Židia si mysleli, že Boh ich musí určite zachrániť. Mysleli si, že na to majú nárok od narodenia. Neboli vari potomstvom Abrahámovým? Zaiste k tomu mali nejaké právo. Táto kapitola rieši otázku práva. Žiadny človek nemá právo na milosť Božiu. Tieto závery sú v rozpore. Neexistuje právo na priazeň, ktorá je zdarma. My sme všetci odsúdeniahodní zločinci, a ak ospravedlnení, musí to byť výsledok čistého milosrdenstva, absolútneho milosrdenstva, nie pre naše zásluhy.
Rim 9:14
Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!
(Spurgeon, v.14)
Pavel veľmi dobre vedel, že sa stále nájde niekto kto bude vykrikovať proti tomuto učeniu, že bude vravieť, že Boh je neobjektívny a nespravodlivý. Ak by nepredvídal, že vyhlásením tohto učenia nevyprovokuje takú kritiku, tak by to neuvádzal.
Boh je spravodlivý – Dt32:4, Ž92:16, Ex9:27
Rim 9:15
Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.
Ex 33:19
(Luther, prvá časť verša) To znamená: Zmilujem sa nad tými, nad ktorými mám v úmysle sa zmilovať alebo ktorých som predurčil na zmilovanie sa. Toto je tvrdý výrok pre pyšných a prezieravých. Ale je to sladké skromným a pokorným, ktorý si zúfajú nad sebou. Práve preto s nimi má Boh zmilovanie. Zaiste nie je žiadny iný dôvod pre Božiu spravodlivosť ani žiadny iný nemôže byť ako Jeho vôľa. Prečo by sa mal potom človek sťažovať, že Boh koná nespravodlivo, keď je to nemožné? Alebo je možné, že Boh nie je Bohom? A tak kedže je Božia vôľa naším najvyšším dobrom, prečo si potom neželáme, aby bola vykonaná?
Pr. Jonáš sa rozhneval na Boha, keď sa zľutoval nad Ninive
Čím viac si o sebe myslíš, tým viac sa ti bude zdať, že Boh je nespravodlivý.
Otázka nie je prečo Boh nevyvolí a nezachráni všetkých ale prečo vôbec zachráni niektorých?
(Luther, druhá časť verša) To znamená: S ním budem mať zľutovanie a odpustím mu jeho hriechy v čase a živote toho, komu som odpustil a omilostil od večnosti. Robením toho, Boh nie je nespravodlivý, veď si to želal a bol ochotný to spraviť od večnosti a Jeho vôľa nie je zviazaná so žiadnym zákonom alebo povinnosťou. Božia slobodná vôľa, ktorá nie je daná nikomu, nemôže byť nespravodlivá.
Ako zmeriame Božiu spravodlivosť? Je to rovnomerné rozdelenie všetkých darov na všetkých? Príklad. Film od Miloša Formana – Amadeus (Salieri vs. Mozart)
Božia spravodlivosť = Božie konanie v súlade s Božími vlastnosťami, v súlade s Jeho Slovom
Rim 9:16
Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
(Luther) Neznamená to, že Božie milosrdenstvo celkom vylučuje našu ochotu alebo bežanie. Ale text znamená: fakt, že človek chce alebo beží, nie je vďaka jeho sile, ale je vďaka milosti Božej; veď je to On, ktorý nám dáva silu chcieť a robiť; Bez tejto sily človek nie je zo seba schopný aj chcieť aj robiť. Túto pravdu apoštol vyjadruje v liste Filipským 2:13 a teda: „lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu.“
- Človek klope na dvere, ktoré majú kľučku z druhej strany a ktoré otvára jedine Kristus, ale človek nechce a nevie klopať z vlastnej sily, klope keď je obživený Bohom; Ef2:3-7
Rim 9:17-18
Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje.
Prvá časť – Ex 9,16;
(Luther, v.17) Tieto slová znamenajú: Túžil som ti ukázať, že moc vyslobodenia spočíva celkom vo mne a nie v schopnosti, zásluhe a spravodlivosti niekoho iného. Z tohto dôvodu som ťa zatvrdil a oslobodil Izrael. Je to božské vyvolenie milosti, ktoré zachraňuje a tak tí, ktorí sú vyvolení budú bezpochyby zachránení. K tomuto poznaniu božskej milosti by nikto neprišiel, keby Boh nekonal, ale by každého nechal v jeho blude a arogantnom názore, že vlastní zachraňujúcu spravodlivosť (pre svoje vlastné zásluhy);
v.18:
Pán sa to istej miery zmilúva nad všetkými – Mt5:45, Ž145:9, (Múd 11:23), ale hlavne nad veriacimi
zatvrdzovať (hebr. ch-z-k, k-š-h, š-m-n; gr. pórûn, pórósis) – učiniť pevným, tvrdým, zosilnieť, ztučnieť, spôsobiť niečiu tvrdohlavosť alebo nepoddajnosť
Boh zatvrdzuje srdce faraóna – Ex 4:21, 7:3, 10:27, 11:10, 14:4, 14:8, 14:17; Sehona Dt 2:30; palestínskeho kráľa Joz 11:20; Izraela Iz 63:17
Boh zatvrdzuje srdcia ľuďom, ale nerobí to aktívne, zatvrdzovanie je pasívne – t.j. neprejaví nám toľko milosrdenstva, nekrotí našu náklonnosť na hriech, ale nás nechá napospas sebe samým.
Zatvrdeniu Božiemu predchádza zatvrdenie ľudské, človek si svojou neposlušnosťou zatvrdil srdce, preto došlo k tomu, že nás zatvrdil Boh a vydal nečistote: Rim 1:24 + 1:26
Rim 9:19-21
Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli? Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
jazyk z Iz 29:16 + 45:9
Prečo potom Pán karhá niekoho, že je neverný a nedošiel spásy, keď spása je dar, ktorý mu Pán nedal?
(MacArthur) Spôsob akým Pavel odpovedá na túto otázku jasne ukazuje, že sa neobracia na tých, ktorí sa úprimne snažia pochopiť toto zložité učenie, ale na tých, ktorí ju zneužívajú ako výhovorku pre svoj hriech a neveru.
Rim 9:22-24
Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto, aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?
Čo Boh sleduje najviac, aby sa dialo vo svete? Je to naša spása? Čo je Jeho najväčšia priorita?
Ak by hriech neprišiel na svet, vedeli by sme toľko o jeho milosrdenstve, trpezlivosti a hneve?
Rim 9:25-33
(MacArthur) Pavel končí svoje pojednávanie o tom, že nevera Izraela je v súlade s Božím plánom vykúpenia, s využitím SZ v snahe ukázať, že sa táto nevera presne zhoduje s tým, čo napísali proroci a že odpovedá Božej požiadavke viery.
Rim 9:25-26
Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná; a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.
Oz 1:5-10; 2:23
(MacArthur) Ozeáš písal o konečnej obnove vzťahu medzi Izraelom a Bohom, ale Pavel tu zdôrazňuje skutočnosť, že táto obnova v sebe nezbytne zahŕňa terajší odklon od Boha. Z tohto dôvodu je nevera Izraela v súlade so sz. zjavením.
paralela 1 Pt2:10
Rim 9:27-28
A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené; lebo Pán dokonale a rýchle vykoná súd na zemi.
Iz 10:22, 23
(MacArthur) Izaiáš prorokoval, že južné, judské kráľovstvo bude pre svoju neveru dobyté a rozprášené – dočasne Bohom zavrhnuté. Pavel chce ukázať, že rozptýlenie, ktoré Izaiáš popisuje je len predobrazom odmietnutia Mesiáša zo strany Izraela a následného zničenia a rozptýlenia jeho obyvateľov.
Rim 9:29
Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore.
Iz 1:9
(Whitefield) Ďalšie potvrdenie proroctva, že len zvyšok má byť zachránený. Fakt, že sú Židia, ich nezachránil ani teraz. Nebyť Božej lásky, aj Židia, aj pohania, by boli stratení.
Rim 9:30-33
Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery; ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu. Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu, ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
(Spurgeon) Tisícky rokov uctievali zvieracie modly, murivá a kamene. Ich filozofia bola zmiešaná s nečistotou. Ich životy sa priečili Bohu. Aj tie nakoniec dospeli k spravodlivosti, a to spravodlivosti z viery pre evanjelium kázané medzi pohanmi uverili v Ježiša a sú zachránení. Izrael nasledoval zákon spravodlivosti s mnohými obradmi, vonkajšími očisťovaniami, nosením modlitebných remienkov a ohraničených odevov. A Boh určil že tí, ktorí sú zo zákona, ju nesmú zdediť. Učinil to zvrchovaným rozhodnutím, že veriaci bude ospravedlnený a zachránený. Oni ju nehľadali z viery, ale zo skutkov zákona.
kameň úrazu – Iz 8:14, 1Pt 2:6, pre všetkých neveriacich, či už majú zákon, či nemajú, či počuli evanjelium alebo nepočuli (pr. Dávid alebo Abrahám, evanjelium nepočuli, ale v Krista uverili)
Peter Štefančík (Pravda v láske)
