Prečo míňaš svoj čas a robíš to, čo robíš? Prečo na robenie istých vecí odpovedáš „áno“ a na iné zas „nie“? Hovoríš „áno“ a „nie“ správnym veciam? Tieto otázky vyvádzajú človeka z rovnováhy.
Väčšina z nás verí, že naše „áno“ a „nie“ sa opiera o objektívne a logické posúdenie toho, čo sa zdá byť najdôležitejšie. O to však častokrát ani nejde. Veľakrát tieto rozhodnutia robíme na základe subjektívneho posúdenia toho, čo si o nás druhí pomyslia. Ako nás ľudia vnímajú alebo budú vnímať, má mimoriadny vplyv na to, ako využívame svoj čas.
Porozumenie toho, akým spôsobom vyhľadávame ich súhlas, nás prinúti čeliť pokorujúcim pravdám o nás samotných, čo môže viesť do pokánia a nepohodlnej zmeny. Vzhľadom na to, aké krátke sú naše životy a aká obmedzené sú naše zdroje, musíme dbať na to, čo nám hovorí Boh skrze apoštola Pavla: „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova.“ (Efezským 5:15-17)
Jedným zo spôsobov, ako dôkladne preskúmať svoje trávenie času, je pozvať Ducha Svätého, aby nám ukázal oblasti, v ktorých sme príliš ovplyvnení strachom z človeka.
Prekvapujúco objasňujúca otázka
Nedávno som sa zúčastnil na konferencii, kde v rámci panelovej diskusie pastori popisovali, akým spôsobom zostávajú koncentrovaní na veľké povolanie, zatiaľ čo sú zavalení rôznymi požiadavkami z okolia. Jeden z rečníkov sa opýtal: „Koho si ochotný sklamať?“
Na prvý pohľad to môže vyznieť negatívne a možno aj neláskavo pre rozhodovanie sa, čo robiť a čo nie, ale neláskavé to vôbec nie je. Je to objasňujúca otázka. Neodpovedáme v nej na to, kto sú ľudia, ktorých nie sme ochotní milovať. Sme konfrontovaní s tým, čo vlastne vyhľadávame v našich záväzkoch. Koho schválenie očakávame? Božie alebo ľudské? Koho chceme potešiť? Boha alebo ľudí?
Myslím, že práve o to išlo Pánovi Ježišovi pri stretnutí s Martou v Lukášovi 10:38-42. Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním (Lukáš 10:40). Predstavujem si, že takmer všetci v jej dome si v ten deň mysleli, že robí správnu vec. Marta si to myslela tiež a preto cez Pána Ježiša vyzvala Máriu, aby jej pomohla. Nezdá sa, že si je vedomá svojich vlastných motivácií. Avšak Pán Ježiš si vedomý bol. Vedel o hlbších motiváciách Márie aj Marty. Marta bola ustarostená a znepokojená pre mnohé veci (Lukáš 10:41). Jej využívanie času bolo ovplyvnené viac úzkosťou ako láskou. Môžeme predpokladať, že jej ustarostenosť pramenila z toho, čo by si o nej pomysleli hostia, ak by ich prestala očakávať a robila by to isté čo Mária.
Mária si však vybrala lepší podiel (Lukáš 10:42). Povrchní pozorovatelia situácie by mohli dospieť k záveru, že Mária je tá bezohľadná. Viem si domyslieť, že pocítila tú iróniu. Poznala Martu veľmi dobre. Vedela, že ju sklame, keď bude namiesto obsluhovania hostí počúvať Pána Ježiša. Avšak v danej chvíli bola ochotná sklamať skôr Martu ako Ježiša a Ten to ocenil.
Slúžime tým, ktorých nechceme sklamať
Všetci slúžime tým, ktorých nechceme sklamať. To ešte nemusí byť vždy zlé. Boh nás stvoril, aby sme takto fungovali. Stvoril nás, aby sme boli motivovaní tými, ktorých milujeme, a preto sa ich bojíme sklamať.
Apoštol Ján povedal: „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach…“ (1. Jána 4:18). Narážal tu na iný druh strachu: na strach z trestu alebo odsúdenia. Myslel tým, že Božie deti už nemusia žiť v strachu z Božieho hnevu. Dokonalá láska však zaiste produkuje istý druh strachu: „Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou.“ (5. Mojžišova 10:12)
Tento druh strachu nie je predovšetkým o hrôze z hnevu, ale o strachu z toho, keď nechceme sklamať niekoho, koho milujeme. Bojíme sa stratiť poklad.
Vyber si, komu dnes budeš slúžiť
Rovnako ako Marta, ani my si nemusíme byť plne vedomí svojich motívov. Môžeme si namýšľať, že robíme správne veci, hoci to tak nie je. Jedným indikátorom môžu byť pocity úzkosti a ustarostenosti. Všimni si, že nehovorím nič o únave. Nová zmluva je jasná v tom, že ťažká práca a dokonca aj prenasledovanie nám môže byť dané od Boha. Mať ustarosteného ducha však znamená, že naše úsilie je poháňané potešením nesprávnych osôb.
Najskôr musíme prehodnotiť svoje záväzky. Potrebujeme prosiť, aby Duch Svätý preskúmal naše srdcia a myšlienky (Žalm 139:23). Mali by sme sa pýtať: Koho som ochotný sklamať? Ak máme pokušenie vyhnúť sa odpovedi, pamätajme, že život je príliš krátky a Boh príliš cenný, aby sme venovali svoj čas a silu strachu z človeka. Józua nás z ďalekej minulosti vyzýva: „Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť…“ (Józua 24:15). Odpovedzme mu: „Budeme slúžiť Hospodinovi z celého srdca a celej duše v strachu a radosti motivovanej láskou.“
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/you-must-disappoint-someone
