“Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.” Matúš 5:3
Cirkev počas celej svojej histórie považovala Matúšovo evanjelium za primárny nástroj vyučovania, hlavne kvôli začleneniu veľkých blokov Ježišových inštrukcií vrátane kázne na hore. Naše štúdium začíname práve touto známou kázňou.
Niektorí kazatelia sa snažia oddeliť kázeň na hore od Osoby, ktorá ju kázala. Potom sa ju snažia uplatniť na veriacich aj na neveriacich ľudí. Nie je to však pojednanie o spoločenskej morálke. Zaiste v nej ide aj o náš vzťah k spoločnosti, ale nemôžme ju oddeliť od vernosti ku Kristovi (Matúš 5:11). Kázeň popisuje život v Božom kráľovstve, teda na mieste, kde Boží ľud prijíma Jeho nariadenia. Je adresovaná Ježišovým učeníkom (1. verš) ako príručka životom v spoločenstve veriacich. Ján Kalvín narážal na túto pravdu, keď kázeň na hore označil ako „zhrnutie hlavných bodov Kristovho učenia súvisiacich s oddaným a svätým životom.“
Pán Ježiš neprezentoval obsah tejto kázne iba pri tejto jednej príležitosti, ale ako potulný kazateľ ho opakoval pri mnohých príležitostiach. Kristovi mohlo zabrať aj niekoľko dní, aby tieto inštrukcie adresoval, keďže Jeho vyučovania trvali aj dlhú dobu (Matúš 15:32). Rovnako ako rabíni v tých dňoch aj On odkázal prinajmenšom časť kázne v sede (Matúš 5:1).
Kázeň začína prvým blahoslavenstvom, v ktorom nám Pán Ježiš hovorí, že „chudobní v duchu“ sú blahoslavení, pretože im patrí nebeské kráľovstvo (Matúš 5:3). Ježiš tu v podstate hovorí, že iba tým, ktorí sa nespoliehajú na svoju vlastnú dobrotu, bude udelený vstup do Božieho kráľovstva. Nie je to výzva, aby sme zapreli hodnotu ľudskej bytosti, ale aby sme rozpoznali svoj hriech a zúfalo hľadali spásu. Matthew Henry zaznamenáva, že „byť chudobný v duchu znamená mať pokorné myšlienky o nás samotných, o tom, kým sme a čo robíme. Je to odvrátenie všetkej dôvery vo svoju vlastnú spravodlivosť a silu a spoliehanie sa jedine na milosť a zásluhy Ježiša Krista. Kráľovstvo milosti je takých plné, kráľovstvo milosti je pre takých pripravené.“
Na inom mieste Ježiš hovorí rovnaké slová chudobným (Lukáš 6:20), pretože tí, ktorí nemajú nič, častokrát vidia svoju potrebu spásy najjasnejšie. Zaiste nemusíme mať nedostatok majetku, aby sme uzreli Božie kráľovstvo. Ján Kalvín napísal: „Iba ten, kto sa stal ničím a spolieha sa na Božie milosrdenstvo, je chudobný v duchu.“ Či sme už bohatí alebo chudobní, ak zlyháme v pochopení svojej potreby po spáse, nikdy nevojdeme do nebeského kráľovstva.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Žalm 34; 68:20
Izaiáš 57:15
Lukáš 18:9-14
Rimanom 4:1-8
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/poor-spirit/
