Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15).
Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha. Keď apoštol Pavel hovorí Galatským, aby chodili „podľa Ducha“ (Galatským 5:16.25), svoju pozornosť nezameriava na duchovné dary ale na duchovné ovocie. Ak chceme vedieť, či podľa Neho chodíme alebo sa potrebujeme vrátiť na Jeho cestu, urobíme dobre, ak sa zamyslíme nad láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, nežnosťou, dobrotivosťou, vernosťou, krotkosťou a zdržanlivosťou (sebaovládaním).
Ovocie Ducha
Aby sme porozumeli ovociu Ducha, musíme sa rozpamätať na kontext, v ktorom sa objavuje. Pavlov list prichádza do komunity ľudí s množstvom vzájomných škriepok. Apoštol považoval za potrebné varovať Galatských, aby sa navzájom „nehrýzli, nežrali“, neboli žiadostiví, nedráždili sa a nezávideli si (Galatským 5:15.26). Počas toho, ako sa odvracali od Božej milosti zjavenej v evanjeliu, začali na seba útočiť.
V tomto texte dielo tela a ovocie Ducha predstavuje dve komunity: komunitu tých v tele, ktorí sa snažili o ospravedlnenie založené na skutkoch, a komunitu tých v Duchu, ktorí boli ospravedlnení jedine z viery v jedine Krista (Galatským 5:22-23).
Keď si prechádzame tento Pavlov list, tak sa potrebujeme pýtať, či nás tieto milosti sprevádzajú nie vtedy, keď sedíme sami doma izolovaní, ale keď sme medzi Božím ľudom. Môžem si pripadať trpezlivý, láskavý a milý, keď som na byte sám… ale čo keď som v zbore? Akými sme medzi druhými? Mätieme, dráždime a nevšímame si ich? To všetko odhaľuje, ako veľmi sme vzdialení od prinášania ovocia Ducha.
Ako teda vyzerá toto ovocie, ktoré dokazuje Jeho prítomnosť? Na každé sa pozrieme z jedného až dvoch uhlov a pri rozbore sa obmedzíme väčšinou na Pavlove listy.
Láska: Usiluješ sa o dobro svojich bratov a sestier?
Keď Boh skrze Ducha vylial svoju lásku do našich sŕdc (Rimanom 5:5), náš postoj sa zmenil. Dovtedy zahľadení do seba, začíname na seba postupne zabúdať a hľadať prospech iných (Filipským 2:1-4). Zisťujeme, že naše srdcia sú prepojené s ľuďmi, ktorých by sme si kedysi nevšimli, odsúdili alebo nimi pohrdli (Kolosenským 2:2, Rimanom 12:16). Takáto láska nás núti pracovať pre dobro bratov a sestier (1. Tesalonickým 1:3), trpezlivo sa znášať s tými, ktorí sú nám nepríjemní (Efezským 4:2), a starať sa o duchovné dobro našich bratov viac ako o svoju duchovnú slobodu (1. Korintským 8:1). Nezáleží na našej pozícii v komunite, ochotne sa považujeme za služobníkov (Galatským 5:13). Učíme sa nepýtať: „Kto dnes naplní moje potreby?“ ale radšej: „Koho potreby môžem naplniť ja?“ Je oveľa lepšie niesť vo vlastných srdciach kúsok tejto lásky, ako si užiť všetko bohatstvo, pohodlie a potlesk tohto sveta. Jedného dňa sa všetko pominie, ale láska pretrvá (1. Korintským 13:7-8).
Radosť: Tešíš sa z premeny Božieho ľudu na Krista?
Pre Pavla nebolo trávenie času v spoločenstve Božieho ľudu okrajovou záležitosťou. Timoteovi napísal: „Túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou“ (2. Timoteovi 1:4). A Filipským: „…vždy, v každej svojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých, ďakujem svojmu Bohu“ (Filipským 1:4). Zaiste, radosť z Ducha je predovšetkým o radosti v našom Pánovi (Filipským 4:4). Avšak skutočná radosť v Kristovi preteká všetkými, ktorí sú pretvorení na Jeho obraz. Vierou sme zazreli žiarivú slávu nášho Kráľa a teraz máme potešenie zo zachytenia odblesku Jeho slávy na tvárach svätých.
Vrchol našej horizontálnej radosti nie je len v prebývaní v spoločnosti Božích ľudí, ale v zahliadnutí ich premeny na Ježiša Krista. Pavel píše Filipským: „Naplňte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte rovnakú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ“ (Filipským 2:2). Čo má naplniť jeho radosť? Keď chodíme v Duchu, zrelosť Božieho ľudu naplní náš pokoj. Tešíme sa, keď vidíme, ako pokora víťazí nad našou pýchou, smilstvo prehráva s väčším potešením, plachí hovoria evanjelium smelo a otcovia vedú svoje rodiny v bázni pred Pánom.
Scott Hubard
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/how-to-recognize-the-holy-spirit
