(Luther) Apoštol učí ľudí poslušnosti k svojim pánom, dávajúc im lásku a pomoc.
(MacArthur) Pavel v záverečných piatich kapitolách vysvetľuje ako majú veriaci v praktickom živote aplikovať obšírne teologické vyučovanie zaznamenané v kapitolách 1-11. Boh toho dal veriacim vo svojej milosti toľko, že ich Pavel vyzýva, aby na túto skutočnosť reagovali vďačnou poslušnosťou.
Rim 13:1-7 Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí. Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev (Boží), ale aj pre svedomie. Veď preto platíte aj daň, lebo sú to Boží služobníci, práve tomuto povolaniu trvale oddaní. Dávajte každému, čo ste komu podlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť.
(Piper, zhrnutie) Pavel rieši túto tému z týchto dôvodov:
- kvôli predídeniu nesprávneho vysvetlenia si Rim 12:2 – nepripodobňujte sa tomuto svetu
- náš Kráľ Ježiš bol zabitý mečom štátu, mnoho kresťanov je zabíjaných štátnou mocou (Rim 8:34-38); aký má byť teda správny postoj kresťana voči štátnej moci?
- dokončuje tému premáhania zla dobrom z Rim12
- má kresťan platiť dane? Ježiš ich platil (Mk12:14-17)
- Židia sa museli nútene vysťahovať z Ríma pravdepodobne aj kvôli neposlušnému správaniu židovských kresťanov (Sk18:2)
(Luther) V tejto pasáži apoštol učí kresťanov ako sa správať k tým, ktorí vládnu. V protiklade k židovskej koncepcii vyučuje, že kresťania sa musia podriadiť aj skazeným a neveriacim. Taktiež to čítame v 1Pt 2:13,14: „Poddaní buďte kvôli Pánovi každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo vladárom, ktorých On posiela trestať všetkých, čo zle robia, a chváliť tých, čo dobre robia.“ Hoci sú vladári skazení a bezbožní, ich vládna moc je dobrá a od Boha. Tak aj odpovedá náš Pán Pilátovi, ako tomu, ktorému sa podriaďuje, čo je vzorom pre nás: „Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora;“ (J19:11). Kresťania by nemali pod náboženskými zámienkami, odmietať poslušnosť ľuďom v autorite aj keď sú skazení. Takto to robili Židia, ako to čítame v J8:33: “Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu“. Apoštol z tohto dôvodu prikazuje kresťanom vážiť si vládnu moc a nezneužívať slobodu z milosti ako zásterku zlosti. Ako aj sv. Peter vraví v 1Pt2:16,17: „ako slobodní, ktorým sloboda nie je zásterkou zlosti, ale ako Boží služobníci! Všetkých si uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite! “
Rim 13:8-10 Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska.
(Luther) Tento príkaz môže byť chápaný dvojako. Je nám nariadené, aby sme milovali blížneho aj seba. Alebo môže byť tento príkaz chápaný v zmysle, že máme milovať iba blížneho. Mám radšej druhú interpretáciu, pretože človek kvôli skazenému úpadku svojej prirodzenosti miluje seba nadovšetko. A tak človek napriek tomu, že miluje blížnych a priateľov hľadá vo všetkom predovšetkým svoj vlastný prospech. Slovami „ako seba samého“ je všetka pokrytecká láska vylúčená. Preto ten, kto miluje blížneho kvôli peniazom, hodnosti, vyučovaniu, priazni, moci a pohodliu a nemiloval by ho keby bol chudobný, jednoduchý, ignorantský, protivný, ústupčivý a hrubý má zjavne iba pokryteckú lásku. Ten potom až tak nemiluje blížneho, miluje ho kvôli tomu čo vlastní a to je jeho skutočným zámerom, teda nie „ako seba samého“. Veď ten kto seba miluje, by sa miloval aj keby bol chudobný, hlúpy a absolútne „nikto“. Láska nás posúva, aby sme zapreli seba a všímali si blížneho, odložili náklonnosť k sebe, poskytovali náklonnosť k iným, seba odložili na posledné a druhých na prvé miesto.
Fil 2:4: „a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných.“
1K 13:5: „…nie je sebecká…“
Rim 13:11-14 A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte (tak, aby vznikali v ňom) zlé žiadosti.
(Luther, v.11) V 1K 15:34 čítame: „Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte;“ a v Ef 5:14: „Prebuď sa kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.“ Nie je pochýb, že týmito slovami a taktiež v tomto verši (v.11) sa apoštol zaoberá duchovným spánkom, v ktorom je duch akoby spiaci, žitím v hriechu a svojou neaktívnosťou (v dobrých skutkoch). Oproti duchovnému spánku nás Kristus neustále napomína, aby sme boli obozretní. A zaiste nevraví o tých, ktorí sú mŕtvi v hriechu a neveriaci, príp. o formálnych veriacich, ktorí žijú v smrteľných hriechoch, ale o kresťanoch lenivých do dobrých skutkov, premožených pocitom bezpečia, zaspávajúcich. Tí, ktorí sa nezaujímajú o svoj kresťanský život, ani nemajú bázeň pred Pánom, prestávajú rásť, kladú ruku na pluh a obzerajú sa spať (L9:62).
v.12 – spasenie – naše oslávenie pri druhom príchode Krista (Tit 2:11-13; Heb 10:24,25)
(MacArthur, v. 14) Tento obraz zhrňuje podstatu posvätenia ako nepretržitého duchovného procesu, v priebehu ktorého sa jedinci spasení vierou viac podobajú Ježišovi Kristovi (2K 3:18; Ga 4:19; F 3:13). Pavel tento proces prirovnáva k obliekaní a vyzliekaní odevu, ktorý symbolizuje myšlienky a jednanie.
Rim 14
(Luther) Apoštol napomína tých, ktorí sú silní vo viere, aby nepohŕdali slabými, nezahanbovali ich, ale ich naopak zbudovávali v duchu pokoja.
Rim 14:1-12 Slabého vo viere sa ujímajte, (a) nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie. Jeden verí, že môže všetko jesť; slabý je len zeleninu. Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On svojmu Pánovi stojí, alebo padá. Ale bude stáť, lebo Pán má moc udržať ho. Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba.
(Luther) Príčinou pre toto učenie bolo, že v starozmluvnom Zákone bolo množstvo druhov jedla zakázaných a toto je tieňom toho, o čo tu ide. Niektorí slabší a jednoduchší vo viere nerozumeli, že symboly už viac neboli v platnosti a že všetky veci sa stali čisté (a dovolené veriacim).
Podobnou príčinou rozporu u veriacich bolo mäso pohanského pôvodu modlám obetované ako sa dozvedáme z 1K8:6-8.
Mk7:15-19 – Ježiš vyhlásil každý pokrm za čistý
(Piper) Neurobme tu chybu. Uistite sa, že vidíte aké je Pavlovo úžasné rozlišovanie. Tak ako slabší vo viere nie sú vo svojej abstinencii seba-vyvyšujúci, tak nie sú ani pôžitkárskí silní vo viere. Verš 6b je rozhodujúci: „A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje.“ V spôsobe uvažovania Pavla sú aj slabí aj silný na Boha zameraní ľudia. Sú to hlboko vďační ľudia. Rozdiel je v ich presvedčeniach, ktoré správanie je „nečisté“ – ktoré správanie dá Bohu viac slávy.
Rim 14:13-23 Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať. Viem, a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté. Len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. Lebo ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, nepokračuješ podľa lásky. Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel. Nech teda nebude potupované vaše dobro. Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto teda slúži Kristovi, je milý Bohu a v úcte u ľudí. Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu. Pre pokrm neskaz dielo Božie! Všetko je síce čisté, ale je na škodu človeku, ktorý ho požíva s pohoršením. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža. Vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi sám seba v tom, čo uznáva za správne. Kto však má pochybnosti, keď (niečo) požíva, odsúdený je preto, že to nepožíva z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.
(Piper) Je to pokračovanie Rimanom 12 a 13, ktoré boli tiež praktickým návodom ako má kresťanská láska vyzerať vo svete. Problémom v kapitole 14 je, ako je hovorené vo v.2, „Jeden verí, že môže všetko jesť, slabý je len zeleninu.“ Inými slovami, niektorí kresťania veria, že je pre nich zlé jesť niektoré veci a niektorí veria, že je to pre nich dobré. Otázkou je: ako ich budeš milovať v tejto situácii?
Áno, všetko jedlo je samo o sebe čisté. Ale (Pavel) nesúhlasí s tým, že nič nie je v stávke ohľadom spôsobu ako čistý pokrm jem. Prečo nie? Čistý pokrm sa stáva pre mňa nečistým, keď si myslím, že taký je, keď ho jem. Čo tým myslí? Odpovedá nám vo veršoch 22-23. V podstate vraví, že problém nie je jedlo a jeho čistota, ale viera a hriech. Nečistota nespočíva v jedle, ale vo svedomí a motíve.
Je to veľmi poučné pre morálne kresťanské správanie. Ukazuje nám to, že to na čom záleží v kresťanskom správaní nie je – robenie alebo nerobenie nejakých vecí – ako napr. jedenie a nejedenia mäsa. To na čom záleží je to, či to robíme s vierou. Čo naše spávanie hovorí o našom srdci a našej viere? Hovorí o tom, že naše srdcia odpočívajú v Bohu, ako našom podiele, našej spokojnosti, našej dostatočnosti, našom poklade? Alebo naše skutky prezrádzajú stratu dôvery a spokojnosti? Toto je hriech.
Peter Štefančík (Pravda v láske)
