Jeden obraz, jeden aspekt zmierenia upadol v súčasnosti takmer do zabudnutia. Sme si vedomí súčasných pokusov kázať evanjelium jemnejšie a vľúdnejšie. V našom úsilí komunikovať Kristovo dielo miernejšie sa vyhýbame akejkoľvek zmienke o prekliatí, ktoré Boh uvalil na svojho Syna. Zo slov proroka Izaiáša v 53. kapitole, ktorá popisuje službu trpiaceho Služobníka Izraela a vraví nám, že Pánovi sa zapáčilo zdrviť Ho, nás prepadá panika. Dá sa to vôbec pochopiť?
Nejakým spôsobom mal Otec potešenie zo zničenia svojho Syna, keď pred Neho položil ten hrozný kalich svojho hnevu. Ako by mohol mal v tom zaľúbenie, ak by nešlo o zámer stvorený vo večnosti, že skrze toto zdrvenie obnoví nás, ako svoje deti?
Avšak motív prekliatia nám už v súčasnosti pripadá úplne cudzí. Nad čím premýšľame, keď sa niečo také spomenie? Možno nás napadne nejaký voodoo šaman, ktorý strká špendlíky do bábiky znázorňujúcej nepriateľa. Možno je to nejaký okultista zapletený do čarodejníctva, ktorý preklína a počarúva ľudí. Slovo kliatba v našej kultúre odkazuje na istý druh poverčivosti, ale v biblickom ponímaní o ňu vôbec nejde.
Židovská prosba o požehnanie
Ak chceš skutočne pochopiť, čo pre Žida znamenalo byť prekliatym, pozri sa do známej židovskej prosby o požehnanie v Starej zmluve, ktoré kňazi často používali na záver bohoslužieb: „Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!“ (4. Mojžišova 6:24-26)
Štruktúra tohto známeho požehnania vychádza z bežnej židovskej básnickej formy známej ako paralelizmus. Existuje protikladný paralelizmus, v ktorom sú myšlienky dané vedľa seba do kontrastu a existuje aj syntetický paralelizmus, ktorý obsahuje gradáciu myšlienok. Avšak najbežnejšou formou paralelizmu je synonymický paralelizmus, ktorý, ako aj samotný názov naznačuje, opakuje tú istú myšlienku inými slovami. Nikde v Písme neexistuje jasnejší príklad synonymického paralelizmu, ako je ten v 4. knihe Mojžišovej 6. kapitole, kde je rovnaká vec povedaná troma rôznymi spôsobmi. Ak nechápeme jednej vete, máme si prečítať tú nasledovnú a tá nám možno objasní význam.
V tomto požehnaní vidíme tri strofy, každú s dvomi prísudkami: „požehná“ a „ochraňuje“, „rozjasní tvár“ a „je milostivý“, „obráti tvár“ a „udelí pokoj“. Pre Žida byť požehnaným od Boha znamenalo byť ponorený do žiarivej slávy, ktorá vyžaruje z Jeho tváre. „Nech ťa Pán požehná“ znamená „nech Hospodin rozjasní svoju tvár nad tebou.“ Nie je toto práve to, o čo Mojžiš prosil na vrchu, keď si žiadal vidieť Boha? Ten mu však povedal, že Ho žiadny človek nemôže vidieť a zostať pri tom nažive. Takže Boh vytesal výklenok v skale a vložil Mojžiša do neho. Dovolil mu, aby uvidel záblesk Jeho odvrátenej strany ale nie Jeho tváre. Po tom, čo Ho nakrátko zazrel, jeho tvár dlhšiu dobu žiarila. Avšak Židia stále túžili po tom, aby aspoň raz uvideli Božiu tvár.
Vrcholná židovská nádej bola tá istá, aká je daná nám v Novej zmluve: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je.“ (1. Jána 3:2)
Či Ho vari nechceš vidieť? Tou najťažšou stránkou kresťanstva je slúžiť Bohu, ktorého si nikdy nevidel. Židia Ho túžili uvidieť.
Najhoršie prekliatie
Avšak mojím zámerom teraz nie je vysvetľovať Božie požehnanie, ale presný opak, ktorý môžeme vidieť v prenikavom kontraste k nemu. To najväčšie prekliatie by mohlo znieť nejak takto: „Nech ťa Pán prekľaje a opustí! Nech ťa zanechá v temnote a bez milosti odsúdi! Nech sa od teba odvráti a navždy ti vezme pokoj!“
Dielom zmierenia Syna nebola len uspokojená Otcova požiadavka po spravodlivosti, ale zároveň boli od nás odnesené všetky naše hriechy tak ďaleko, ako je východ od západu. Urobil to tak, že sa stal prekliatím: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve“ (Galatským 3:13). Ten, ktorý je vtelením Božej slávy, sa stal aj vtelením Božieho prekliatia.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/supreme-malediction-jesus-became-curse/
