Bol som v Indonézii, v krajine s najväčšou moslimskou populáciou na svete, vyučovať na seminári. Pred tým, ako sú študenti promovaní, musia založiť zbor s aspoň 30-timi novými pokrstenými veriacimi v moslimskej komunite. Počas môjho príhovoru na ich promócii ma uchvátila pokora, ktorá sa odrážala z ich tvárí počas toho, ako postupne prichádzali na pódium. Každému z nich sa podarilo založiť takýto zbor. Najúctivejšou časťou oslavy bol moment ticha na pripomenutie si dvoch ich spolužiakov, ktorí zomreli v rukách moslimských prenasledovateľov.
Bolo pre mňa cťou poznať týchto študentov a vypočuť si ich príbehy. Jeden z bratov, Raden, zdieľal svoje svedectvo. S plameňom v očiach a napätým tónom v hlase povedal: „Pred tým, ako som sa stal kresťanom, som bol ninja bojovník. Naučil som sa jiu-jitsu a mnoho ďalších techník, ako poslať človeka k zemi.
Jedného dňa som zdieľal evanjelium v dedine, kde ľudia nikdy nepočuli o Ježišovi. Keď som hovoril o Kristovi v jednej rodine, prišiel tam šaman.“ Rôzni čarodejníci a šamani sú bežnou súčasťou podobných dedín. Vďaka ich zaklínadlám vládnu celým komunitám.
„Šaman ma zavolal vonku,“ povedal Raden. „Chcel so mnou zápasiť.“ Potom sa s úsmevom na tvári priznal: „Mojou prvou myšlienkou bolo zložiť ho k zemi, ale ako sme vychádzali, Pán mi dal vedieť, že to nebude potrebné. Boh bude bojovať za mňa.“
Raden si vzal stoličku a sadol si na ňu pred šamanom. Povedal mu: „Ja nebudem bojovať. Môj Boh bude viesť boj za mňa.“
Potom opísal, čo sa stalo vzápätí: „Keď sa šaman pokúšal prehovoriť, začal lapať po dychu. Dusil sa a nemohol sa nadýchnuť. Ľudia pribehli, aby zistili, čo sa deje, a do pár minút bol tento čarodejník mŕtvy.“
Raden dodal: „Nikdy som nič podobné nevidel a nevedel som, čo robiť. Ale potom mi prišlo na um, že hádam je teraz tá správna chvíľa, aby som kázal evanjelium.“ Usmial sa a povedal: „Tak som to teda urobil a mnoho ľudí z tejto dediny v ten deň uverilo v Krista.“
Tento spôsob neodporúčam ako najnovšiu metodológiu pre cirkevný rast. Robenie prehlásení, ktoré vedú k smrti, sa nezdá byť tým najlepším spôsobom, ako veci riešiť. Avšak tento príbeh mi jasne pripomenul, že pred dvetisíc rokmi, keď veriaci hlásali meno Ježiš, slepí videli, chromí chodili a mŕtvi ožívali. Meno Ježiš malo moc, ktorá vyháňala zlých duchov a najzatvrdenejšie srdcia privádzala k Bohu. A pravdou je, že moc Ježišovho mena je stále obrovská.
Otázkou zostáva, či tomu aj veríme. Problém našej kultúry je ten, že sa až príliš spoliehame na naše vlastné sily. Takže našou výzvou je žiť spôsobom, v ktorom budeme radikálne závislí na moci, ktorú vie poskytnúť jedine Boh.
Vyvýšenie našej neschopnosti
V kontraste voči americkému snu, Boh má záľubu vo vyvýšení našej neschopnosti. Zámerne stavia ľudí do situácií, v ktorých čelia potrebe sa obracať na Neho. V následných udalostiach potom demonštruje svoju schopnosť poskytnúť svojmu ľudu všetko a to spôsobom, ktorý by si ani nevedel predstaviť.
Rozpamätajme sa na príbeh Józuu pred mohutne opevneným Jerichom. Józua bol pred svojím prvým bojom, v ktorom viedol Boží ľud, zaiste znepokojený. Môžem si len predstaviť, akú neschopnosť asi pred touto úlohou pociťoval.
Avšak do tejto situácie prichádza Boh a zasľubuje mu, že po Jeho boku tento zápas zvládne. Obuj si Józuove topánky a predstav si, že si to práve ty, kto si vypočul tento plán boja:
„Obkľúčte mesto; nech raz obídu mesto všetci bojovníci; to rob šesť dní. Sedem kňazov nech ponesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Na siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech zatrúbia na trúbach. Keď budú dlho trúbiť na rohoch a počujete zvuk trúb, všetok ľud nech vykríkne veľkým bojovým pokrikom; vtedy sa zrútia mestské hradby a ľud vystúpi hore, každý rovno vpred.“ (Józua 5:3-5)
Buď úprimný. Je to zvláštne. Prečo Boh vymyslel takýto bojový plán na zabratie prvého mesta zasľúbenej zeme? Nestrať zo zreteľa to, čo tu Boh vlastne robí. Nadprirodzeným spôsobom orchestruje udalosti tak, aby na ich konci bol tým jediným, komu bude patriť všetka sláva. V závere 6. kapitoly vidíme, že sa ľud zmocnil mesta presne tak, ako to Boh naplánoval. Ale všimni si aj to, čo v texte nie je. V texte nevidíme, ako idú Židia za tými, ktorí trúbili na trúbach, a hovoria im, akú úžasnú prácu odviedli: „Abišai, nikdy som ťa nepočul takto skvele hrať! Nimród, keď si vytiahol to vysoké C, to bolo niečo úžasné!“ Nie. Namiesto toho vidíme, ako si židovský národ uvedomil, že to mohol urobiť jedine Boh.
Takto Boh pracuje. Postaví svoj ľud do situácie, v ktorej si zúfa po Jeho pomoci, a potom ukáže svoju veľkoleposť.
Preložené z knihy Radical: https://www.bestsellerbooks.cz/kniha.php?isbn13=9781601422217