Ako vieme, či skutočne milujeme Ježiša? Biblická odpoveď vás možno prekvapí.
Vieme, či skutočne milujeme Ježiša cez pretrvávajúce (nie dokonalé) konanie a nekonanie. Vieme to, lebo to povedal Ježiš, „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania“ (Ján 14:15). Apoštol Ján Ježiša na inom mieste opakuje, keď píše, „lebo toto je tá láska Božia, aby sme zachovávali jeho prikázania“ (1. Jána 5:3).
Čisto vzaté, tieto výroky by mali každého milovníka vyrušiť. Intuitívne vieme, že podstatou lásky nie sú len skutky. Láska nemôže byť zredukovaná len na sloveso. Práve preto sa všetci smejú na J. Piperovej ilustrácii manžela, ktorý prináša svojej manželke veľkú kyticu kvetov k ich výročiu svadby a hovorí jej, že si len plní svoju povinnosť oddaného manžela. Práve preto všetci rozumejú E.J. Carnellovej ilustrácii manžela, ktorý sa pýta, „musím pobozkať svoju ženu na dobrú noc?“ Pretože vieme, že odpoveď je, „áno, ale bez toho musím.“
Bez toho musím
Ani Ježiš, ani Ján si nemysleli, že plnenie Ježišových prikázaní je tá istá vec ako láska. Čo si mysleli bolo, že láska k Bohu, vo svojej podstate, vyprodukuje prejavy „poslušnosti z viery“ (Rimanom 1:5). Navonok sa nám teda môže zdať, že láska ku Kristovi vyzerá ako poslúchanie Krista a pritom láska, viera a poslušnosť nie sú tie isté veci. Láska je naše váženie si Krista, viera je naše dôverovanie Kristovi, poslušnosť je naše konanie toho, čo Kristus hovorí. Podstata každého je rozdielna. Zlé veci ako mŕtva ortodoxia a zákonníctvo sa dejú, keď z nich jednu a tú istú vec robíme. Musíme zachovávať Kristove prikázania, ale bez toho musím. Hoci ide o rozdielne veci, sú neoddeliteľné. Nemôžeme Krista milovať bez toho, aby sme Mu dôverovali (1. Petra 1:8). Nemôžeme dôverovať Kristovi bez toho, aby sme Ho poslúchali (Jakub 2:17). Nemôžeme milovať Krista, keď žijeme v neustálej, vedomej neposlušnosti (1. Jána 1:6; Lukáš 6:46).
Milovať otvorene
Toto je vhodný, odzbrojujúci príklad. Boh nás stvoril, aby sme otvorene preukazovali našu lásku. Zaviazal nás, aby sme slúžili tomu, čo si ceníme. To ako sa milujeme, je zjavné skrze to, ako si slúžime. Dobre (Efezským 5:29) alebo zle (2. Timoteovi 3:2). Ako milujeme nášich partnerov, deti, pastorov, kolegov alebo domácich miláčikov je zjavné skrze to, ako im slúžime alebo ako ich zanedbávame. Či milujeme Boha alebo peniaze je zjavné skrze to, ako jednému slúžime a to druhé zanedbávame (Lukáš 16:13). Z dlhodobého hľadiska neoklameme, komu skutočne slúžime. Je pravdou, že môžeme skryť naše úmysly pred ľuďmi a niekedy aj pred nami samotnými, teda aspoň na chvíľu. Ale Boh má spôsob ako nás nakoniec odhaliť.
O tomto je aj príbeh o dobrom Samaritánovi, ktorý sme v rôznej podobe každý z nás zažili. Kňaz, levíta a Samaritán. Títo všetci odhlalili svoje úmysly spôsobom, ako sa zachovali k zranenému mužovi (Lukáš 10:31-35).
O tomto je aj príbeh o bohatom mládencovi z Marka 10. kapitoly. Napriek tomu, že vykonal mnoho poslušných skutkov (Marek 10:19-20), niečo ho ťažilo a preto prišiel za Ježišom. Ježiš mu však videl do srdca a jednou vetou upriamil pozornosť všetkých na podstatu: „Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma“ (Marek 10:21). Po tomto to vyšlo na povrch. Mládenec nemohol poslúchať Ježiša, pretože miloval a dôveroval viacej peniazom.
Je to zrejmé naprieč celou Bibliou: láska k Bohu alebo láska k modlám je viditeľná skrze poslušnosť alebo neposlušnosť Bohu. Vidíme to u Kaina s Ábelom (Genezis 4), Abraháma s Izákom (Genezis 22), Rubéna s Bilhou (Genezis 35), Jozefa s Potifarovou ženou (Genezis 39), Dávida so Saulom v jaskyni (1. Samuelova 24), Dávida s Batšebou (2. Samuelova 11), Judáša s 30-timi striebornými (Matúš 26), Petra s jeho zapreniami (Ján 18), Petra so Sanhedrinom (Skutky 4), Ananiáša so Zafirou (Skutky 5) a Démasa s Tesalonikou (2. Timotea 4). To je iba pár príkladov.
Podľa toho sme poznali lásku
Najdôležitejšími miestami v Písme, kde je láska demonštrovaná cez vierou zmocnenú poslušnosť je u Ježiša:
- Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov (1. Jána 3:16)
- Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (Rímskym 5:8)
- Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov (Ján 15:13)
- Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery (Židom 12:2)
- Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti (Židom 5:8)
Ježiš nemiloval iba slovom, ale skutkom a opravdivo (1. Jána 3:18). Podľa toho poznáme, že milujeme.
Ako teda vieme, či milujeme Ježiša? Vieme, či skutočne milujeme Ježiša cez pretrvávajúce (nie dokonalé) konanie a nekonanie. Všetci opravdiví milovníci Ježiša vedia, že Ho nemilujú dokonale. „Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme“ (Jakub 3:2) a „ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda“ (1. Jána 1:8). „Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním a chodíme v tme, klameme a nerobíme, čo je pravda“ (1. Jána 1:6).
Vieme, čo je to láska skrze to, čo láska robí. Všetci milovníci Ježiša odmietajú chodiť v neustálej, vedomej neposlušnosti voči Nemu. Naša vierou zmocnená poslušnosť na verejných a súkromných miestach je Bohom navrhnutý dôkaz našej lásky k Ježišovi.
https://www.desiringgod.org/articles/how-do-i-know-if-i-really-love-jesus
