Koľko ľudí poznáte, ktorým sa podarilo dostať do siene slávy v oblasti hudby, umenia, literatúry alebo športu vďaka ich láske? Častokrát dávame ľuďom status hrdinu na základe ich obdarovaní, talentov a moci, ale nikdy nie kvôli ich láske. Napriek tomu podľa Božieho štandardu je tou najväčšou cnosťou láska. Ale čo je to vlastne tá láska?
Hovorí sa, že láska zbližuje svet. Dnešná kultúra je presiaknutá tzv. „romantickou láskou,“ ktorá je neustále prezentovaná televíziou a reklamami. Nevieme sa nabažiť príbehov plných romantiky. Avšak napriek tomu, že množstvo z týchto obrazov sú skutočnej láske vzdialené, keď ako kresťania hovoríme o láske ako o kresťanskej cnosti, tak nehovoríme o takejto romantickej láske. Hovoríme o oveľa hlbšom rozmere lásky, o cnosti tak zásadnej a kľúčovej, na základe ktorej sa kresťania odlišujú od ostatných ľudí. Okrem toho, láska je tak nesmierne dôležitou súčasťou biblického učenia, že Ján napísal: „Boh je láska“ (1. Jána 4:7-8). Musí nám byť však jasné to, že lásku, ktorú nám tu Boh prikazuje, je láska, ktorá odzrkadľuje Jeho vlastnú lásku voči nám. Božia láska je úplne dokonalá. A my, kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme sa snažili o Božiu dokonalosť a tým odzrkadľovali aj Božiu dokonalú lásku: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský“ (Matúš 5:48). Samozrejme, nikto z nás nedokáže milovať dokonale a to je dôvod, prečo musíme byť prikrytí dokonalou Kristovou spravodlivosťou jedine skrze vieru v Neho. Napriek tomu je však pre nás veľmi dôležité, aby sme sa znovu a znovu vracali do Písma a skúmali, ako vyzerá skutočná pravá Božia láska, pretože my, hriešni ľudia, sme veľmi náchylní sa uspokojiť len s povrchnou sentimentálnou a romantickou láskou, ktorú neustále ponúka tento hriešny svet.
1. list Korintským nám v 13. kapitole jasne popisuje, ako vyzerá skutočná láska. Táto kapitola je pre nás meradlom, na základe ktorého by sme mali skúmať svoje srdcia, aby sme videli, či prebýva takáto láska v našich srdciach a či sa prejavuje aj v našich životoch. Vzhľadom k pravde, ktorá je obsiahnutá v tejto kapitole, ma udivuje, že toto je jedna z najobľúbenejších častí Písma miesto toho, aby bola najviac opovrhovanou. Nedokážem si vybaviť žiadnu inú kapitolu z Písma, ktorá by dokázala rýchlejšie odkryť náš hriech ako táto. Popularita tejto kapitoly pravdepodobne spočíva v tom, že je to jedna z najviac nepochopených kapitol a najmenej aplikovaných kapitol v Biblii. Táto kapitola nás priťahuje kvôli vznešenosti svojej témy a výstižnosti použitých slov, zároveň však môže byť dosť odpudivou kapitolou, pretože odhaľuje naše nedostatky. Chceme si od nej držať dostatočný odstup, pretože jasne poukazuje na náš nedostatok skutočnej lásky.
Táto kapitola je súčasťou apoštolského napomenutia kresťanov, ktorí boli rozdelení pre rôzne spory v zbore. Správali sa nezrelo, telesne a stredobodom tohto bezbožného správania bolo chvastanie sa vlastnými schopnosťami, talentami a obdarovaniami bez prítomnosti lásky. V úvodných veršoch hovorí Pavel o láske ako o „sine qua non“ = „nevyhnutnej podmienke“ kresťanského života (1. Korintským 13:1-3). Pavel tu hovorí v hyperbolách (zveličeniach), aby jasne vyjadril podstatu týchto slov. Začína porovnaním daru jazykov s láskou. Pavel tu v podstate hovorí: „Je mi jedno, či dokážete hovoriť plynule 50 cudzími jazykmi alebo či máte dar hovoriť zázračne v nejakom cudzom jazyku. Je mi jedno, či vás Boh obdaril schopnosťou hovoriť anjelskym jazykom. Ak nemáte lásku, tak vaša reč je pre mňa len nepríjemným hlukom.“ Všetka krása reči sa stráca v okamihu, keď sa z nej vytratí láska.
Následne na to, Pavel porovnáva lásku s prorockými darmi, ktoré boli zázračným Božím darom pre ľudí počas pôsobenia Apoštolov. Avšak aj tieto ohromné dary boli ničím v porovnaní s láskou. Pavel tu hovorí, že aj keby ste mali toto zázračné obdarovanie od Boha Ducha Svätého, aj to musí byť použité v spojení s láskou. A bez tejto Božej lásky by bolo používanie tohto Božieho daru len obyčajnou šarádou. Sám Ježiš varoval svojich učeníkov o nebezpečenstve používania Božieho daru bez lásky. Ježiš zmocnil svojich učeníkov k tomu, aby boli schopní vyháňať démonov a oni sa po návrate z tejto služby nesmierne tešili z účinkov svojej služby. Čo im však povedal Ježiš? „Neradujte sa z toho, že vám bola daná moc nad Satanom, radujte sa radšej z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“ (Lukáš 10:1-20). Učeníci boli uchvátení samotnou mocou a nie milosťou, ktorá bola základom tejto moci. Boli potešení samotným darom a nie Tým, ktorý im ho dal.
Z tohto vyplýva, že Božie dary môžu byť použité aj bez lásky. Ak toto nastane, tak hodnota týchto darov je úplne zničená. Podstatou lásky, o ktorej hovorí 1. list Korintskym v 13. kapitole, je prospech druhých. Osoba, ktorá odráža Božiu lásku je odhodlaná položiť aj svoj život pre druhých a nevyužíva svoju moc pre svoje vlastné blaho a potešenie. Sme však ľudia, ktorí túžia viac po moci ako po tom, aby slúžili iným. Viac sa snažíme o Božiu nadprirodzenú moc ako o nadprirodzenú lásku, ktorá je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého: „A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (Rimanom 5:5). Máme zle usporiadané priority. Vďaka patrí Bohu za to, že Jeho láska voči nám je väčšia ako naša láska voči Nemu. Nech nás posilňuje k tomu, aby sme stále viac túžili po láske ako po čomkoľvek inom: po láske, ktorá by odzrkadľovala Jeho lásku voči nám danú v Kristovi: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (Rimanom 5:8)
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/what-love/
