) Skromnosť je rozvážne premýšľanie. Pýcha je opileckým premýšľaním. Ten, kto zmýšľa o sebe viac ako by mal je omámený domýšľavosťou; ale ten kto posudzuje správne je skromný a myslí rozvážne.
Rim 12:4-5 Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi.
(Spurgeon) Takže sa nemusíte porovnávať sami medzi sebou, lebo ak ste v tele Kristovom, ste každý jeden potrebný a zvláštnosti, ktoré nosíte a ktoré nosí váš brat, majú svoje miesto v tele spoločne a sú vzácne pred Bohom.
Rim 12:6-8 Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný.
(Spurgeon) Drž sa svojej práce; stoj na svojom určenom mieste. Keď si napomínateľ, nemôžeš vyučovať. Keď máš dar služby, nemôžeš prorokovať, nepokúšaj sa to robiť. Každý muž podľa svojho povolania.
1K 12:28 „A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov.“
Rim 12:9 Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého!
(Luther) Tento príkaz vyzerá jednoducho (na vykonanie), ale je veľmi ťažký kvôli emóciám, kvôli hnevu, láske, strachu a nádeji. Nie je nikto kto by mohol pravdivo povedať, že sa mu hnusí, čo je zlé. Apoštol však dáva tento príkaz zaiste s dobrým dôvodom; lebo muž inklinuje k tomu čo je zlé a odmieta čo je dobré.
Rim 12:10-13 Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní.
(Luther, v.10) Apoštol tu chce povedať (keď kresťania jednajú jeden s druhým), ich láska musí byť na špeciálnom stupni a viac naplnená ako keď jednajú s cudzincami a nepriateľmi. A tak apoštol píše aj Galatským (6:10): „A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery.“
Fil 2:3 „nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba“
Rim 12:14 Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte!
Láska k nepriateľom – L6:27-36, Mt5:43-48
Rim 12:15 Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!
(MacArthur) Znamená to, radovať sa keď sa druhým darí dobre a prežívajú požehnanie, nahľadiac na vlastnú situáciu (1K 12:26; 2K 2:3), a mať súcit a zľutovanie s tými, ktorí trpia a ktorým sa nedarí (Kol 3:12; Jk 5:11; L 19:41-44; J11:35)
Rim 12:16 Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba.
(Spurgeon) Súhlaste so sebou kresťania. V jednom kuse len neargumentujte a nediskutujte. Buďte toho istého názoru. V živote cirkvi veľa závisí od jednoty myslí, ale aj jednoty sŕdc. „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst“ – to pomáha postaviť dobrý základ pre kresťanské spoločenstvo.
Rim 12:17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi.
1Tes 3:12 „A vás nech rozhojní a obohatí Pán takou láskou vospolok a ku všetkým (ľuďom), akú aj my máme k vám“
1Pt 1:22 „Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte“
J13:35 „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“
1J3:11, 2J 5
Rim 12:18-19 Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.
Dt 32:35
Rim 12:20 Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu.
(Luther) Sv. Augustín vraví: „Musíme pochopiť tieto slová takto: Mali by sme podnietiť v tých, ktorý nám ubližujú pokánie, konaním dobrého. Veď dobré skutky, ktoré sú žeravým uhlím, majú silu pohltiť jeho ducha alebo mu spôsobiť trápenie.“ A tak aj Boh obrátil tých, ktorým ukázal dobrotu. Jedine touto cestou vieme zmeniť osobu, a to ukázaním dobroty a lásky.
Rim 12:21 Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!
(Luther) To znamená, dbajte na to, aby ten kto vám ublížil, z vás nerobil toho, kým sám je – skazenou bytosťou. Ani nenechajte jeho skazenosť poraziť vašu dobrotu. Ale vašou dobrotou porazte jeho zlomyseľnosť a zmeňte ho na dobrú osobu. Sv. Gregor píše: „Je krajšie utiecť hnevu (nepriateľa) tichom ako mu to vrátiť.“ V prísloviach 26:4 čítame: „Neodpovedaj bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby si mu aj ty nebol podobný!“ Ale ten kto premáha zlo dobrom, odpovedá takým spôsobom, že hlupák sa nepovažuje viac za múdreho, ale spozná svoju hlúposť, znenávidí ju a oľutuje ju.
Peter Štefančík (Pravda v láske)
