Pred viac ako štyridsiatimi rokmi zasiahlo Los Angeles hrozné zemetrasenie, jedno z najhorších v dejinách mesta. Pamätám si na túto udalosť, pretože tesne pred týmto zemetrasením som odviezol jedného môjho priateľa na letisko, aby chytil let do Los Angeles, kde bol pastorom. Toto zemetrasenie zasiahlo aj budovu jeho zboru. Neskôr mi povedal, že na začiatku sa zdalo, že s budovou, kde sa schádzal ich zbor, je všetko v poriadku. Hoci budova nebola viditeľne poškodená, neskoršia prehliadka odhalila, že základy budovy sa natoľko posunuli, že bolo potrebné budovu zatvoriť, zvaliť a nanovo prestavať, pretože už nebola bezpečná. Každému okoloidúcemu pozorovateľovi by sa zdalo, že zborová budova je stabilná. Ale v skutočnosti sa nedala používať, bolo treba ju zbúrať a znovu postaviť na pevnom základe.
V Žalme 11:3 si Dávid kladie otázku: „Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý?“ Dávid používa analógiu hmotného sveta, aby vykreslil bolesť, ktorú prežíval v duchovnej oblasti. Ak chyba v základoch budovy znamená úplný koniec tejto budovy, tak potom ak Boží ľud má chybné základy pravdy, je zničené jeho duchovné zdravie a kondícia.
Túto myšlienku môžeme použiť pre cirkev. Ak sú otrasené základy cirkvi, môže takáto cirkev prežiť? Nie. Ale čo je základom cirkvi? Ak správne odpovieme na túto otázku, pomôže nám to ochrániť tieto základy a zachovať Božiu pravdu.
Počas dlhých rokov svojej služby som o tejto veci (základ cirkvi) často vyučoval. Veľakrát som poukazoval na to, že ak autor tohto verša „jeden je základ cirkvi, Ježiš Kristus, náš Pán,“ keď písal túto pieseň, mal svoje srdce na správnom mieste, tak tento samotný riadok má v sebe aj neúplnú informáciu. Čo sa týka základov cirkvi, Písmo hovorí o Pánovi Ježišovi ako o jej základe: „Lebo nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je položený, a tým je Ježiš Kristus.“ (1. Korintským 3:11). Avšak toto nie je všetko, čo Nová zmluva hovorí o základoch cirkvi. Pavol hovorí v liste Efezským 2:20, že Pán Ježiš je v skutočnosti „uholným kameňom“. Pán Ježiš sa nazýva základom, lebo je tým kľúčovým kameňom pre celý základ. Ale v týchto základoch sú aj iné kamene.
Aké sú tie ďalšie časti základov? Pavol nám hovorí, že základ ďalej pozostáva z prorokov a z apoštolov (Efezským 2:18-21). V Zjavení 21 čítame o úžasnej vízii nového Jeruzalema, nebeského mesta, ktoré zostupuje zhora. Verš 14 nám hovorí, že: „Hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.“ Dokonca aj nebeský Jeruzalem je založený na apoštoloch.
Z historického pohľadu je kresťanská cirkev vo svojej samotnej podstate apoštolská. Výraz „apoštolská“ pochádza z gréckeho slova apostolos, čo znamená „ten, kto je poslaný.“ V starovekej gréckej kultúre bol apostolos v prvom rade posol, veľvyslanec alebo reprezentant. A nie len taký obyčajný. Bol vyslancom, ktorému dal autoritu samotný kráľ, aby tohto kráľa reprezentoval v jeho neprítomnosti, a svoje posolstvo niesol v autorite svojho kráľa.
V Novom zákone bol v skutočnosti prvým apoštolom Pán Ježiš, pretože Ho na túto zem vyslal Jeho Otec. Najlepší obraz toho, kto to apoštol je vlastne, získame, keď sa pozrieme na to, čo On sám v Novej zmluve hovorí o tejto svojej úlohe. Pán Ježiš hovorí: „Nič nečiním sám od seba, ale hovorím to, čo ma Otec naučil.“ (Ján 8:28). Kristus povedal svojim učeníkom: „Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť.“ (Ján 12:49). Povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi.“ (Matúš 28:18). Pán Ježiš dostal autoritu od Boha Otca, aby hovoril v zastúpení Otca a priniesol slovo svojho Otca, takže vyučovanie Pána Ježiša nesie autoritu Otca.
Apoštolovia hovorili s autoritou, ktorú im dal Kristus, aby ďalej podávali Jeho učenie. Apoštolovia vyučovali v autorite Pána Ježiša, ktorý vyučoval v autorite Boha Otca. Preto ako už cirkevný „otec“ Irenaeus dávno tvrdil, odmietnuť autoritu apoštolov znamená odmietnuť autoritu Pána Ježiša. A v konečnom dôsledku, odmietnuť autoritu Pána Ježiša znamená odmietnuť autoritu Boha Otca.
Čo sa týka apoštolskej autority ohľadom obsahu kresťanskej viery, je veľmi dôležitá. Ale ako rozpoznáme apoštolskú autoritu? Tým, že sa podriadime apoštolskému podaniu. V 1. Korintským 15:3 nám Pavol hovorí: „Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal…“, a používa slovo paradosis, čo je grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „tradícia“ alebo „podanie“. Paradosis doslova znamená “dať ďalej, posunúť,“ a to je to, čo je Nová zmluva pre nás. Je to apoštolská tradícia, ktorú cirkev dostala. Cirkev ju dostala od apoštolov, ktorí ju dostali od Krista a On ju dostal od Boha. A preto, ak odmietneme učenie apoštolov – apoštolskú tradíciu Nového zákona – odmietame samotnú autoritu Božiu.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/churchs-one-foundation/
